Vianoce sú bezpochyby jedným z najobľúbenejších a najkrajších sviatkov roka vo svete. Ich duchovný význam je hlboko zakorenený v kresťanstve, no mnoho tradícií a zvykov, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, pochádza ešte z predkresťanských čias. Slovom Vianoce označujeme nielen samotný Štedrý deň, ktorý je vždy 24. decembra, ale aj celé obdobie sviatkov a dní, ktoré sa k Štedrému dňu viažu. Na rozdiel od Veľkej noci nejde o pohyblivý sviatok. 24., 25. a 26. decembra sú dni pracovného pokoja. Každý rok sa tešíme na čarovnú atmosféru, rodinu, vôňu dobrôt a ozdobovanie stromčeka.
Pôvod a historický vývoj Vianoc
Staroveké oslavy a zimný slnovrat
Vianoce majú svoje korene v starovekých pohanských oslavách zimného slnovratu. V kalendári pohanov sa k zime objavili viaceré sviatky spojené so slnovratom, ktorých termín bol približne okolo 20. decembra. Rimania ich volali Saturnálie a Kelti Yule. Mnohé vianočné symboly a zvyklosti, ktoré dnes považujeme za úplne bežnú súčasť Vianoc, pochádzajú práve z týchto osláv. Napríklad ihličnaté stromy boli pre pohanov univerzálnou vianočnou dekoráciou, symbolizujúcou plodnosť a životnú silu, a počas zimného slnovratu mali odháňať zlých duchov. Rimania ich zas ukladali okolo chrámov, aby si uctili Saturna, boha poľnohospodárstva. Symbol nekonečného kruhu vyrobeného z ihličia, podobne ako stromčeky, taktiež slúžil ako nádej jarného znovuzrodenia v starých pohanských tradíciách.
Prijatie kresťanstva
V strednej Európe sme Vianoce ako súčasť kresťanstva začali sláviť až niekedy medzi 8. - 10. storočím. Ide o tradície, ktoré sa väčšina ľudí snaží dodržiavať. Historicky sa ale nájdu aj prežívajúce pohanské atavizmy prírodných symbolov a kultov.
Predvianočné obdobie a adventné zvyky
Predvianočné prípravy
Predvianočné obdobie pre našich predkov začínalo už na svätého Martina, ktorý sa každoročne oslavuje 11. novembra. Týmto dňom sa končil poľnohospodársky rok a začínalo obdobie príprav na zimu, čo znamenalo veľkú zmenu v štýle práce. Počas zimy sa pracovalo vnútri - opravovalo sa náradie, gazdiné sa venovali pradeniu, tkaniu alebo páraniu peria. Často sa spolu stretávali a dlhé chvíle si krátili spievaním či rozprávaním o mágii a čarodejníctve. Dni sa rýchlo skracovali a vonku bolo čoraz chladnejšie, čo v našich predkoch vyvolávalo obavy alebo až strach. Mysleli si, že prevaha noci nad dňom symbolizuje prevahu zla nad dobrom. Predvianočné obdobie sa spájalo s množstvom rituálov a povier, ktoré ich mali od zla a zlých síl ochrániť.
Stridžie dni
Najvýznamnejšími boli Stridžie dni, ktoré sa začínali na Katarínu (25. november) a končili dňom zimného slnovratu (21. december). 25. november bol zároveň posledným dňom, v ktorom sa mohlo spievať, tancovať a hodovať. Na odháňanie zlých síl sa používali bylinky, mastičky, cesnak, svätená voda aj krížik z tisového dreva. Stridžie dni vrcholili na Luciu (13. december).
Advent - čas očakávania
V stredoveku zaviedla cirkev advent, ktorý z časti nahradil pohanské zvyky a tradície. Niektoré z nich sa však dostali aj do kresťanskej liturgie. Advent trvá štyri týždne pred Vianocami. Toto slovo pochádza z latinčiny (adventus) a znamená príchod (Ježiša). Je teda časom očakávania a duchovnej prípravy na príchod Krista. Od Kataríny začal tzv. malý pôst, čo znamenalo prestávku v hlučných oslavách, svadbách a zábavách. Tento čas využívali na upratovanie domov do posledných detailov, nevynechali podlahy, obloky či dokonca fasádu, ktorú bielili vápnom. Ďalším ránom začínalo pôstne adventné obdobie (jedlá sa pripravovali bez mäsa a tuku), ktoré trvalo až do polnoci Štedrého dňa.
