Veľká noc sa tradične spája s mnohými symbolmi a medzi tie najhlavnejšie patria určite vajíčka a zajace. Tieto symboly, ktoré sú dnes neoddeliteľnou súčasťou jarných osláv, majú hlboké korene v dávnej histórii. Poďme sa ponoriť do ich pôvodu a preskúmať, ako sa vyvinuli do podoby moderných dekorácií, vrátane umelých zajačikov.
História veľkonočných symbolov
Hoci sú dnes vajíčka a zajace symbolom kresťanského sviatku, svoje korene majú v pohanských kultúrach. Keď sa kresťanstvo rozširovalo, bolo nútené preberať niektoré pohanské prvky, aby ľudia dokázali ľahšie prijať novú vieru.
Pohanské korene
Pohanské náboženstvá boli založené na uctievaní prírody a pôvodné oslavy jari boli podľa kresťanského mnícha a historika menom Bede z 8. storočia spojené s uctievaním bohyne plodnosti Eostre. Meno bohyne sa neskôr transformovalo do anglického názvu pre Veľkú noc „Easter“. V germánskych tradíciách sa bohyňa jari a plodnosti nazývala Ostera, čo taktiež viedlo k vzniku nemeckého slova Ostern (Veľká noc). Zo zachovaných listov medzi pápežom Gregorom I. a mníchom Bedem vyplýva, že pápež radil mníchovi, aby pri misionárskej práci s Anglo-saxónmi ponechal pohanom niektoré ich zvyky, ktoré však treba usmerniť v zmysle kresťanských hodnôt.
Symbolika vajíčka
Veľkonočné vajíčko je symbolom plodnosti a novovzniknutého života, ktorý ako vieme prekvitá najmä na jar. Vajcia sa používali aj v obradných rituáloch na uzmierenie zlých síl a získanie priazne mŕtvych. Aby sa tento magický účinok posilnil, zvykli sa vajíčka maľovať. Tento zvyk pretrval až do dnešných dní. Z farieb sa používajú najviac červená ako symbol lásky, zelená ako symbol prírody a žltá ako symbol slnka. V kresťanstve sa vajíčko prijalo za symbol zatvoreného hrobu a nesmrteľnosti. Dôvodom jedenia vajec vo veľkonočnom období je najmä to, že ich konzumovanie cez pôst bolo zakázané.
Archeológovia objavili na mnohých miestach Európy, Ázie i Afriky v historických i predhistorických hroboch slepačie, husacie, pštrosie vajíčka, ale aj vajíčka z pieskovcov, hliny či zlata. Prvé nálezy pochádzajú z hrobov Egypťanov z obdobia 2000 - 500 rokov pred Kristom - ide o šesť hlinených vajíčok zdobených lomenými líniami, ktoré zrejme mali symbolický význam. V Grécku sa našli zvyšky maľovaných škrupín z obdobia 500 - 200 rokov pred Kristom, vajíčka sa našli aj v hroboch prvých kresťanov. V Nemecku našli pomaľované husacie vajíčka zo začiatku 4. storočia, vo Viedni - Simmeringu objavili archeológovia zvyšky slepačích vajíčok v hroboch Avarov. V slovanských hroboch sa našli škrupiny vajíčok z 10. - 12. storočia v moravských pohrebiskách.
Naši predkovia pripisovali krasliciam tajomnú a ochrannú moc. Symbolizovali pre nich obnovenie a nepretržitosť života, boli magickým a obetným prostriedkom, mali úzky vzťah nie len k záhrobnému životu, ale aj k ľudovej predstave o vzniku a zániku sveta. Skutočnosť, že z vajíčka sa dokáže vyliahnuť živý tvor, si nevedeli vysvetliť, preto sa vajíčka už u starovekých národov stali neoddeliteľnou súčasťou obradov vítania jari. V tom období každý predmet s magicko-symbolickou funkciou starostlivo ozdobovali a pripravovali na obrady a slávnosti, čím sa nielen posilnila funkcia magických síl, ale vyjadril sa aj ich estetický vzťah k životnej skutočnosti.
