Vianočné koledy nepochybne patria k tým najkrajším vianočným tradíciám, ktoré nám každoročne dotvárajú celkovú sviatočnú atmosféru. Tento druh ľudovej tvorivosti má svoje korene hlboko v histórii, dávno pred príchodom kresťanstva, kedy rôzne národy vítali zimný slnovrat ako nádej do budúcich dní a období.
Korene a etymológia vianočných kolied
Koledy ako také majú veľmi dávnu históriu, aj keď v minulosti nešlo o piesne v podobe, v akej ich poznáme dnes. Pôvod slova „koleda“ možno hľadať v latinskom výraze calendae, čo v Rímskej ríši označovalo začiatok mesiaca a súviselo s oslavami nového roka. V tomto období sa koledy spievali ako oslavné piesne pri prejavoch žičlivosti, želaní a zbližovania sa ľudí.
Rovnako sa však koledy spájajú aj s pohanskou tradíciou starých Slovanov, ktorí oslavovali boha Koljadu. Tieto oslavné piesne spievali celé rodiny na slávnosť zimného slnovratu a v tomto období nemali žiaden kresťanský charakter. K nám, Slovanom, prichádzali tieto ľudové zvyky južnou cestou ešte v čase pohanstva, avšak cirkev neskôr istú časť z nich prijala do svojho náboženského kalendára.
Prechod ku kresťanstvu a stredoveký vplyv
Koledy začali byť spojené s kresťanstvom až v období stredoveku, kedy sa ich obsah začal viazať na motív narodenia Ježiša Krista a betlehemské tradície. História tradičnej cirkevnej koledy siaha podľa legendy do 13. storočia a za jej tvorcu bol považovaný sv. František z Assisi. Už v trinástom storočí sa jeho zásluhou dostali tieto prejavy obdivu malého Spasiteľa do celej Európy a neskôr aj na iné kontinenty.
Do Anglicka sa vianočné koledy v ich jazyku (Christmas Carols) prvýkrát dostali v roku 1426 vďaka kňazovi Shropshire, Johnovi Awdlayovi. Tak vzniklo 25 kolied v anglickom jazyku, ktoré boli spievané skupinami osadníkov od domu k domu. Práve tu pramení aj zvyk, ktorý sa neskôr rozšíril do iných krajín, kedy chodia deti v období Vianoc koledovať po susedných domoch, očakávajúc výslužku v podobe sladkostí či koláčov.
INŠPIRATÍVNY život svätého Františka z Assisi
Rozdiel medzi vianočnou koledou a vianočnou piesňou
Často sa môže stať, že nevieme identifikovať rozdiel medzi vianočnou piesňou a vianočnou koledou, hoci sa nejedná o to isté:
- Vianočná koleda je špecifický druh vianočnej piesne, ktorá sa viaže výhradne k sviatku narodenia Ježiša Krista.
- Vianočné piesne sú koncipované širšie na celé obdobie Vianoc a môžu mať svetský charakter (napríklad Rolničky či White Christmas).
Vianočná koleda stojí na rozhraní ľudovej, poloľudovej a umeleckej, ale i duchovnej alebo svetskej piesne. V koledách sa prelínajú kresťanské a ľudové (typicky pastierske) motívy, pričom spravidla prevládajú témy narodenia Ježiška v chudobnej maštali, zvestovania radostnej správy pastierom a chystania darov.
Slovenské koledy a ich unikátny charakter
Slovenské koledy patria k najpôsobivejším hudobno-slovným tvarom. Sú nežné, lyrické a melodicky zvyčajne prosté. Ich bohatú tradíciu dokumentujú aj cirkevné spevníky, zvlášť Cantus Catholici zo 16. storočia. Na Slovensku máme aj ďalší unikát - Jednotný katolícky spevník, ktorý je majstrovským skladateľským prínosom Mikuláša Schneidera Trnavského.
Vzdelaný mních zo slovenského prostredia Juraj (Georgius) Zrunek je autorom diela Harmonia pastoralis z prelomu baroka a klasicizmu, v ktorom majstrovským spôsobom spojil prvky barokovej hudby a slovenských vianočných kolied. Koledy sa tak stali inšpiráciou nielen pre ľudových tvorcov, ale aj pre hudobne vzdelaných kňazov a skladateľov.
| Názov koledy / diela | Autor / Pôvod | Význam |
|---|---|---|
| Tichá noc, svätá noc | F. X. Gruber / J. Mohr | Najznámejšia svetová pieseň, preložená do 300+ jazykov. |
| Narodil sa Kristus Pán | 13. - 14. storočie | Jedna z najpopulárnejších piesní v strednej Európe. |
| Adeste Fideles | J. F. Wade (pravdepodobne) | Významná latinská koleda hraná počas bohoslužieb. |
| Harmonia pastoralis | Juraj Zrunek | Majstrovské spojenie baroka a slovenského folklóru. |
Najznámejšie vianočné piesne sveta
Jedným z najznámejších symbolov dnešných Vianoc je pieseň Tichá noc (Stille Nacht). Text piesne zložil v roku 1816 Joseph Mohr a 24. decembra 1818 k nej zložil melódiu organista Franz Xaver Gruber. Ešte v ten deň sa hrala na polnočnej omši v rakúskom Oberndorfe.