Každá z adventných nedieľ má svoju symboliku a význam:
- 1. nedeľa: Nádej - otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod.
- 2. nedeľa: Pokoj - kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom.
- 3. nedeľa: Radosť - nazýva sa Gaudete, čo znamená „radujte sa“, lebo Kristovo narodenie sa približuje.
- 4. nedeľa: Láska - sústreďuje sa na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna.
Jednou z najvýznamnejších tradícií adventu je adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Každá sviečka predstavuje jeden aspekt duchovného života. Veniec býva často dekorovaný ihličím, sušenými kvetmi, sušenými pomarančmi, imelom alebo vianočnými dekoráciami. V tomto období sa deťom často venujú adventné kalendáre. Počas adventu sa v liturgii používa fialová farba, ktorá symbolizuje pokánie, prípravu a očakávanie, zároveň je to farba kráľovského majestátu, naznačujúca príchod Kráľa - Krista. Tradičné sú aj rotáty, skoré ranné omše venované Panne Márii, ktoré pripravujú veriacich na narodenie Krista.
Svätý Mikuláš
Svätý Mikuláš bol biskup z Myry (dnešné Turecko), známy svojou štedrosťou a starostlivosťou o chudobných a deti. V minulosti mal deň svätého Mikuláša na Slovensku náboženský a ľudový význam. V mnohých slovenských dedinách a mestách sa v noci z 5. na 6. decembra konali Mikulášske obchôdzky. Skupiny prezlečené za svätého Mikuláša, anjela a čerta chodili od domu k domu, kde navštevovali najmä deti. Mikuláš nosil darčeky deťom, ktoré boli počas roka poslušné, a čert symbolicky strašil tie, ktoré boli neposlušné. Deti si večer pred Mikulášom (5. decembra) nachystali svoje čisté čižmičky na okno alebo k dverám, aby im Mikuláš mohol zanechať darčeky. Tie zahŕňali ovocie (najmä jablká, orechy), medovníky či drobné hračky.
Vianočný stromček: Od pohanského symbolu k neodmysliteľnej tradícii
Základným symbolom Vianoc v mnohých domácnostiach po svete je ozdobený vianočný stromček, bez ktorého si dnes sviatky ani nevieme predstaviť. Jeho história je bohatá a fascinujúca.
Pôvod a prvé zmienky
Tradícia vianočného stromčeka sa zrodila v 16. storočí v nemeckom protestantskom prostredí. Jedna z prvých oficiálnych zmienok o ozdobenom vianočnom stromčeku pochádza z roku 1570 z nemeckého mesta Brémy, kde stála jedľa ozdobená datľami, sladkosťami a papierovými kvetinami v cechovej budove. O protestantskom pôvode osvetleného stromčeka rozpráva aj legenda súvisiaca s nemeckým cirkevným reformátorom Martinom Lutherom. Iný záznam o zdobení vianočného stromčeka pochádza z roku 1605 zo Štrasburgu, odkiaľ sa táto tradícia rozšírila do ďalších nemeckých miest a rodín.
Vysvetlenie toho, prečo sa na Vianoce zdobí práve stromček, ponúkajú viaceré legendy či príbehy siahajúce do raného kresťanského obdobia, keď si nová viera hľadala svoje miesto medzi pohanmi. Jedna z legiend sa viaže aj so svätým Bonifácom, ktorý vyťal posvätný dub boha Thora, a v jeho dutine objavil jedličku. Ďalšie vysvetlenie siaha ešte ďalej do histórie, pred príchodom kresťanstva. Ľudia si všimli, že niektoré rastliny a stromy zostávajú zelené po celý rok. Zelené konáre im pripomínali letnú zelenú prírodu a symbolizovali život, pričom mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok.
