Blížia sa tie krásne chvíle vianočné, prežime ich v láske a šťastí spoločne. Nie sú dôležité dary, ale v Novom roku nech sa darí. Zdravie nech nám slúži v spokojnosti a dom aby sme mali plný hostí. Vianoce, to je celý mesiac príprav na najväčší cirkevný sviatok roka, ktoré si počas adventu pripomíname pre úctu a zachovanie nášho kultúrneho dedičstva rôznymi podujatiami.
Vianočné sviatky patria k jednému z najväčších sviatkov po Veľkej noci. Z kresťanskej tradície sa začínajú polnočnou svätou omšou. Na svätých omšiach sa spievajú slovenské koledy a vianočné piesne vrátane svetoznámej vianočnej melódie Tichá noc, svätá noc. Vianoce sú hlavne náboženským sviatkom, počas ktorého sa oslavuje narodenie Ježiša Krista.
Obdobie adventu a jeho význam
Advent znamená po latinsky príchod. Je to obdobie očakávania príchodu Spasiteľa na svet. V období ranného kresťanstva, približne v 11. storočí, sa začínal štyri týždne pred Štedrým dňom. Bol zasvätený najmä duchovnému rozjímaniu a pôstu. Zábavy a hry boli v tomto čase zakázané, spoločenský život sa sústredil na modlitby a dobročinné akcie.
Adventné obdobie, rozumie sa mu obdobie duchovnej prípravy na Vianoce, vždy trvá 4 nedele pred Štedrým dňom. Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec. Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú: v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.
Deti si počas adventného obdobia tiež otvárajú vianočné adventné kalendáre, kde si v každom okienku nájdu kúsok čokolády v tvare vianočnej ozdoby, zvončeka, stromčeka, vianočnej gule či iných sviatočných symbolov.
Zvyky spojené so svätými dňami
Sviatok svätej Barbory
Počas sviatku svätej Barbory sa praktizovali zvyky s ľúbostnou mágiou. Z čerešní si dievčatá odrezávali konáriky, dávali ich do vody a dievčina, ktorej konárik do Vianoc rozkvitol, sa mala do roka vydať. Podľa kresťanskej tradície sv. Barbora bola dcérou bohatého pohana, ktorá prijala kresťanstvo. Otec ju uväznil vo veži, ale ona z nej ušla, vytrvala vo svojej viere a bola odsúdená na smrť. Podľa legendy ju vlastnoručne sťal jej otec, na čo ho vzápätí zasiahol blesk.
Známe sú aj pranostiky svätej Barbory: „Barbora ťahá sane do dvora, vyháňa drevo zo dvora.“
Sviatok svätého Mikuláša
Svätý Mikuláš sa narodil v maloázijskom gréckom meste Patara. Vynikal svojou dobročinnosťou a súcitom k chudobným ľuďom. Stalo sa známe, ako pomáhal chudobným rodinám, napríklad jednej rodine s tromi dcérami, ktoré sa nemohli vydať kvôli chýbajúcemu venu, dal tajne mešec peňazí.
Mikuláš v súčasnosti vystupuje s postavami anjela a čerta ako symbolmi dobra a zla.
Sviatok svätej Lucie
Svätá Lucia bola kresťanská panna z rímskeho rodu. Odmietla pohanského nápadníka a aby sa za neho nemusela vydať, vylúpila si oči. Sv. Lucia sa pokladala za ochrankyňu pred zloprajnými silami, preto sa na gazdovstvách do Štedrého dňa a v noci zamykali dvere na maštaliach a domoch. Lucie boli dievčatá v bielych úboroch so zamúčenou tvárou alebo maskou a cesnakovým vencom na hlave, v ruke držali husie krídla, ktorými vymetali z domov zlých duchov. Na Luciu sa uskutočňovali aj ľúbostné mágie, napríklad písanie lístočkov s menami chlapcov.
Prípravy na Vianoce
Obdobie okolo Štedrého dňa sa viazalo na mnohé zvyky, ktoré súviseli s Adventom. K prípravám na Vianoce v minulosti patrilo aj predvianočné upratovanie. V domácnostiach a celom gazdovstve muselo byť všetko čisté a domy vybielené vápnom. Umývalo sa ovocie, pralo šatstvo v korytách a pláchalo v potoku.
Gazdiné vstávali po polnoci, aby napiekli čerstvý chlieb a koláče. Keďže bol pôst, podávali sa len koláče s bielou kávou. Potom gazdiná pripravila biely obrus a poukladala na stôl taniere s jedným navyše pre prípadného pocestného.
