Príchod konca roka je spojený s bilancovaním uplynulých 365 dní, oslavami a s očakávaním nového začiatku. V mnohých regiónoch Slovenska sa tradičné oslavy Silvestra a Nového roka prelínajú s hlboko zakorenenými ľudovými zvykmi. Tieto tradície, ktoré majú svoje korene v dávnej minulosti, nám pomáhajú nielen pripomenúť si minulosť, ale aj lepšie pochopiť súčasnosť a preniesť si ich do budúcnosti. Okrem domácich zvykov sa pozrieme aj na tie, ktoré sa dodržiavajú v iných častiach sveta, a objavíme zaujímavé porovnania.
História Silvestra: Od Mezopotámie po Gregoriánsky kalendár
Silvestrovské oslavy, ktoré sa konajú 31. decembra, sú oslavami Nového roka podľa Gregoriánskeho kalendára. Historické záznamy siahajú až do Mezopotámie okolo roku 2000 pred n. l., kde sa Nový rok vítal v polovici marca, v období jarnej rovnodennosti. Starovekí Gréci začínali nový kalendár dňom zimného slnovratu. V rôznych kultúrach sa Nový rok oslavoval v rôznych dňoch, napríklad 25. decembra, 1. marca, 25. marca alebo 1. septembra.
Významným krokom v kalendárnej histórii bolo zavedenie Juliánskeho kalendára rímskym panovníkom Gaiom Júliusom Cézarom v roku 46 pred n. l. Tento kalendár ustanovil 1. január ako prvý deň nového roka. Neskôr bol nahradený Gregoriánskym kalendárom, ktorý odstránil nesúlad medzi dĺžkou kalendárneho a slnečného roka. Gregoriánsky kalendár, pomenovaný po pápežovi Gregorovi XIII., bol prijatý v roku 1582. Jeho prijatie bolo postupné a v niektorých krajinách sa dokonca nestalo oficiálnym sviatkom. Územie Čiech a Moravy prijalo tento kalendár o dva roky neskôr, zatiaľ čo Slovensko ho prijalo v roku 1587.
Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. Jeho pontifikát sa spája s obdobím po skončení prenasledovania kresťanov a začiatkom "zlatého veku cirkvi". Latinské slovo "silva", znamenajúce les, sa stalo základom pre jeho meno, keďže sa kvôli prenasledovaniu musel ukrývať v lesoch okolo Ríma. Svätý Silvester I. patrí medzi prvých uctievaných svätých, ktorého kult sa rozšíril po celej Európe.
Silvestrovské zvyky: Od "kuríných báb" po mäsitú večeru
Posledný deň roka bol v minulosti známy aj ako "babí deň". Na vidieku sa dodnes spomína na zvyk "kuríných báb", kde muži prestrojení za ženy chodili po dedine. Jeden z nich niesol slamený veniec so zvoncom, druhý mal kožuch so sukňou zo slamy. Ženy im trhali slamu a dávali ju sliepkam do kurína, aby aj v budúcom roku dobre znášali vajcia. Na oplátku "kurine baby" dostávali výslužku v podobe slaniny, klobás, chleba, koláčov či pálenky.
Starý zvyk chodenia tzv. "ometačiek" sa tiež dodržiaval najmä na dedinách. Tieto chudobné ženy symbolicky vymietali platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli. V podvečer na Silvestra sa veriaci schádzali v kostole, aby poďakovali Bohu za uplynulý rok. Po druhej svetovej vojne sa začali konať aj veselice, dovtedy boli zábavy až do Troch kráľov zakázané.
Silvestrovská večera bola takmer rovnaká ako na Štedrý deň, avšak s povolením konzumácie mäsa. Na stole nechýbal rovnaký obrus a chlieb. Jedla sa kapustnica, polievky zo strukovín a húb, mäso, klobásy a huspenina. Pôst sa už nedržal, často sa podávali opekance s makom a vianočné oblátky. Atmosféru dotvárali mládenci streľbou a praskaním biča. Bežné bolo aj obradné umývanie a preobliekanie sa do čistých šiat.
Posledný deň roka bol dňom zúčtovania a rekapitulácie. Vracali sa staré dlhy, aby sa so smolou nevstupovalo do nového roka. Gazda sypal sliepkam zrno pomedzi nohy, aby sa urodilo veľa vajec. Z domu sa nesmelo nič vynášať, aby hydine nevyhynula. Smetie sa smelo zametať len do kúta, aby sa nikto nevymietol z domu. Zakázané bolo pranie aj vešanie, aby sa nik neobesil.
Silvestrovská noc však už mala magickú moc. Verilo sa, že sny sa splnia. Ak na Nový rok kýchnutie, budete zdraví po celý rok. Mágia ovplyvňovala aj predpovede počasia: červené zore ráno veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu, zatiaľ čo drobný hustý dážď bol predzvesťou hustých plných obilných klasov.
V silvestrovskom období sa konali zakáľačky, ktoré boli sviatkom celej rodiny. Zvykli sa plánovať svadby a žilo sa už očakávaním príchodu fašiangov. Zimné zvyky a tradície na Silvestra a Nový rok sa líšili podľa regiónov a odrážali vtedajší život a dobu.