Šírenie tradície
Tradícia ozdobených vianočných stromčekov sa začala masovejšie šíriť v priebehu 17. storočia, najskôr v mestách, na vidieku sa udomácňovala koncom 18. storočia. Do Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské, a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Na územie dnešného Slovenska sa zvyk ozdobeného vianočného stromčeka dostal v druhej polovici 19. storočia, najprv v mestách, neskôr začal prenikať aj na slovenský vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až v medzivojnovom období. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané, najmä na strednom a východnom Slovensku, niektorými kňazmi a rodinami. Pôvodným symbolom Vianoc bol betlehem, až neskôr stromček. Ozdobený stromček, tak ako ho poznáme dnes, je súčasťou moderných dejín, no určitú jeho podobu poznali už starí Slovania, ktorí do domov nosili vetvičky zo stromčekov.
V Spojenom kráľovstve mala v 19. storočí na popularizáciu vianočného stromčeka veľký vplyv britská kráľovná Viktória a princ Albert, ktorý pochádzal z Nemecka. Práve on dal v roku 1846 postaviť vyzdobený strom v kráľovskej rezidencii vo Windsore, čím odštartoval celosvetový trend. V Spojených štátoch amerických (USA) sa prvá zmienka o vianočnom stromčeku objavila v roku 1832 v Pensylvánii, kam ho priniesli nemecké osady. Väčšina obyvateľov USA ich však až do 40. rokov 19. storočia vnímala len ako zvláštny pohanský symbol, a dokonca v roku 1659 súd v Massachusetts prijal zákon, podľa ktorého sa akékoľvek pohanské tradície stali trestným činom. V európskych mestách sa od 19. storočia ujala aj tradícia stavania veľkých vianočných stromov na námestiach. Cirkev sa dlho bránila tomuto „nekresťanskému“ zvyku, a až od polovice 20. storočia bolo dovolené stavať vianočné stromčeky v kostoloch. V roku 1982 priniesol pápež Ján Pavol II. vianočný stromček prvýkrát do Vatikánu.
Vývoj zdobenia stromčeka
Spočiatku sa stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhradke. Zdobil sa aj perníkmi, domácim pečivom, sušeným ovocím či podomácky vyrobenými ozdobami z papiera, figúrkami zo slamy a z kukuričného šúpolia. Neskôr sa pridali aj háčkované alebo paličkované ozdoby a sviečky. Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov.
V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr s najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. Od prílišného množstva ozdôb na stromčeku sa v každom prípade odporúča upustiť, lebo preplnené stromčeky pôsobia neusporiadane a pohlcujú svetlo zo svetielok. Kto má rád obzvlášť náladové osvetlenie, urobí dobre, ak svetelné reťaze nezavesí len na konce vetiev, ale ich omotá ďalej vo vnútri okolo kmeňa, čím vznikne mäkké, slávnostné svetlo.
Elektrické osvetlenie a darčeky pod stromčekom
Prvé verejné elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo pred 142 rokmi v USA. Dva dni pred Štedrým dňom, 22. decembra 1882, ho predstavil vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťaze 80 elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. Začiatkom 20. storočia sa pod stromčekom začali objavovať aj darčeky pre členov rodiny. Nemecko sa stalo kolískou nielen vianočných stromčekov, spájajú sa s ním aj adventné vence, luskáčiky alebo vianočné trhy.
Umelé vianočné stromčeky a ekologické aspekty
Z Nemecka pochádzajú aj prvé umelé vianočné stromčeky. Začali sa vyrábať v 80. rokoch 19. storočia, kedy sa ako materiál používalo husacie perie natreté zelenou farbou. V 30. rokoch minulého storočia sa v USA začali na výrobu neživých vianočných stromčekov používať štetiny, ktoré sa používali aj pri výrobe kief. Hliník a plast sa začali využívať na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia. S nárastom povedomia o environmentálnych problémoch začínajú v posledných rokoch spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadať ekologickejšie alternatívy. Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Štúdie ukázali, že aby sa ekologická stopa umelého stromčeka vyrovnala každoročnej kúpe živého, museli by ste ten istý umelý stromček používať minimálne 15 až 20 rokov.