Symbolika zajačika
Veľkonočný zajačik bol už v minulosti zasvätený bohyniam jari v rôznych kultúrach. Bol symbolom pohlavnej aktivity a bol zasvätený bohyniam jari a plodnosti v rozličných kultúrach - gréckej, egyptskej aj čínskej. Niektoré historické zdroje tiež uvádzajú, že ľudia verili na čarodejnice, ktoré sa premieňali v jarnom období na zajace. Tie potom ľuďom prinášali ochranu, a preto ich uctievali. V Biblii sú tieto zvieratá opísané ako „maličké na Zemi a múdrejšie nad mudrcov“, symbolizujúce chudobných, skromných a pokorných.
Prvá zmienka o veľkonočnom zajačikovi sa traduje už celé stáročia. Jedna z teórií histórie veľkonočného zajačika sa datuje do 18. storočia, kedy mal byť prvýkrát predstavený nemeckými imigrantmi v holandskej časti Pensylvánie v Amerike. Imigranti priniesli so sebou príbeh zajačice, ktorá kládla vajíčka a volali ju „Osterhase“ alebo „Oschter Haws“. Táto zajačica kládla pestrofarebné vajíčka pre poslušné deti. Ako súčasť rituálu vyrábali deti hniezda, do ktorých zajačica vajíčka kládla. Táto tradícia sa postupne rozšírila do celej Severnej Ameriky. Na túto staršiu nemeckú tradíciu veľkonočného zajaca sa odvolával aj veľkonočný zvyk prezentovaný vo Franckenau už v roku 1682. Naši predkovia sa s veľkonočným zajacom mohli stretnúť vďaka silnému vplyvu nemecky hovoriacich krajín na naše územia - napríklad aj v podobe kolonizácie na nemeckom práve a príchodom remeselníkov a ďalších špecialistov už v 11. storočí.
Moderné veľkonočné tradície a dekorácie
V modernej kultúre nájdeme veľkonočné zajace držiace veľkonočné vajíčka. Ide najmä o čokoládové figúrky, ozdoby, kreslené postavičky v rozprávkach a pod. Toto spojenie vzniklo pravdepodobne preto, že zajace na jar hľadajú potravu v blízkosti ľudských obydlí. Ako plaché zviera sa zajac prirodzene ľudí stráni, čo viedlo k poverám a rozprávkam, že roznáša a skrýva veľkonočné vajíčka.
Hľadanie čokoládových vajíčok
Známy je tiež zvyk „naháňačky veľkonočných zajacov“, kedy dospelí schovávajú do záhrady čokoládové vajíčka, aby ich deti mohli hľadať. Hľadanie veľkonočných vajíčok, rodinné obedy a vychutnávanie si čokoládových zajačikov sa stali neoddeliteľnou súčasťou veľkonočných osláv v mnohých domácnostiach a zaručujú dlhotrvajúce spomienky. Časom sa aj veľkonočné darčeky rozšírili o čokoládové vajíčka, čokoládových zajačikov a dokonca pribudli aj hračky. Podobne ako veľkonočný zajačik, aj vajíčka sú starodávnym symbolom reprezentujúcim plodnosť, znovuzrodenie a nový život. V 19. storočí bolo už ozdobovanie a hľadanie vajíčok populárnou súčasťou Veľkej noci a dokonca si ju osvojila aj šľachta, ktorá si navzájom vymieňala nádherne vyzdobené vajíčka.
Rôznorodosť veľkonočných dekorácií
Vonkajšie veľkonočné dekorácie predstavujú príjemný spôsob, ako milo privítať šibačov. Stačí malá veľkonočná dekorácia v kvetináči či venček na dvere a vchod do vášho domu razom zmení svoje vyžarovanie. Následne ich môžete vymeniť za jarnú výzdobu domu a tešiť sa z krásne vyzdobeného domu aj ďalej. Okrem exteriérových veľkonočných dekorácií by vám však nemala chýbať výzdoba ani v interiéri. Veľkonočné dekorácie na stôl krásne doplnia vašu veľkonočnú výzdobu a nechajú vyniknúť všetky servírované dobroty. Môže ísť pritom aj o drobnosti ako sú veľkonočné obrusy či servítky.
Moderné veľkonočné dekorácie už dávno nie sú len veľkonoční zajačikovia a veľkonočné vajíčka. Vybrať si môžete aj z rôznych drevených dekorácií či dekorácií z prútia. Ponuka veľkonočných a jarných dekorácií je široká a umožňuje oživiť si domov originálnou výzdobou.
