V živote bývajú chvíle, keď sa chceme vrátiť ku všetkému, čo sme kedysi zameškali. Zastaviť sa v uponáhľanom svete a poohliadnuť sa, ba prejsť sa stáročiami existencie našej obce. Niekedy ani nechceme veriť, z akej biedy a lopoty vyrástli diela vytvárané rukami našich predkov. S úprimným citom dávali krásu svojim domcom i všetkému, čo potrebovali k svojmu životu.
Prejdime sa dejinami obce, ktoré po stáročia vytvárali ľudia našej obce a pre nich, aby im rozumeli. Aby vedeli, odkiaľ a kam idú. Aj v zložitej dobe, ktorú prežívame, je potrebné sa spoločne zamýšľať nad ďalším rozvojom našej obce, nad spríjemnením života jej obyvateľov.
Želajme šťastnú cestu i ďalší rozvoj našej obce.
História a osídlenie
Prvé stopy o pobyte človeka v tejto oblasti pochádzajú z obdobia praveku. Bola to pravdepodobne hojnosť zveriny, ktorá tu prilákala vtedajších ľudí.
Súvislejšie osídlenie tu vzniklo v 16. storočí kolonizáciou na valaskom práve. Najdôležitejšou povinnosťou vtedajších obyvateľov bola strážna služba na severnej hranici s Poľskom.
Geografická poloha a geologická stavba územia
Obec sa nachádza na severozápadnom Slovensku v okrese Dolný Kubín. Územie Rabče má vo všeobecnosti tvar nepravidelnej elipsy s predĺžením na sever a severovýchod.
Katastrálna hranica obce začína pri štátnej ceste v lokalite Hlboká a dosiahne Polhoranku. Odtiaľ katastrálna hranica pokračuje západným a severozápadným smerom po poľnohospodárskymi a lesnými pozemkami popod kóty Kopanica (922 m) a Vahanov (918 m). V lokalite Hájka sa prudko stáča severovýchodným smerom popod kótu Trhovnica (721 m), pretínajúc Sihelský potok, štátnu cestu Rabča - Sihelné a Polhoranku, až sa dostane do východiskového bodu.
Geologická stavba
Geologická stavba okolia Rabče je pomerne jednoduchá. Celé územie patrí vonkajšiemu flyšovému oblúku západokarpatskej sústavy. Vznikali v paleogénom mori, predovšetkým z materiálu pobrežných častí a mali charakter pieskovcov až zlepencov, ílovcov a bridlíc. Na území sú to horniny tzv. flyšu.
Územie patrí k viacerým geologickým jednotkám. Vytvorili masívy Oravských Beskýd, Podbeskydskej brázdy, Podbeskydskej vrchoviny a ďalšie. Geologická stavba je výsledkom procesov ako denudácia, pričom sa uplatnila rôzna odolnosť hornín a priebeh zlomov.
Oravsko-magurská a bystrická jednotka
Oravsko-magurská jednotka sa uplatňuje najmä v Podbeskydskej vrchovine. Spodný oddiel paleogénu tvoria ílovce v polohách 3 dm až 3 m mocné, šedé, zelenošedé, červené. Sú zväčša mäkké, zriedka v tenkých vložkách pevnejšie. Vrchný oddiel paleogénu tvoria pieskovce v polohách 1 - 20 m mocné, jemné až strednozrnné, šedé, vápnité, miestami kremito-vápnité, niekedy prechádzajú až do piesčitého vápenca. Celková mocnosť týchto vrstiev je až 2000 m.
Bystrická jednotka sa uplatňuje v Podbeskydskej brázde. Je tvorená belovežskými a zlínske vrstvami. Tieto vrstvy sú v antiklinálnych pásmach často tektonicky vytiahnuté. Ich maximálna mocnosť je 150 m. Zlinske vrstvy sa vyskytujú v nadloží vrstiev belovežského typu.
Základ tvoria ílovce s pieskovcami a argilitmi. Pieskovce sú najčastejšie niekoľko dm až metrov hrubé. Sú obyčajne frakcionované, zvrstvené, stredne až jemne zrnité, na vrstevnatých plochách so sľudou.
Hydrológia
Najvyššie miesto v chotári má nadmorskú výšku 850 m, najnižšie 630 m. Stred obce leží v nadmorskej výške 650 m. Územie patrí k povodiu rieky Orava, ktorá má dve prameniská - Čiernu Oravu prameniacu v Poľsku a väčšiu Bielu Oravu s prameniskom na rozhraní Podbeskydskej vrchoviny a Oravskej Magury.
Hlavným vodným tokom, pretekajúcim katastrálnym územím Rabče, je Polhoranka. Riečka Polhoranka bola pôvodne ľavostranným prítokom Bielej Oravy, avšak dnes poniže obce Zubrohlava sa vlieva do Oravskej priehrady.
Polhoranka vyviera západne od Babej hory vo výške 1310 m n. m. a k obci je to cca 6 km. Na prvých 6 km má spád 90 promile, v ostatnej časti klesá na 8 promile. Polhoranka zbiera vody najsevernejšej časti Oravy. Významné prítoky sú napr. Javorový potok a Čerchlovský potok.
Pri formovaní reliéfu územia zohrávali dôležitú úlohu najmä tektonické pohyby, rozdielna odolnosť hornín voči vonkajším vplyvom, klimatické podmienky, vodná erózia, ľadovcová činnosť, lesnatosť územia, druhové zloženie porastov a pod. Mäkké bridlicové horniny a ich zvrásnenie vytvorili predpoklady pre vznik rozsiahlych svahov, úvalín, chrbty, kým územie tvorené málo odolnými bridlicami podmienilo vznik priľahlejších znížením a širokých údolí.