Medzi ďalšie významné skladby patrí In Dulci Jubilo, jedna z najstarších doteraz spievaných kolied zo 14. storočia, či moderná klasika White Christmas od Irvinga Berlina z roku 1942, ktorá vyjadruje nostalgickú túžbu po tradičnej sviatočnej atmosfére. Väčšina interpretov má vo svojom repertoári aspoň jednu vianočnú pesničku, čím vytvárajú zoznamy obľúbených hitov, bez ktorých si Vianoce nevieme predstaviť.
Tradičné vianočné symboly a zvyky
S vianočnými sviatkami sa spája množstvo tradícií, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Jedným z hlavných faktorov je vianočný stromček. Prvá písomná zmienka o zdobenom stromčeku pochádza z Alsaska z roku 1507. Na Slovensku sa stromčeky začali objavovať koncom 18. storočia, pričom na východnom Slovensku sa tento zvyk udomácnil až medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Stromček sa v ľudovom prostredí zdobil ovocím, strukovinami či koláčikmi a vešal sa často vrcholcom k zemi.
Medzi ďalšie symboly patrí:
- Jasličky (Betlehem): V roku 1223 František z Assisi postavil prvé naozajstné jasličky so živými zvieratami.
- Imelo biele: Starí Kelti mu pripisovali čarovnú moc, u Germánov bolo symbolom priateľstva.
- Adventný veniec: So štyrmi sviecami, ktoré sa zapaľujú postupne počas adventných nedieľ.
- Vianočné pozdravy: Zvyk posielať kartičky má pôvod v talianskej Perugii u Nicola Monte Melliniho v roku 1709.
Štedrovečerná večera a rituály na Slovensku
U slovanských národov mal štedrovečerný stôl symbolizovať hojnosť. Pod obrus sa dávali peniaze alebo hrsť obilia, aby ich v budúcom roku bolo viac. Rozkrajuje sa jablko, kde hviezdička uprostred symbolizuje zdravie rodiny, a orechy hádzané do kútov mali priniesť ochranu domu. Pred večerou sa zvyčajne delí oplátka s medom a cesnakom.
Typické menu obsahuje aspoň deväť chodov, pričom medzi univerzálne jedlá patrí kapustnica s hubami, varený hrach, ryba so zemiakovým šalátom a opekance (bobaľky) s makom. V mnohých rodinách je zaužívané pripraviť jeden tanier navyše pre náhodného hosťa alebo zosnulých blízkych.
Vianoce vo svete: Od pláží po polárne trolly
Hoci sú Vianoce všade spojené s rodinou, každá krajina ich prežíva inak. V Austrálii Santa Claus rozdáva darčeky zo surfu pri teplotách nad 30°C. V Mexiku organizujú sprievody Las Posadas, v Nórsku ukrývajú na Štedrý deň metly pred čarodejnicami a Island má tradíciu 13 vianočných trollov (jólasveinarov).
Zaujímavosťou je, že aj v niektorých afrických krajinách zdobia stromčeky, hoci podľa ich tradícií sú to často palmy. V Japonsku sa zasa stalo symbolom sviatkov jedlo z KFC, zatiaľ čo v Taliansku nosí darčeky striga La Befana.
INŠPIRATÍVNY život svätého Františka z Assisi
Moderný význam vianočnej hudby
Vianočné piesne nie sú len melódie, sú to malé zvukové príbehy, ktoré v sebe nesú históriu a emócie. Keď si ich spievame, akoby sme na chvíľu zastavili čas. V dnešnej dobe existujú aj možnosti, ako si vytvoriť vlastnú vianočnú pesničku na mieru. Služby ako TvorbaPesnicky.sk umožňujú premeniť osobné spomienky, mená blízkych a rodinné príbehy na originálny hudobný darček, ktorý nestráca hodnotu ani po rokoch.
Je jedno, či ľudia oslavujú zimný slnovrat, koniec starého roka alebo narodenie Spasiteľa. Vianočné sviatky zostávajú oslavou priateľstva, pokoja a mieru ľudí dobrej vôle, pričom hudba a koledy sú ich srdcom a najsilnejším nositeľom kúzla.