K remeselníkom, ktorí chodili zarábať na živobytie, patrilo vrátiť sa domov, aby mohli spoločne zasadnúť k štedrovečernému stolu.
Štedrovečerná večera a jej rituály
Na Štedrý deň sa až do večera udržiaval pôst, nejedli sa žiadne mäsité jedlá. Tradičné pokrmy boli jednoduché - obilniny, makové jedlá, kapustnica bez klobás.
Príprava a prestieranie stola
Na stole boli jablká a oriešky, ktoré sa hádzali do kútov so slovami: „Kúty moje kúty, nemám vás čím obdarovať, preto vám darujem tieto oriešky.“ Vianočný stromček visel na hrade. Pod stôl sa dala slama a nohy obviazali reťazou. Slama symbolizovala Ježiškovo narodenie a reťaz súdržnosť rodiny.
Pred večerou sa vstalo a pomodlilo, v niektorých rodinách sa zaželali šťastné sviatky prípitkom.
V každej kresťanskej rodine mali štedrovečerný stôl prestretý bielym obrusom. Na prah domu sa dával cesnak, železo alebo uhlík ako ochrana pred chorobami a zlými silami. Kúsok chleba a soli sa niekde kládol na okno alebo prah pre ochranu domu a zabezpečenie dostatku.
Na Štedrý deň sa dávali pod obrus peniaze alebo rybie šupiny pre zabezpečenie hojnosti. Reťaz alebo povraz pod stolom symbolizovali súdržnosť rodiny.
Začiatok večere a rituály
Štedrá večera začínala modlitbou o narodení Ježiša Krista. Otec urobil deťom krížiky na čelo a všetci jedli oplátky s medom a cesnakom. Oplátka symbolizovala čistotu a súdržnosť rodiny, med sladký život a cesnak ochranu pred chorobami a zlými silami. V niektorých regiónoch sa cesnakom robil krížik na čelo.
Po oplátkach nasledovalo veštenie zdravia z orechov. Každý člen rodiny dostal orech, jeho jadro prezrádzalo zdravie alebo chorobu v nasledujúcom roku. Orechy sa nejedli hneď, najprv sa vyhodnotil ich význam a potom sa hádzali do všetkých kútov izby na ochranu domu.
Ďalej sa robil rituál s jablkom pre súdržnosť rodiny. Vzalo sa jedno veľké jablko, rozrezalo sa priečne a každý dostal jeden diel. Hviezdička v strede značila zdravie a život, kríž chorobu alebo smrť. Jedenie jedného jablka znamenalo, že rodina zostane pokope celý rok.
Tradičné jedlá Štedrej večere
Štedrá večera pozostávala z viacerých chodov. Kedysi sa jedlo iba to, čo sa urodilo, Vianoce boli skromné, ale radostné, lebo sa prežívali v duchovnej atmosfére.
Tradičné jedlá a ich význam:
- Oplátky s medom a cesnakom
- Hriate a vianočná polievka (niekde fazuľová, hrachová, šošovicová, hubová, kapustnica)
- Kaša listová, kukuričná a šošovicový prívarok
- Rezance s makom, orechmi, alebo opekance s makom (tiež známe ako bobaľky či pupáky)
- Zemiakové pirohy s kapustou
- Ryba (nie smažená, ale varená a pečená, často kapor, zubáč alebo pstruh)
- Koláče a kračún (z ktorého sa dalo aj zvieratám, aby vedeli, že sú Vianoce)
- Ovocie: čerstvé a sušené jablká, hrušky, slivky
Pod tanierom sa niekde dávala rybia šupina pre symbol bohatstva a hojnosti.
Platilo pravidlo, že čím viac jedál na stole (7, 9 alebo 12), tým bohatší rok. Jedlá sa museli jesť v pevnom poradí, porušenie znamenalo zmätok v živote. Každý musel ochutnať z každého jedla, inak mu malo počas roka niečo chýbať. Na stole muselo byť nepárne množstvo jedál.
Správanie pri stole a po večeri
Od štedrovečernej večere sa nesmelo vstať a niekde si odskočiť, aby rodina držala pokope. Ak bolo treba vstať, všetci naraz. Nikto nesmel odísť od stola počas večere, hrozila smrť alebo odchod z rodiny.
Jeden tanier navyše bol pripravený pre nečakaného hosťa alebo duše zosnulých. Omrvinky zo stola sa dali zvieratám pre zdravie hospodárstva.
Stôl sa neodpratával až do rána, pre duše zosnulých a hojnosť. Zvyšky jedla sa nechali na stole.
