Veľký piatok, známy aj ako Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini), je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienkou smrti Ježiša Krista na kríži a je spravidla dňom prísneho pôstu.
V rímskokatolíckej cirkvi je Veľký piatok súčasťou Svätého týždňa a Veľkonočného tridua. V tento deň sa cirkevný obrad odlišuje od bežnej svätej omše. Dôvodom je skutočnosť, že Cirkev verí, že na kríži sa obetoval sám Kristus. Občas sa uvádza, že Cirkev na celom svete v tento deň neslúži sv. omšu, lebo ju slúži krvavým spôsobom na Golgote samotný Kristus.
Obrad Piatku utrpenia Pána v rímskokatolíckej cirkvi
Obrad Veľkého piatku sa skladá z troch základných častí: liturgie slova, poklony svätému krížu a obradu prijímania (sväté prijímanie z vopred posvätených darov).
Liturgia slova
Obrad začína príchodom kňaza a miništrantov k oltáru. Kňaz si pred oltárom kľakne a ľahne tvárou k zemi. Toto gesto, nazývané aj prostrácia, symbolizuje nevýslovnú vďačnosť pozemského človeka Kristovi za vykúpenie z otroctva hriechu a smrti.
Následne kňaz s asistenciou vystúpi k oltáru a prednesie modlitbu dňa (kolektu). Po nej nasledujú čítania:
- Prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša.
- Dávidov prorocký žalm.
- Druhé čítanie z Nového zákona, po ktorom spevák spieva verš "Chvála ti a česť, Pane Ježišu".
Evanjelium je v týchto obradoch nahradené Pašiami, ktoré prednášajú aspoň traja muži (prípadne existujú aj zborové úpravy Pašií). Odporúča sa, aby boli Pašie prednášané spevom.
Po Pašiách nasleduje homília (kázeň) a následne slávnostné modlitby veriacich. Celkovo ide o 10 prosebných formúl, ktoré prednáša kňaz. Týmito modlitbami sa končí liturgia slova.
Poklona svätému krížu
Nasleduje poklona svätému krížu. Možno ju vykonať dvomi spôsobmi - so zahaleným, alebo odhaleným krížom. Kňaz začne slovami: "Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta." Veriaci odpovedajú: "Poďte, pokloňme sa." Tento spev sa opakuje trojmo, stále vyšším hlasom.
Následne sú veriaci vyzvaní na súkromnú poklonu svätému krížu. S týmto skutkom sú spojené aj úplné odpustky. Vzhľadom na to, že Ježiš smrťou na kríži vykúpil ľud z moci diabla, až do Veľkonočnej vigílie si veriaci pred krížom kľakajú s takou úctou, ako pred Eucharistiou.
Obrad Eucharistie
Poslednou časťou obradov Piatku utrpenia Pána je obrad Eucharistie. Na oltár sa donesie plachta. Akolyti, alebo samotný kňaz prinesie z bočného svätostánku Eucharistiu v liturgických nádobách a položí ju na oltár. Následne sa všetci modlia modlitbu Pána (Otče náš).
Po modlitbe Otče náš kňaz a rozdávatelia Eucharistie rozdávajú veriacim Eucharistiu tak, ako pri bežnej omši. Po ukončení prijímania a očistení liturgických nádob nasleduje modlitba po prijímaní.
Pôst a zdržiavanie sa mäsitých pokrmov
V Latinskej cirkvi je Veľký piatok jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou) a dňom zdržiavania sa mäsitého pokrmu. Každý pokrstený katolík je povinný zdržať sa konzumácie mäsa a mäsových výrobkov (len mäso teplokrvných zvierat) od dovŕšenia 14. roku života až do smrti.
Jesť môže trikrát do dňa, z toho však len raz do sýta. Tento príkaz sa týka všetkých, ktorí sú starší ako 18 rokov a zároveň mladší ako 60 rokov. Veriaci od 14. do 18. roku a veriaci nad 60 rokov viaže iba zdržiavanie sa mäsitých pokrmov. Deti do 14. roku života neviaže žiadny pôst, avšak v kresťanskej výchove by mali byť k pôstu vedené. Chorých a fyzicky ťažko pracujúcich neviaže zdržiavanie sa od jedla.
Bohoslužby vo Východných cirkvách
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je Veľký piatok striktne aliturgický deň, čo znamená, že sa neslúži liturgia ani sa neprijíma Eucharistia. V tento deň sa zachováva najprísnejší pôst, rovnako ako v Čistý pondelok.
Medzi významné bohoslužby Veľkého piatku vo Východných cirkvách patria:
- Utierň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista, tradične nazývaná „Strasti“. Táto bohoslužba sa má sláviť v druhej hodine noci, čiže podľa nášho počítania času vo štvrtok o ôsmej hodine večer.
- Kráľovské hodinky alebo tiež Cárske časy (Hodinky umučenia).
- Večiereň so sprievodom (procesiou) okolo chrámu a uložením plaščenice.
Cárske časy (Kráľovské hodinky) boli vo Východnom obrade veľmi populárne, o čom svedčila aj veľká účasť veriacich. Keďže sa zo zásady na tomto modlení zúčastňoval aj cisár, odtiaľ dostali aj názov cárske časy.
Popoludní sa koná Veľká večiereň s uložením plaščenice do hrobu. Táto večerná bohoslužba má niekoľko zvláštností: číta sa tu apoštol a evanjelium o Kristovom odsúdení, umučení, smrti a pohrebe. Počas spevu poslednej stichiry sa otvárajú cárske dvere a kňaz s diakonom okiadzajú oltár. Počas tropára sa kňaz okiadza plaštenicu, berie ju na hlavu a obchádza s ňou raz chrám.
Plaščenica
Neoddeliteľnou súčasťou obradov Veľkého piatku je plaščenica. Je to obdĺžnikové plátno s vyobrazením Ježiša Krista v hrobe alebo s celou scénou jeho sňatia z kríža a uloženia do hrobu. Na plaščenici je okrem ikony Krista v hrobe zobrazená aj Panna Mária, Jozef z Arimatei a nábožné ženy, ktoré boli prítomné na pohrebe Ježiša Krista.
Plaščenica ako bohoslužobný predmet vznikla z „vozduchu“, ktorý sa používal pri svätej liturgii ako prikrývka svätých darov. Už v 14. storočí sa objavujú prvé vozduchy s vyobrazením scény uloženia Ježiša Krista do hrobu. Zvyk ukladania plaščenice do hrobu sa udomácnil až v 16. storočí.
Plaščenica predstavuje prázdne plachty poznačené krvou Ježiša Krista, ktorá je znakom jeho lásky k človeku. Samotný sprievod s plaščenicou je symbolom Kristovho triumfu.
Význam Kristovej smrti
Kristova smrť na kríži je najvyšším zjavením jeho súcitu a jeho lásky k človeku. Je to spásna smrť, pretože ničí samotný prameň smrti: zlo. Z trestu sa stáva úžasným aktom lásky a odpustenia, koncom odcudzenia a samoty. Viera v to, že smrť sa môže stať "bránou do života", poznačila dodnes kresťanov, ktorí chápu smrť ako "narodenie pre nebo".