Vianoce sú najväčšie a najkrajšie kresťanské sviatky v roku, ktoré sa oslavujú v mnohých krajinách po celom svete. Na Slovensku sa na sviatky narodenia Ježiša Krista, ktoré sú spojené s rozmanitými ľudovými zvykmi a tradíciami, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Počas tohto obdobia nazývaného Advent, ktoré v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych a ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami.
Adventné obdobie a jeho symbolika
Adventné obdobie, ktoré sa začína prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň, je časom duchovnej prípravy na Vianoce. Symbolizuje očakávanie a príchod Spasiteľa. Každá z štyroch adventných nedieľ má svoj špecifický význam. Prvá nabáda na bdelosť, druhá je v znamení pokánia, tretia sa nesie v znamení radosti a štvrtá hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiška. Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu ju nahrádza veselšia ružová farba, ktorá symbolizuje blížiace sa oslavy.
Adventný veniec
Nezastupiteľné miesto má adventný veniec, často vyrobený z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte na stole alebo zavesený na dverách. Je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza. Vznik tohto symbolu siaha do 19. storočia, kedy ho vytvoril teológ Johann Heinrich Wichern pre sirotinec. Pôvodne mal veniec 20 tenkých a 4 hrubé sviečky, pričom každý deň sa zapálila jedna sviečka. Dnes zvyčajne používame štyri hrubé sviece.
Adventný kalendár
U detí je veľmi obľúbený adventný kalendár, ktorý prináša radosť a iskričky v očkách každý deň od 1. decembra, kedy si otvoria prvé okienko a nájdu v ňom nejakú tú dobrotu. Hoci sa môže zdať, že odporúčať tipy na výrobu DIY adventných kalendárov v plnom prúde decembra je zbytočné, pre tých, ktorým dôjdu nápady, je tu stále možnosť.
Mikuláš a ďalšie predvianočné sviatky
Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie. Na Slovensku je Mikuláš známy ako bielovlasý deduško s veľkou bradou v červenom kabáte a zvykne chodiť spolu s anjelom a čertom.
13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam a viazali sa na rôzne veštby a povery. Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravovali trinásť lístočkov s mužskými menami a postupne ich pálili, pričom meno na poslednom lístku malo byť menom budúceho manžela.
Štedrý deň: Vrchol vianočných príprav
24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko.
Tradičné štedrovečerné jedlá
Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu. Jedlá, ktoré sa podávajú, sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať:
- Chlieb
- Cesnak (symbol zdravia a ochrany pred zlými silami)
- Med (symbol sladkého a dobrého života)
- Oblátky (symbol čistoty a súdržnosti rodiny)
- Kapustnica (symbol sily a zdravia)
- Ryba (symbol hojnosti)
- Zemiakový šalát
- Opekance (pupáky, bobaľky) (symbol hojnej úrody)
- Koláče
- Ovocie
Tradičné štedrovečerné zvyky a povery:
- Pod štedrovečerný obrus sa zvykne dávať šupina z kapra alebo peniaze, čo symbolizuje peniaze a hojnosť.
- Hádzanie orechov do rohov izieb.
- Oblátka potretá cesnakom a medom je azda najtradičnejšou súčasťou štedrej večere.
- Medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
- Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
- Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných alebo zosnulých v rodine.
- Podľa tradície by sa na Štedrý deň mal dodržiavať pôst, ktorý by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe.
- Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko, čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
- Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc a ochrany rodiny.
- Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
- Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola, ktorá symbolizuje súdržnosť rodiny.
- Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
Vianočný stromček a darčeky
K Vianociam neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Tento zvyk sa traduje ešte od pohanských čias, kedy starí Slovania používali pár vetvičiek z ihličnatého stromu na ochranu pred zlými silami. Stromček v podobe, ako ho poznáme dnes, sa na Slovensku začal udomácňovať okolo 19. storočia, prichádzajúc z Nemecka. V minulosti sa zdobil najmä slamou, orechmi, sušenými jablkami a neskôr aj sklenenými guľami, ktoré si nechal patentovať Francúz Pierre Dupont v roku 1889.
Darčeky sú ďalším neodmysliteľným prvkom Vianoc, na ktoré sa tešia najmä deti. Po štedrej večeri ich nachádzajú pod vianočným stromčekom.
Vianočné tradície a zvyky na Slovensku a vo svete
Vianočné zvyky a tradície sa líšia nielen v rôznych regiónoch Slovenska, ale aj po celom svete. Zatiaľ čo na Slovensku je typická štedrovečerná večera s kapustnicou a rybou, v iných krajinách nájdeme odlišné pokrmy a spôsoby osláv.
Slovenské špecifiká
- Koledovanie: Skupiny koledníkov, často mladí chlapci, chodili od domu k domu, spievali vianočné piesne a priali šťastie a hojnosť do nového roka. Koledníci boli obdarovaní jedlom, nápojmi alebo peniazmi.
- Veštenie budúcnosti: Vianoce boli v minulosti považované za čas, keď sa dalo nazrieť do budúcnosti. Vykonávali sa rôzne rituály, napríklad hádzanie topánky cez plece, lúskanie orechov či varenie halušiek s menami.
- Ochrana pred zlými duchmi: Naši predkovia verili, že počas vianočných sviatkov je dôležité zabezpečiť ochranu domácnosti pred zlými duchmi a nešťastím. Používali sa pritom cesnak, dym z posvätených bylín, slama či hurhaj.
- Betlehem: Jasličky patria k Vianociam v slovenských krajinách už celé stáročia a pôvodne zdobili kostoly, neskôr sa rozšírili aj do domácností.
Vianoce vo svete
- Grécko: Grécke deti nedostávajú darčeky 24. decembra, ale až 31. decembra. Symbolom Vianoc je okrem stromčeka aj ozdobená drevená loďka.
- Taliansko: Namiesto tradičného dedka, darčeky deťom roznáša trojkráľová čarodejnica La Befana až 7. januára.
- Spojené kráľovstvo: Vianočné darčeky sa nenachádzajú pod stromčekom, ale rozdávajú sa do veľkých ponožiek. Typickým jedlom je pečená morka a slivkový puding.
- Francúzsko: Darčeky deťom nosí Pére Noel, ktorý ich často necháva v topánkach pri kozube.
- Nemecko: Darčeky nerozdáva len Ježiško, ale aj vianočný duch Weinachtsmann.
- USA a Kanada: Obdobie Vianoc je charakteristické bohatou výzdobou, svetlami a adventnými vencami. Deti píšu listy Santa Clausovi a darčeky sa rozbaľujú 25. decembra ráno.
- Mexiko: Obdobie nazývané posadas, ktoré trvá 9 dní pred sviatkami, symbolizuje putovanie svätej rodiny. Deti milujú hru s pinatou, naplnenou cukríkmi a drobnými darčekmi.
- Austrália: Zaujímavým zvykom je zapekanie nejakej drobnosti do pudingu.
Fascinujúce vianočné tradície po celom svete
Vianoce sú bezpochyby jedným z najobľúbenejších sviatkov vo svete. Každý rok sa tešíme na čarovnú atmosféru, rodinu, vôňu dobrôt a ozdobovanie stromčeka. Aj keď sa mnohé tradície menia a prispôsobujú modernej dobe, ich podstata - láska, pokoj a spolupatričnosť - zostáva rovnaká.