Výber a starostlivosť o živý vianočný stromček
Pre tých, ktorí chcú chrániť prírodu, je možnosť voľby živých stromčekov stále dostatočne udržateľná. Najlepšou alternatívou je živý stromček od lokálnych pestovateľov, čím sa minimalizuje ekologická stopa spojená s dlhou cestou. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva v dome obyčajne do Troch kráľov (6. januára), no dnes už má každá rodina svoje zvyky. Niekto má doma stromček dlhšie, iný iba pár dní.
Medzi najobľúbenejšie druhy živých vianočných stromčekov patria:
- Jedľa kaukazská: Jej ihličie je sýto zelené, lesklé, mäkké a takmer vôbec neopadáva. Má krásny, hustý, pravidelný tvar, no menej výraznú „vianočnú“ vôňu.
- Smrek pichľavý (strieborná jedlička): Má nádhernú, hustú korunu a ihličie s modro-strieborným nádychom. Má príjemnú živicovú vôňu, no naozaj pichá.
- Smrek obyčajný: Má prenikavú, sviežu, živicovú arómu, ktorá okamžite zaplní byt. V teplej miestnosti však opadáva rýchlo.
- Borovica lesná: Má krásne, dlhé ihličie a zaujímavý, často redší a „vzdušnejší“ tvar. Ihličie drží veľmi dobre.
Pre zachovanie sviežosti stromčeka je dôležitá aklimatizácia a dostatok čistej, čerstvej vody v stojane. Mýty o cukre, mede, aspiríne či alkohole v stojatej vode nie sú účinné a môžu stromčeku skôr uškodiť. Vianočný stromček má za sebou dlhú históriu a stal sa symbolom života, ktorý pretrváva aj v najtuhšej zime.
Štedrý deň a vianočný stôl: Symbolika jedál a zvykov
Pôst a štedrovečerná hostina
Predvianočné obdobie začínalo dva až tri týždne pred Vianocami a spájalo sa s intenzívnymi prípravami. Rodiny sa na sviatky pripravovali nielen duchovne, ale aj prakticky. V domácnostiach sa robilo veľké upratovanie, aby bol dom čistý a pripravený na príchod Krista. Počas Štedrého dňa sa dodržiaval pôst a jedli sa iba bezmäsité jedlá. Pôst trval až do vykuknutia prvej hviezdy, kedy rodina mohla zasadnúť k štedrovečernej hostine, alebo až do polnočnej omše, ktorá pôst ukončila. Na stole musela byť naozajstná hostina - zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Nemohol chýbať cesnak, cibuľa, chlieb, vianočka a ovocie. Pod obrus sa dávala šupina z kapra alebo minca, ktoré mali zabezpečiť dostatok peňazí na budúci rok. Vianočná večera v podobe, ako ju poznáme, bola tradičná v období od 12. do 20. storočia. Zlomovým momentom je obdobie po 2. svetovej vojne, kedy sa vplyvom zamestnanosti žien začali meniť aj zvyky v rodinách. Počas sviatočného obdobia sa nesmelo zametať, aby sa nevymietlo z domu šťastie. Na zabezpečenie blahobytu sa hádzali orechy do kúta. Vstávalo sa skoro ráno. Ženy museli všetko navariť a muži zase nachystať vodu, drevo a obstarať zvieratá. Počas sviatkov sa už potom nesmelo pracovať.
Večera začínala spoločnou modlitbou a príhovorom najstaršieho člena rodiny. Gazdiná potom urobila krížik na čelo všetkým členom rodiny pomocou cesnaku namočeného v mede. Gazda rozkrojil jablko - v strede musela byť hviezdička, aby bola rodina ďalší rok zdravá a šťastná. Kúsok z jabĺčka dal gazda každému členovi rodiny - na znak súdržnosti. Od večere sa nemohlo vstávať, inak dotyčný mohol v priebehu roka zomrieť. Preto sa všetky chody rovno naložili na stôl. Za stôl si ľudia nemohli sadať pohnevaní, museli si odpustiť. V jednom dome totiž často žilo aj niekoľko generácií pokope. Neoddeliteľnou súčasťou bola aj nádoba s čerstvo nadojeným mliekom, ktorá sa volala šechtár a bola vyrobená z dreva alebo kovu. Potom tu máme aj tradíciu dať na stôl o jeden tanier navyše.
