Silvester a Nový rok: Tradície, história a oslavy

Silvestrovské oslavy, známe tiež ako oslavy Nového roka, sú fascinujúcim sviatkom, ktorý sa slávi po celom svete. Tieto oslavy majú dlhú históriu, ktorá sa menila a vyvíjala počas storočí. Silvestrovské oslavy sa konajú vždy v posledný deň roka Gregoriánskeho kalendára, a teda 31. decembra. Posledný deň v roku sa zvyklo hovorievať aj starý rok či babí deň. Na Slovensku sa tieto oslavy spájajú s bohatými tradíciami a poverami, ktoré pretrvávajú dodnes.

Historický kontext a pôvod osláv

Korene novoročných osláv siahajú hlboko do antických tradícií a rituálov. Už staroveké civilizácie, ako boli Babylónčania, oslavovali príchod nového roka rituálmi a obradmi, ktoré mali zabezpečiť úspech a šťastie. Prvýkrát sa oslavy konca starého a začiatku nového roka zaznamenali v Mezopotámii, približne okolo roku 2000 pred naším letopočtom, kde ho vítali v polovici marca - v čase jarnej rovnodennosti. Gréci zasa začínali písať nový kalendár v deň zimného slnovratu.

Juliánsky kalendár a pápež Silvester I.

Významný míľnik v určovaní dátumu Nového roka nastal v roku 46 pred naším letopočtom, keď rímsky vladár Caesar zaviedol nový, tzv. Juliánsky kalendár. V ňom rozhodol o tom, že 1. január bude prvým dňom Nového roka. Meno dňa, kedy sa oslavuje koniec roka, nesie v sebe symboliku, o ktorej zrejme málokto tuší. Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. Ten vládol v čase, kedy skončil vek divokého prenasledovania kresťanov a začal sa nový vek, čo má aj symbolický význam striedania významných etáp kresťanstva.

Zmeny v stredoveku

Ďalšia zmena osláv príchodu Nového roka nastala počas stredoveku. V tom čase ľudia považovali oslavu prichádzajúceho roka za pohanský zvyk. Dočasne ho preto zrušili a oslavy 1. januára v roku 567 náboženskí hodnostári zrušili. V stredoveku boli tieto oslavy skôr náboženského charakteru, ale s nástupom renesancie a osvietenstva sa stali viac svetskými a zábavnými.

Silvestrovské zvyky a povery na Slovensku

Na Slovensku sa Silvester a Nový rok spájajú s množstvom jedinečných zvykov a povier. V podvečer na Silvestra sa veriaci v minulosti schádzali v kostole, aby sa tam poďakovali Bohu za celý uplynulý rok a prosili o úspech v novom roku. Po skončení druhej svetovej vojny dokonca vznikla medzi veriacimi nová tradícia stretávať sa na modlitbách pred polnocou, aby vzdali vďaku za uplynulý rok.

Silvestrovská večera a veštby

Na Silvestra sa pripravovala takmer totožná večera s tou štedrovečernou, len s tým rozdielom, že sa mohlo jesť aj mäso. Naši predkovia verili, že ak sa dobre najedia, tak sa im bude dariť a po celý nadchádzajúci rok budú mať dostatok jedla. S posledným dňom, respektíve nocou roka, bolo spätých aj mnoho veštieb. Verilo sa, že sen, ktorý v túto noc budete mať, sa aj vyplní. Mágia mala vplyv aj na predpovede počasia: ranné červené zore predpovedalo víchrice, búrky, neúrodu a biedu počas roka, zatiaľ čo drobný hustý dážď symbolizoval husté plné obilné klasy.

Domáce práce a staré tradície

K obľúbeným zvykom patrilo zametanie smetia do kúta miestnosti, nie však von, aby sa nikto „nevymietol“ z domu, čiže nezomrel. Zakázané boli niektoré domáce práce, napríklad sa nesmela prať, ani vešať bielizeň, aby sa predišlo úmrtiam alebo samovraždám. V silvestrovskom období sa konali aj zakáľačky, ktoré boli sviatkom celej rodiny. Tradične sa počas nich plánovali aj svadby a žilo sa očakávaním príchodu fašiangov.

V minulosti chodili po dedine na Silvestra tzv. kurine baby - dvaja muži prestrojení za ženy. Jeden so slameným vencom a zvoncom, druhý v kožuchu, na ktorom mal sukňu zo slamy prepásanú povrieslom. Na oplátku za slamu dostávali výslužku v podobe slaniny, klobás, chleba, koláčov či pálenky. Starý zvyk chodenia tzv. ometačiek, chudobných žien, ktoré symbolicky vymietali platne na pieckach, aby dobre horeli, sa väčšinou dodržiaval na dedinách, no postupne zanikol.