Novoročné rituály: Ako na Nový rok, tak po celý rok
Podľa predkov mali novoročné obrady a rituály odhaliť budúcnosť, ochrániť od pohrôm, prispieť k blahobytu a priniesť šťastie. Na Slovensku sa doteraz udržiava povera, že šťastie prináša prasiatko, preto sa na novoročnom stole nesmie objaviť hus ani bažant - hydina, ktorá lieta, aby sa vám nerozletel majetok a neuletelo šťastie a zdravie.
Nesmie chýbať bravčové, hovädzie mäso, pre istotu pečené malé prasiatko. Podávala sa opäť šošovica a jedlá s makom, pretože symbolizovali hojnosť a bohatstvo. Najesť sa malo dosýta - aby bolo v novom roku dostatok jedla.
Pravidlom Nového roka bolo správať sa a konať tak, aby tak bolo po celý rok. Teda sa nepohádať, ale uzmierovať, správať pekne, srdečne, milo, mať doma čistú, upratanú domácnosť, byť pekne oblečení a čistí, nič požičané. Dievča nesmelo spadnúť na ľade či snehu, ak sa nechcelo vydávať. Do domu nesmela na Nový rok ako prvá vstúpiť žena, priniesla by chorobu (a mohla byť strigou). Vstúpiť nesmel ako prvý starý muž v kožuchu či chorý. Nesmelo sa nikam vojsť s prázdnymi rukami - stačili koláče alebo peniaz, aby sa zabezpečila po celý rok hojnosť.
Mágia hovoreného slova: Novoročné vinše a ich sila
Vítaní však boli malí chlapci - vinšovníci. Verilo sa totiž v mágiu vypovedaného slova: čím viac a srdečnejšie vinšujete zdravie, šťastie, lásku, úspech, bohatstvo - tým viac sa malo vrátiť. S kým sa stretneš na Nový rok, s tým budeš mať dobré vzťahy po celý rok: ľudia sa teda čo najviac stretávali, navštevovali a vinšovali.
Na návštevách sa želalo: „Vinšujem vám šťastlivý nový rok, že ním dal Boh starý prežiť a nového dožiť!“ Ženy chodili do kostola v bielom odeve, aby si zabezpečili úrodu pekného a vysokého ľanu. Niekde zasa v tento deň varili halušky, aby malo obilie veľké klasy. Smeti sa von nevynášali, aby v rodine nikto nezomrel alebo sa nevynieslo von šťastie.
Zaujímavosti zo "silvestrovania"
- V súčasnosti sa Nový rok víta ohňostrojom, ktorý symbolizuje pozitívny a esteticky krásny výstrel do nového začiatku. Pôvodne sa ohňostroj používal na magické účely - odohnať zlé sily. Vynašli ho Číňania a do Európy sa dostal v stredoveku. V roku 2015 začalo talianske mesto Collecchio používať tichý ohňostroj na ochranu zvierat.
- Pomenovanie „január“ je údajne odvodené od Janusa, rímskeho boha s dvomi tvárami, jedna sa díva vpred, druhá vzad. Iní tvrdia, že má pôvod v latinskom slove "Ianua", čo znamená dvere - symbolizuje otvárajúce sa nové dvere v novom roku.
- Tradícia bozkávania pri odbití polnoci pochádza od starovekých Rimanov. Počas festivalu Saturnalia vzdávali hold bohu času Saturnu. Bol to čas, kedy na chvíľu vymizli sociálne normy a bozkávali sa rôzni ľudia. V starovekom Grécku sa bozkávalo pod imelom, čo bolo asociované s plodnosťou. Rimania zase pod imelom urovnávali spory s nepriateľmi, pretože to znamenalo mier.
- Prvý január je u nás a v mnohých krajinách štátnym sviatkom. Krajiny si tento deň "adoptovali" postupne v rôznych obdobiach.
Čo je to animácia? Sprievodca animovaným filmom (SAF)
Časová postupnosť: Kto oslavuje Nový rok ako prvý a kto ako posledný?
Hoci u nás ohňostroj vybuchuje o polnoci, na našej zemeguli sú už krajiny, ktoré v tento čas Nový rok dávno privítali, aj tie, ktoré sa ešte len chystajú. Symbolicky oslavy nového roka odštartujú ohňostrojom v austrálskom Sydney okolo 13:00 bratislavského času v piatok, 31. decembra. Austrália však nie je krajinou, kde začína 1. januára slnko svitať ako prvé.
Časovú postupnosť krajín oslavujúcich nový rok môžeme orientačne rozdeliť:
- 11:00: Začína svitať na ostrovoch Kiribati v centrálnom Pacifiku, Tonga, Samoa a Christmas Island.
- 12:00: Nový rok víta Nový Zéland.
- 13:00: Austrália (postupne od Sydney smerom k západnému pobrežiu), Fidži a východné regióny Ruska.
- 14:00: Väčšina Austrálie.
- 16:00: Japonsko, Južná Kórea, Severná Kórea.
- 17:00: Čína, Filipíny, Singapur, Hong Kong.