Symbolika vianočného stola: Každý kúsok rozpráva príbeh
Na Štedrý večer si sadáme k stolu s úctou. Všetko má svoje miesto - od bieleho obrusu až po poslednú omrvinku. A hoci dnes máme moderné jedlá, niektoré symboly pretrvávajú celé generácie. Nie preto, že „sa to patrí“, ale preto, že v sebe nesú hlbší význam. Každý kúsok, ktorý položíme na stôl, niečo predstavuje - zdravie, šťastie, pokoj či súdržnosť. Na stôl sa dával biely obrus vyšívaný červenou niťou, pretože červená farba mala ochrannú funkciu. Súčasťou slávnostného prestierania bola aj sviečka a biblia. Pod obrusom ste mohli nájsť šošovicu alebo fazuľu. Okolo prestretého stola sa uviazala reťaz, na ktorú celá rodina vyložila nohy, symbolicky tak upriamili pozornosť na silu rodiny a jej súdržnosť.
Prehľad vianočných symbolov a ich význam:
- Med: Sladkosť života a láskavosť. Symbolizoval prianie, aby bol celý nasledujúci rok sladký a pokojný. Deti si často na tvár dostali kvapku medu „aby boli celý rok dobré“. Med spájal rodinu - každému sa ušlo trochu z tej istej misky, ako pripomienka, že „zdieľaním sa sladkosť znásobuje“.
- Cesnak: Ochrana a sila. Často sa podával s medom, alebo sa ním robil krížik na čelo - ako symbol ochrany a zdravia, mal odháňať všetko zlé.
- Oblátky: Súdržnosť a pokora. Tenké, krehké a jednoduché oblátky predstavujú pokoru, jednotu a spojenie s tradíciou. Jedli sa Štedrý večer ako predjedlo - spolu s medom a cesnakom. Oblátky symbolizovali telo Krista a med predstavoval sladkosť jeho prítomnosti v našich životoch.
- Orechy: Zdravie, múdrosť a budúcnosť. Na stole sa objavovali celé, nelúpané orechy - symbol pevného zdravia a rodinnej súdržnosti. Niektorí ich hádzali do rohov miestnosti, aby v dome zostalo šťastie, iní ich lámali, aby „zistili“, čo prinesie budúci rok. Ak bol orech zdravý, znamenalo to úspech a zdravie.
- Ryba: Pôstne jedlo. Tradičným chodom bol kapor alebo iná ryba. Ryba sa považovala za pôstne jedlo a zároveň sa verilo, že zjesť na Vianoce zviera, ktoré má krídla, znamená, že z domu uletí šťastie.
Tradičné jedlá a dobroty
Jedným z najdôležitejších aspektov príprav bolo pečenie vianočných dobrôt. Na Slovensku sa tradícia pečenia vianočných koláčov udržiava po stáročia. Typická je vôňa škorice, klinčekov alebo anízu. Voľakedy sa pieklo už od sv. Kataríny. Hojnosť koláčov symbolizovala hojnosť rodiny celý budúci rok. Medzi najznámejšie patria medovníčky, ktoré sa piekli už niekoľko týždňov pred Vianocami - museli zmäknúť. Medovníčky mali slúžiť nielen ako pochúťka, ale často sa používali aj ako ozdoby na vianočný stromček. Teplé, voňavé a chutné zázvorové pečivo sa s Vianocami spája snáď každému z nás. Toto korenie sa do Európy dostalo z Ázie už počas stredoveku, a možno preto si perník spájame s Vianocami, lebo bol dokonalou pochúťkou, ktorá ľudí dokázala zohriať počas chladných vianočných večerov. K rybe sa podával zemiakový šalát. Na stole nesmeli chýbať opekance a sladké dobroty (medovníky, kysnuté koláče a ďalšie). Omrvinky zo štedrej večere boli posvätné a nesmeli sa vyhodiť - používali sa ako liečebný prostriedok alebo sa venovali hospodárskym zvieratám.