Po večeri sa spievali koledy a rozprávali príbehy. Koledovanie malo priniesť požehnanie a ochrániť dom. Prvé koledy sa spievali hneď po večeri. Vyvrcholením večera u rímskych katolíkov bola pôlnočná svätá omša.
Svieca mala dohorieť sama, sfúknutie prinášalo smolu. Modlitba za zosnulých po večeri alebo pred spaním bola znakom viery, že duše zosnulých prichádzajú domov.
Obchôdzka dvora a hospodárstva (gazda po večeri alebo ráno obišiel chlievy a maštaľ, niesol chlieb, cesnak a oplátku) mala chrániť a zabezpečiť zdravie dobytka.
Počasie a porekadlá
Existuje mnoho pranostík a porekadiel spojených s Vianocami, ktoré mali predpovedať budúcnosť:
- Jasné Vianoce - dobrý rok.
- Sneh na Vianoce - bohatá úroda.
- Ak sú na Vianoce hviezdy - bude dobrý rok.
- „Ako na Vianoce, tak po celý rok.“
- „Na Vianoce pokoj, na celý rok hoj.“
- „Štedrý večer - dobrý deň.“
- „Kto sa na Štedrý deň hnevá, celý rok šťastie nemá.“
- „Na Štedrý večer, čo si zaželáš, to sa splní.“
Historické a kultúrne súvislosti
Vianoce sa pôvodne vnímali ako oslavy zimného slnovratu. Neskôr tieto sviatky prebrali kresťania a Vianoce sa stali symbolom narodenia Ježiša Krista. Zvyky a tradície sa líšia od krajiny ku krajine.
Pôvod niektorých tradícií
Vianočný stromček, ako ho poznáme dnes, sa na Slovensku rozšíril až v 20. storočí. Dovtedy ho často nahrádzali ihličnaté vetvičky zastrčené za trám alebo uložené v kúte izby. Ozdoby boli ručne vyrábané - zo slamy, suchého ovocia či papiera. Staré zvyky niesli stopy starších, predkresťanských rituálov, napríklad ochranné úkony proti zlým silám či „hojnostné“ gestá.
Betlehem ako symbol miesta narodenia malého Ježiška sa začal objavovať v druhej polovici 16. storočia v Taliansku a vo Španielsku. Po roku 1600 sa betlehemy rozšírili po celej Európe.
Vianočné gule z tenučkého skla si nechal patentovať Francúz Pierre Dupont v roku 1889. Kým na začiatku boli jednofarebné, postupne pribúdala široká farebná škála.
Za posielanie vianočných pohľadníc vďačíme Charlesovi Drummondovi (Edinburgh, 1841) a Henrymu Coleovi (Londýn, 1843), ktorí dali vytlačiť svoje pozdravy.
Vianoce v rôznych regiónoch a krajinách
Vianočné zvyky majú korene v rôznych kultúrach a líšia sa od regiónu k regiónu, ale aj od krajiny ku krajine. Na Slovensku sa tradičné pokrmy líšia od regiónu k regiónu. Zatiaľ čo na západe Slovenska do kapustnice pridávajú mäso, smotanu či slivky, na strednom Slovensku dávajú kvalitné klobásy a na Orave ju pripravujú z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku v roku 1818.
Dnešné Vianoce a ich atmosféra
Dnešné sviatky sú často spojené s množstvom jedla, no kedysi bol Štedrý deň najmä o pôste. Mäso sa nejedlo až do príchodu večere.
Vianoce sú pre mnohé rodiny hlavne o rodine, o blízkosti, o pokoji a o oddychu, o stretávaní sa s tými, ktorých milujeme, ale na ktorých v bežnom zhone nemáme toľko času. Aj keď prípravy na sviatky sú často v zhone, v závere sú vždy prežiarené nádherným sviatočným slávením.
Vianoce sú vždy o rodine a o priateľoch, také boli v detstve a také sú aj teraz. Aj keď sa nejaké špeciálne tradičné tradície nedodržiavajú, každý rok sa stretávajú s priateľmi z detstva, ktorí sú roztrúsení mimo miest.
Najsilnejší zážitok bol v detstve, keď dieťa túžilo po niečom a Ježiško mu to priniesol. Tento pocit sa opäť vrátil po narodení detí, ich šťastné tváre pri rozbaľovaní darčekov sú na nezaplatenie.
Často sú Vianoce spojené s prejedaním, nakoľko sa pečie veľké množstvo cukroviniek a navštevujú sa priatelia. Pre mnohých sú Vianoce aj o spomienkach na blízkych, ktorí už nie sú medzi nami.