- 18:00: Thajsko, Kambodža, časti Indonézie, Mjanmar a ďalšie krajiny.
- 19:00: Bangladéš, India, Srí Lanka a ďalšie krajiny.
- 20:00: Pakistan, Afganistan a ďalšie.
- 21:00: Azerbajdžan, Dubaj, Abú Dhabí, Irán.
- 22:00: Turecko, Irak, Keňa, veľká časť Ruska a Moskva a ďalšie.
- 23:00: Grécko, Rumunsko, Južná Afrika.
- 24:00 - POLNOC: Postupne časti strednej Európy - Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Česko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Alžírsko, Belgicko, Španielsko…
- 01:00: Veľká Británia, Írsko, Ghana, Island, Portugalsko.
- 02:00: Brazília.
- 04:00: Argentína, časti Brazílie, Čile, Paraguaj.
- 05:00: Postupne Kanada, Bolívia, Portoriko.
- 06:00: New York, Washington, Detroit, Kuba.
- 07:00: Chicago a ďalšie.
- 08:00: Colorado, Arizona…
- 09:00: Nevada, Las Vegas…
- 10:00: Aljaška.
- 11:00: Havaj.
- 12:00: Americká Samoa, nasledujú (okolo 13:00) Baker Island a Howland Island (obe ostrovy, patriace USA, sú neobývané).
Zdroj: timeanddate.com
Zaujímavosti z osláv Nového roka v zahraničí
- 12 bobúľ, 12 šťastných mesiacov: V Madride na námestí Puerta del Sol pri odbíjaní polnoci každý oslávenec zje jeden strapec hrozna. Jedna bobuľa predstavuje jeden mesiac a cieľom je zjesť všetkých 12 za 12 mesiacov plných šťastia, zdravia a prosperity. Túto tradíciu udržiavajú Španieli aj doma. Nový rok zapíjajú fľašou "cava", španielskym šumivým vínom, a energiu si dobíjajú horúcou čokoládou a churros (donuty).
- Hogmanay: dar do domu, šťastie do domu: Počas posledného dňa v roku, Hogmanay v Škótsku, platia isté tradície, napríklad návštevy s darmi, ktorými do domovov nosíte hosťom šťastie po celý rok. Symbolicky sa význam pripisuje aj prvému človeku, ktorý prekročí prah domu - prednosť sa dáva vysokým, tmavovlasým mužom.
- Namahage by sa deťom nepáčilo: "Ōmisoka" je tradičná japonská oslava v posledný deň roka. Ľudia uctievajú tradíciu vymetania zlých duchov z domu, čistenia domovov, splácania starých dlhov či očisťovania tela pred vítaním nového roka. Tesne pred jeho skončením sa konzumujú dlhé rezance (miska "toshikoshi soba") ako symbol prekročenia zo starého do nového roka.
- Ako oslavujú slovenskí rodičia Nový rok v rôznych krajinách sveta: V tomto článku sa dozviete, ako sa slovenské tradície spájajú s tými zahraničnými.
- Ded Moroz a vnučka Snegurochka nosia darčeky na Nový rok: V Rusku sa pôvodne Nový rok slávil 1. septembra. Darčeky deti dostávajú od Deda Moroza a jeho vnučky pod vianočný stromček "Yolka", pretože novoročné oslavy sú vlastne obdobou vianočných. Nový rok sa oslavuje odbíjaním hodín kremeľskej Spasskej veže v Moskve.
- Kransekage: stojatá koláčová veža z Dánska: Špeciálny dezert, ktorým spolu so šampanským vítajú v Dánsku nový rok, je "Kransekage", koláč v tvare veže. Jeho korene siahajú až do 18. storočia. Ide o sériu koncentrovaných kruhov kladených jeden na druhý, tvoriacich vežu, spojených bielou polevou a ozdobených mandľami.
- Na Islande sa tulene menia na ľudí: Najdôležitejšou nocou na Islande je Silvester a novoročný deň. Podľa magických tradícií práve teraz kravy rozprávajú, tulene sa menia na ľudí, mŕtvi vstávajú z hrobov a elfovia vnikajú do domovov.
- Tradícia červenej či žltej spodnej bielizne je celkom rozšírená: Ak by ste si chceli zabezpečiť do nového roka veľa lásky alebo peňazí, pomôcť by mohla táto tradícia: obliecť si spodnú bielizeň v príslušnej farbe. Červená by mala priniesť lásku, žltá peniaze. Spodky v týchto farbách nosia na Nový rok muži z Brazílie, Bolívie, Venezuely a dokonca aj v Taliansku.
- Červené obálky s peniazmi deťom: Tradícia dávania červených obálok s peniazmi deťom pre nový rok pochádza z Vietnamu. Ich úlohou je zabezpečiť pre deti šťastie v celom roku.
Nové predsavzatia: Symbol nového začiatku
Nový rok je symbolom nového začiatku. Podobne ako v mnohých iných krajinách, aj na Slovensku je zvykom dávať si novoročné predsavzatia. Ľudia často premýšľajú o svojich cieľoch a plánoch, pretože chcú veci vo svojom živote zmeniť.
