Rímskokatolícky farský Kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa v Sabinove predstavuje najvýznamnejšiu a najstaršiu architektonickú pamiatku mesta. Tento gotický skvost, ktorého výstavba siaha do konca 13. a začiatku 14. storočia, je ústrednou dominantou historického jadra mesta a dôležitým duchovným centrom pre miestnych veriacich. Jeho bohatá história, architektonické prvky a umelecké diela svedčia o hlbokej minulosti mesta a jeho okolí.
História kostola
História kostola sv. Jána Krstiteľa je úzko spätá s dejinami Sabinova. Písomné záznamy a archívne dokumenty odhaľujú jeho postupný vývoj, prestavby a udalosti, ktoré formovali jeho podobu. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1248 ako súčasť kráľovského hradného panstva Šariš. V polovici 13. storočia sa tu usadili saskí prisťahovalci, čo prispelo k rozvoju mesta.
Veľký Šariš, Sabinov a Prešov vytvorili spoločenstvo miest, ktorému Belo IV. udelil spoločné mestské privilégium. V roku 1299 Ondrej III. potvrdil mestské práva a v erbe mesta bol zobrazený sv. Ján Krstiteľ. V roku 1533 dostalo mesto privilégium pečatiť červeným voskom.
V polovici 15. storočia sa Sabinov zapojil do bojov proti bratríkom, ktorí ho v roku 1461 vypálili, pričom roztavili aj zvony. Po požiari prešiel kostol v rokoch 1484 až 1518 významnou prestavbou v duchu neskoršej gotiky a renesancie, pričom sa podieľal aj staviteľ Ján z Prešova. V roku 1490 mesto obsadil poľský kráľ Ján Albert, v rokoch 1506 - 1518 ho Vladislav II. zálohoval palatínovi Imrichovi Perényimu. Schudobnené mesto vykúpil zo zálohu Ľudovít II.
V 16. - 17. storočí sa v Sabinove konali synody evanjelickej cirkvi v Šariši. Od 17. storočia začalo mesto upadať, keďže počas protihabsburských povstaní bolo drancované oboma stranami. Mor v roku 1710 a neúroda v roku 1794 boli zavŕšením úpadku, pričom zomrelo 2278 obyvateľov a mnohí sa vysťahovali.
Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, obchodom a remeslami. Od 17. storočia mal Sabinov papiereň, liehovar, pivovar a tehelňu. V roku 1828 mal 434 domov a 2780 obyvateľov. V roku 1872 bola založená sporiteľňa, začiatkom 20. storočia vznikla továreň na kefy a v roku 1911 elektráreň. Počas prvej Československej republiky zostal Sabinov poľnohospodársko-remeselníckym mestečkom.
Požiare a renovácie
Kostol bol postavený koncom 13. a začiatkom 14. storočia v gotickom slohu. Podľa návštevnej knihy z roku 1813 je v jednom z kamenných stĺpov vytesaný rok 1244, čo je pravdepodobne rok začiatku stavby kostola. Začiatkom 14. storočia už kostol existoval, keďže v roku 1331 bola v Sabinove fara zasvätená sv. Jánovi Krstiteľovi.
Pôvodne jednoloďový kostol prešiel pri neskorogotickej obnove rozsiahlymi úpravami. V rokoch 1484 až 1518 bol kostol prestavaný v duchu neskoršej gotiky a renesancie, pričom vznikol trojloďový priestor prístavbou južnej a severnej lode. Staviteľ Vincent z Dubrovníka pravdepodobne pracoval aj na renesančnej úprave veže v rokoch 1537 - 1557.
Veža kostola, ktorá je neprehliadnuteľnou dominantou námestia, pochádza v jadre z prvej stavby. V roku 1537 bola veža upravovaná a bola jej pristavaná horná časť. V roku 1863 bola spolu s celým kostolom silne poškodená požiarom. Po tomto požiari sa prikročilo k celkovej renovácii kostola, ktorá prebiehala postupne od roku 1846 a bola dokončená v rokoch 1864 - 1879 a 1895 - 1897.
Posledné väčšie úpravy kostola sa uskutočnili v rokoch 1938 - 1939 a v 70. rokoch prebehla rekonštrukcia hlavného oltára. Počas rekonštrukčných prác v roku 1879 bolo objavené, že pôvodne existoval malý chór vo svätyni, nad vstupom do sakristie, ako aj ďalší malý chór medzi víťazným oblúkom a priestorom nad kazateľnicou.
Architektonické a umelecké diela
Základ kostola reprezentuje trojloďový gotický priestor s dlhým, polygonálne uzavretým presbytériom a predstavanou západnou vežou. Bočné lode sú od hlavnej oddelené vysokými lomenými arkádami, ktoré pôvodne slúžili ako oratória. Presbytérium je zaklenuté krížovými klenbami s rebrovaním.
Na východnej a južnej strane presbytéria sa nachádzajú veľké gotické okná. V južnej stene presbytéria je priestor pre dvojdielny sedes, zdobený bohatým architektonickým motívom. Na severnej strane presbytéria sa nachádzajú dve pastofória, pričom jedno z nich, z roku 1484, je bohato zdobené.
Na severnej strane presbytéria sa nachádza aj obdĺžnikový portál vedúci do pristavanej sakristie, ktorá bola pridaná okolo roku 1490. Pôvodný gotický víťazný oblúk spája presbytérium s loďou.
Interiér kostola
Hlavná loď je zdobená hviezdicovou pretínanou klenbou. V bočných lodiach sa striedajú rôzne druhy klenieb: hviezdicová, obkročná a sieťová. V roku 1523 bol kostol doplnený o rozsiahly chór v hlavnej lodi, postavený v neskorogotickom slohu.