Koledy a darčeky
Po večeri prichádzali koledníci, najčastejšie väčšie deti, ktoré spievali koledy a vinšovali. Za odmenu dostali koláč alebo jabĺčko. Vinšovalo sa veľmi srdečne, ľudia verili, že ak druhému prajú dobro a zdravie, vráti sa im to. Zazvonenie zvončeka po večeri dávalo deťom znamenie, že je čas presunúť sa pod stromček a rozbaliť si darčeky. U nás (a aj v množstve ďalších krajín) nosí darčeky Ježiško. Obdarovávali sa nielen členovia rodiny, ale aj služobníctvo a dokonca aj tuláci. Na Vianoce sa zvykli posielať pozdravy (pohľadnice). V minulosti sa ľudia menej ponáhľali, menej pracovali, vychutnávali si atmosféru a rodinu. Po tom, čo sa postarali o teplo domova, nachovali zvieratá a pripravili jedlo pre rodinu, ich dni spomalili. Venovali sa prítomnosti, navštevovali sa, veľa sa rozprávali, spievali koledy a smiali sa. V dalekej histórii sa za dar považovalo slovo, prianie jeden druhému. Verilo sa, že to, čo druhému zo srdca prajete, sa počas roka skutočne splní.
Vianočné sviatky a ich náboženský význam
Vianoce a celý advent majú hlboký náboženský význam, ktorý sa sústreďuje na narodenie Ježiša Krista. Podľa viery prišiel na svet, aby spasil ľudstvo. Jeho narodenie v Betleheme je považované za splnenie prorockých predpovedí Starého zákona a za začiatok novej éry spásy. Adventné obdobie a samotné Vianoce sú pre veriacich časom prípravy, očakávania a radosti.
Prvý sviatok vianočný (25. december)
Prvý sviatok vianočný je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, pretože pripomína narodenie Ježiša Krista v Betleheme. Tento deň je stredobodom vianočných osláv a je známy aj ako Božie narodenie. Podľa kresťanskej viery sa v tento deň narodil Ježiš Kristus, Boží Syn, v chudobnej maštali. Sviatok sa začínal omšou skoro ráno, na ktorú chodili väčšinou iba ženy. Potom v domácnostiach pripravovali jedlo z hydiny. Opäť sa podával slávnostný obed z niekoľkých chodov, najčastejšie slepačí vývar a pečená kačka. Celý deň sa niesol v duchu rodiny, stretávali sa jej členovia, spievalo sa. Nerobilo sa nič okrem postarania sa o zvieratá.
Druhý sviatok vianočný (26. december)
Druhý sviatok vianočný je zasvätený svätému Štefanovi, prvému kresťanskému mučeníkovi. Svätý Štefan bol jedným zo siedmich diakonov, ktorých apoštoli ustanovili, aby sa starali o chudobných a rozdeľovali almužny. Bol prvým kresťanom, ktorý zomrel pre svoju vieru v Ježiša Krista. Je symbolom odvahy a vernosti viere až do smrti. Tento deň bol už voľnejším dňom. Varilo sa mäso, navštevovali sa priatelia alebo susedia. V tento deň sa chodilo korčuľovať. Večer sa stretávali mladí ľudia na svätoštefanskej zábave.
Sviatok Zjavenia Pána (6. január)
Sviatok Zjavenia Pána, nazývaný aj Epifánia alebo sviatok Troch kráľov, sa oslavuje 6. januára. Týmto sviatkom sa obdobie Vianoc končilo. Tento deň je spomienkou na príchod troch mudrcov (kráľov) z Východu, ktorí prišli do Betlehema pokloniť sa novorodenému Kristovi a priniesli mu dary - zlato, kadidlo a myrhu. Na tento sviatok sa tradične požehnávajú domy a nad dvere sa kriedou píše nápis G+M+B spolu s rokom (napríklad G+M+B 2025).