V oblasti sa nachádza zemina, ktorá je pre vodu prakticky nepriepustná. Výskyt prameňov je pomerne bohatý, ale všetky sú pomerne malé a mnohé vysychajú.
Vodné toky mávajú veľké výkyvy v prietoku vody. Najvyššie prietoky sa vyskytujú v apríli až máji pri topení snehu, resp. dažďov, najnižšie v januári.
Klimatické pomery
Veľmi dôležitým činiteľom pri formovaní vegetačného krytu, pri pôdotvorných procesoch, humifikácii a pod. sú klimatické pomery. Klimatické pomery sú charakterizované priemerným stavom meteorologických prvkov: svetla, teploty, tlaku vzduchu, vetra a zrážok na určitom mieste.
Územie Slovenska je rozdelené na klimatické oblasti. Územie Rabče je zastúpené klimatickým okrskom mierne chladným (C1).
Chladná oblasť je charakterizovaná jedine teplotným údajom - júlovou teplotou pod 16 °C. Okrsok C1 - mierne chladný má júlovú teplotu 12 °C, resp. 16 °C.
Zrážky
Množstvo zrážok je určované nadmorskou výškou, polohou voči prevládajúcim vetrom a lesnatosťou. Úhrn zrážok v území je od 900 do 1100 mm. V katastri obce je to najmä v okolí pod Vahanovom a Hájky. Maximum zrážok pripadá na letné mesiace - júl, august, podstatná časť zrážok na vegetačné obdobie (asi 60 % z celoročného úhrnu). Február, prípadne marec sú mesiace s najnižším množstvom zrážok.
Snehová pokrývka
Snehová pokrývka predstavuje dôležitý klimatický prvok. Podľa priemerných údajov začína obdobie so snehovou pokrývkou okolo 21. októbra a končí 4. apríla, čo predstavuje 100 - 120 dní. Priemerné maximum snehovej pokrývky dosahuje 60 - 100 cm. Priemerný počet dní so snežením je 50 - 60.
Teplotné pomery
Najdôležitejším klimatickým činiteľom určujúcim ráz oblasti sú po zrážkach teplotné pomery. V súvislosti s rastúcou nadmorskou výškou ubúda teplota, a to na každých 100 m výšky o cca 0,6 °C. V zime je táto hodnota nižšia ako v lete.
Inverzia teploty vzduchu nastáva v zimnom období. V niektorých rokoch býva táto inverzia výraznejšia vo februári, prípadne decembri. Stáva sa, že okrem júla v jednotlivých rokoch býva najteplejším mesiacom roka ešte august a potom jún.
Teplotné pomery sú značne ovplyvňované oblačnosťou nad daným územím, ktorá znižuje intenzitu slnečného žiarenia. Najvyššia oblačnosť je v decembri, resp. novembri a najmenšia v auguste, resp. septembri. Vyskytuje sa priemerne 30 - 45 dní s nízkou dennou oblačnosťou (menšou ako 20 %).
Priemerná ročná teplota dosahuje v katastri Rabče 5,5 °C.
Veterné pomery
V území všeobecne prevládajú severozápadné a severné vetry, v menšej miere sa vyskytujú juhozápadné a západné vetry. Najčastejšie sa vyskytujú v jarných a letných mesiacoch.
Pôdne pomery
Pôda predstavuje dôležitú zložku prírodného prostredia: je nositeľkou a živiteľkou rastlinstva, je základným prostriedkom poľnohospodárskej výroby a lesníctva. Na charakter pôd a ich kvalitu zásadne vplýva človek.
Pôda nie je stála. Zmenou niektorého z pôdotvorných činiteľov dochádza postupne k zmenám jej vlastností. Vplyvom pôdotvorných činiteľov sa vytvorilo množstvo rozličných pôd.
Pri poznávaní pôd sledujeme pôdny profil, t. j. odkryv pôdy, v ktorom sledujeme pôdne horizonty. Horizonty sa nelíšia iba farbou, ale aj zrnitosťou, fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Horizonty sú v profile zákonite usporiadané.
Pôdne typy
Najrozšírenejším pôdnym typom v území sú hnedé pôdy. Ich profil má zvyčajne horizont A do hĺbky 70 cm. Tento je produktom procesu hnednutia. Pod ním je horizont materského substrátu C. Geologická hranica sa nachádza medzi horizontmi B a C.
Hnedé pôdy
Sú najrozšírenejším pôdnym subtypom v území. Vyvinuli sa z minerálne stredne silných hornín. Vyskytujú sa v rôznych expozíciách a sklonoch. Majú kyprú konzistenciu a priaznivú štruktúru. Vlhkostné pomery sú v priebehu roka vyrovnané. Pôdna reakcia je stredne kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. Živinami sú stredne zásobené.
Podzolové pôdy
Vyvinuli sa z minerálne slabých hornín. Zrnitosť je ľahká. V celom profile je hojne zastúpený skelet. Vlhkostné pomery sú v priebehu roka kolísavé. Pôdna reakcia je kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. Živinami sú zásobené slabo.
Pôdy s oglejením
Tieto pôdy sú ílovité a prejavujú sa hrdzavou škvrnitosťou, vo zvršku sú kypré, málo skeletnaté, v spodine až ubahnuté. Vyskytujú sa v oblastiach s horšou drenážou vody, čím dochádza k zamokreniu a zglejeniu pôdy. Sú priemerne zásobené humusom a živinami. Pôdna reakcia je silne až mierne kyslá. Fyzikálne pomery sú rozdielne vo zvršku a v spodine.