Vonkajšej fasáde kostola dominujú gotické oporné piliere a pôvodné gotické okná zdobené neskorogotickými útvarmi pripomínajúcimi plamienky a štvorlístky. Na južnej strane kostola sa nachádza pôvodne gotická predsieň, neskôr prestavaná na renesančnú, s neskorogotovými nástropnými maľbami a širokým vstupným portálom.
Západnej strane kostola dominuje predstavená veža s bohato zdobeným gotickým portálom na prízemí, ktorý pripomína portál v kaplnke sv. Michala v Košiciach. Samotná veža je hranolovitá a bola stavaná na dve etapy, pričom jej architektonický výzor ovplyvnila ranorenesančná prestavba dokončená v roku 1537.
Do kostola pôvodne viedli štyri vchody. Hlavný vchod je pod vežou. Na južnej strane boli dva vchody, pričom jeden bol neskôr zamurovaný. Štvrtý vchod viedol do svätyne zo sakristie. V rokoch 1846 - 1879 bol pridaný vchod zo severnej strany do lode.
Umelecké poklady: Oltáre
Sabinovské oltáre patria medzi najvýznamnejšie pamiatky neskorogotického sochárstva na Slovensku. V minulosti sa v kostole nachádzali tri neskorogotické oltáre z dielní Majstra ANS a okruhu Majstra Pavla z Levoče: hlavný oltár sv. Jána Krstiteľa, oltár sv. Anny a oltár Zvestovania. Tieto oltáre boli v rokoch 1887 - 1895 prevezené do Szépművészeti múzea v Budapešti a už sa nikdy nevrátili do Sabinova.
V kostole sa dodnes nachádzajú:
- Oltár Cirkevných otcov, známy aj ako „Doktorský“ oltár, pochádza z dielní Majstra Pavla z Levoče okolo roku 1520. V skrini sú sochy cirkevných otcov (sv. Hieronym, sv. Augustín, sv. Ambróz). Na otvorených krídlach sú vyobrazení svätí biskupi a mučeníci, na zatvorených krídlach sú ďalší svätci.
- Oltár Kalvárie z 20. rokov 16. storočia.
- Oltár sv. Stanislava a Štefana zo začiatku 16. storočia.
Hlavný oltár
Hlavný oltár sv. Jána Krstiteľa, ktorý dominuje kostolu dnes, nie je originálny. Pôvodný oltár z roku 1510 - 1516 bol gotický, pričom niektoré zdroje datujú jeho hlavné sochy do roku 1490. Na predele oltára boli erby Uhorska a Poľska.
V roku 1895 prebehla rozsiahla vnútorná oprava kostola, počas ktorej boli steny vymaľované a do okien boli vsadené nové vitráže. Staré gotické fresky na stenách sa už nedali obnoviť. Stav hlavného oltára a dvoch bočných oltárov (sv. Anny a Zvestovania) bol však taký zlý, že boli v roku 1896 prevezené do Budapešti. Tam bola ich reštaurácia vyhlásená za nemožnú a boli umiestnené do múzea.
V roku 1899 bol postavený nový hlavný oltár, ktorý však nedosahoval kvalitu pôvodného. Ďalšie dva bočné oltáre boli postavené v roku 1906. Pôvodný gotický oltár sa dnes nachádza v Magyar Nemzeti Galéria v Budapešti. Na otvorených krídlach dnešného oltára sú maľby zo života Jána Krstiteľa, na zatvorených krídlach je zobrazenie umučenia Pána Ježiša. V skrini oltára sú sochy Panny Márie s Ježiškom, sv. Jána Krstiteľa a sv. Petra.
Vianoce v rímskokatolíckom kostole sv. Jána Krstiteľa
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa v Sabinove je významným miestom pre miestnu komunitu, najmä počas Vianoc. Vianočné obdobie je časom, kedy sa veriaci stretávajú, aby spoločne oslávili narodenie Ježiša Krista a zachovali jedinečné tradície dedené z generácie na generáciu.
Vianočné tradície a udalosti
- Adventné koncerty: Počas adventu sa v kostole konajú koncerty duchovnej hudby, ktoré navodzujú slávnostnú atmosféru a pripravujú veriacich na Vianoce.
- Polnočná omša: Vrcholom Vianoc je polnočná omša na Štedrý večer, slávnostná bohoslužba pripomínajúca narodenie Ježiša Krista.
- Jasličková pobožnosť: Počas Vianoc je v kostole vystavený betlehem, ktorý pripomína Svätú rodinu. Veriaci sa pri betleheme modlia a spievajú koledy.
- Koledy a vinše: Počas vianočných sviatkov sa v kostole spievajú tradičné slovenské koledy a veriaci si navzájom vinšujú pokojné a požehnané Vianoce.
Vianoce v kostole sv. Jána Krstiteľa majú hlboký význam pre miestnu komunitu. Sú časom, kedy sa rodiny stretávajú, posilňujú svoje vzťahy a prenášajú hodnoty viery a lásky z generácie na generáciu. Kostol sa stáva centrom spoločenského života.
Podpora kultúrneho dedičstva
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa je nielen miestom duchovného života, ale aj dôležitou kultúrnou pamiatkou. Udržiavanie a obnova tohto kostola je preto veľmi dôležitá. V roku 2015 boli poskytnuté dotácie na rôzne rekonštrukčné práce na kostoloch a kultúrnych pamiatkach po celom Slovensku, čo prispieva k zachovaniu historických a umeleckých hodnôt pre budúce generácie.