Novoročné zvyky a povery na Slovensku

Naši predkovia pripisovali novoročným zvykom a rituálom skutočne veľmi významnú úlohu, pretože verili, že odhaľujú budúcnosť, chránia od pohrôm, prispievajú k blahobytu a prinášajú šťastie. Na Nový rok platí mágia začiatku: „Ako na Nový rok, tak po celý rok.“ Ak budú ľudia v tento deň k sebe milí a nebudú sa hádať, presne taký rok budú mať.

Novoročný stôl a návštevy

Na Slovensku sa doteraz zachovala stará povera, že šťastie prináša prasiatko, a preto na novoročnom stole chýba akékoľvek mäso z hydiny, s ktorým by "odletel" všetok majetok a šťastie z domu. Z tohto dôvodu sa nekonzumuje kuracie, kačacie, ani morčacie mäso. Naopak, na Nový rok sa obyčajne na stole nachádza bravčové mäso, najlepšie pečené prasiatko, ktoré je symbolom hojnosti a blahobytu. Podávala sa tiež šošovica a jedlá s makom, pretože symbolizovali peniaze a bohatstvo.

Na Nový rok musela byť celá domácnosť čistá a uprataná, aby takou ostala aj po zvyšok roka. Podľa tradície nemohla na Nový rok vojsť prvá žena do domu, aby neodviedla bohatstvo a prosperitu. Nič dobrého neveštil ani príchod starého chlapa oblečeného v kožuchu. V ideálnom prípade to mal byť mladý zdravý muž či chlapec - vinšovník, ktorý prinášal rodine šťastie. Návštevy nemali prichádzať s prázdnymi rukami, aby nepriniesli nešťastie.

Ženy zasa chodili do kostola odeté v bielom, čím si mali zabezpečiť úrodu kvalitného ľanu. Všetky spomenuté novoročné zvyky a tradície sa v dnešnej dobe dodržiavajú viac na slovenských dedinách ako v mestách.

Moderné oslavy Silvestra a Nového roka na Slovensku

Silvestrovské oslavy na Slovensku môžu byť rôznorodé - od malých osláv s rodinou a priateľmi až po veľké verejné podujatia na námestiach miest. Majú však niekoľko spoločných znakov.

Prípitok a ohňostroje

O polnoci ľudia otvárajú šampanské (šumivé víno) a pripíjajú si ním. Hovorí sa „Na zdravie!“ a želá sa „Šťastný nový rok!“. Takmer na celom Slovensku je možné vidieť ohňostroje, prskavky a petardy. Ľudia idú von, aby si užili túto farebnú šou na oblohe, a navzájom si prajú všetko dobré do nového roku. Je však dôležité spomenúť, že čoraz viac krajín zavádza zákazy ohňostrojov kvôli ochrane zvierat, čo podporujú aj útulky.

Novoročné predsavzatia a skratka PF

Nový rok je symbolom nového začiatku. Podobne ako v mnohých iných krajinách, aj na Slovensku je zvykom dávať si novoročné predsavzatia. Ľudia často premýšľajú o svojich cieľoch a plánoch, pretože chcú veci vo svojom živote zmeniť.

V tomto období Slováci veľmi často používajú skratku PF. Pochádza z francúzskeho pozdravu „Pour Féliciter“, čo v preklade znamená „Blahoželanie k“ alebo „Pre šťastie“. Tento pozdrav sa na Slovensku a aj v Česku používa na vianočných a novoročných pohľadniciach. V minulosti začal pohľadnice so skratkou PF na našom území používať gróf Karel Chotek, ktorý takto pozdravoval svojich známych, keď ich nestihol osobne navštíviť. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa z dvoch francúzskych slov rýchlo stalo už iba PF.

Poznámka k pravopisu „Nový rok“

Slovo „Nový rok“ s veľkým začiatočným písmenom znamená 1. deň v roku, čiže 1. január. Ak si želáte niekomu šťastie, zdravie a úspech na celý rok, želáte mu to na nový rok (s malým začiatočným písmenom) alebo v novom roku, do nového roku. Predovšetkým anglicky hovoriaci cudzinci majú v tomto slovnom spojení tendenciu písať slovo „rok“ s veľkým začiatočným písmenom, ale po slovensky to nie je správne, ak nemyslíte konkrétny sviatočný deň.

Svetové novoročné tradície

Kým u nás je tradíciou polnočný prípitok, ohňostroj a šošovica, vo svete nájdeme desiatky originálnych zvykov. Nový rok sa oslavuje rôznymi spôsobmi, ktoré odrážajú kultúrne osobitosti jednotlivých krajín.

Predĺženie sviatkov: Traja králi

Všetkým sviatočným dňom ale nie je ešte koniec. To znamená, že 1. januárom sa sviatky nekončia, pretože pokračujú až do 6. januára. V tento deň oslavujeme na Slovensku, podobne ako aj v iných krajinách, Troch kráľov alebo Zjavenie Pána.

tags: #veseleho #silvestra #a #stastny #novy #rok