Umelé veľkonočné zajačiky a ich varianty
K veľkonočnému obdobiu neodmysliteľne patria keramické zajačiky alebo zajačiky z dreva, ako aj kuriatka a kuriatka v najrôznejších variantoch. Môžete si skrášliť nápady na veľkonočné darčeky atraktívnymi veľkonočnými figúrkami, ako sú ženilkové kuriatka alebo páriky králikov. Nájdete tu aj ozdobné kuriatka a veľkonočné zajačiky vyrobené z keramiky alebo polyresinu v širokej škále prevedení a veľkostí. Navrhnite si svoj vstupný priestor, recepciu, foyer alebo kancelárske priestory pomocou vysokokvalitných, klamlivo vyzerajúcich zajačikov pomocou exkluzívnej technológie kŕdľov.
Tieto vtipné figúrky, ako sú veľkonočné zajačiky a kuriatka, možno nápadito použiť na navrhovanie jarných dekorácií na stôl a na realizáciu nespočetných remeselných nápadov pre deti na Veľkú noc. Kohúty a sliepky z Picks možno použiť na rastliny v črepníkoch na terase alebo balkóne, alebo na obzvlášť exkluzívne veľkonočné kytice, darčekové koše a veľkonočné aranžmány. Čo tak malý veľkonočný darček pre kolegov v kancelárii, pre susedov alebo malý darček k čaju, pestro a jarne vyzdobený?
Príbeh Lindt Zlatého Zajačika ako príklad moderného umelého zajačika
Veľkonočný zajačik (alebo veľkonočná zajačica) ostáva obľúbenou postavičkou dodnes a od domu k domu nosí deťom počas veľkonočných osláv čokoládové dobroty. Veľkonočnú radosť, samozrejme, nerozdáva len veľkonočný zajačik. Veľa ľudí v tomto období rado obdarováva sladkými dobrotami svojich blízkych - či už sú to čokoládové vajíčka, čokoládové zajačiky alebo veľkonočné pečivo.
Rozkošný ZLATÝ ZAJAČIK prináša kúzlo Veľkej noci ľuďom po celom svete už viac ako 70 rokov. Má svoj vlastný zaujímavý príbeh, ktorého súčasťou je čokoládový majster Lindt Maître a jeho malá dcéra. Príbeh hovorí o tom, ako videla počas rodinného veľkonočného obeda skákať po tráve zajaca, ale kým stihla vybehnúť za ním von, zajac zmizol. Jej otec videl, aká je z toho smutná a rozhodol sa vytvoriť zajačika, ktorého sa jej vždy počas Veľkej noci podarí nájsť vďaka malému zvončeku. A tak sa zrodil tento čokoládový zajačik, ktorý naďalej roznáša radosť a kúzlo Veľkej noci po celom svete.
Vynález čokolády - Relácia Dr. Binocsa | Najlepšie vzdelávacie videá pre deti | Peekaboo Kidz
Kreatívne tvorenie: Návod na háčkovaného vajco-zajačika
Vonku už pomaly jar ťuká na okná, obloha je viac modrá ako sivá a teplé lúče slniečka tak trošku našepkávajú, že čoskoro je tu Veľká noc... a s ňou aj všetky tie milé veľkonočné ozdôbky... ako napríklad tento veľkonočný vajco-zajačik. Pripravili sme pre vás jednoduchý návod, ako takého vyrobiť.
Telo (vajíčko):
- riadok - 4 KS do MR (ak neviete robiť MR, uháčkujte 2 RO a do druhého RO od háčika uháčkujte 4 KS) (4)
- riadok - *VL* (8)
- riadok - *VL, 1 KS* (12)
- riadok - *VL, 2 KS* (16)
- riadok - *VL, 3 KS* (20)
- riadok - *VL, 4 KS* (24)
- - 14. riadok - *KS* (24)
- riadok - *UB, 2 KS* (18)
Vycpeme výplňou.
- riadok - *UB, 2 KS* (13)
Uši:
Uháčkujeme retiazku z 10 KS. Do druhého RO od háčika uháčkujeme nasledovne za sebou: 1 PO, 1 KS, 1 PS, 3 DS, 1 PS, 1 KS, 1 PO. Následne celé uško obháčkujeme KS nasledovne: 7 KS, 3 KS (do vrcholku uška), 6 KS, PO. Vlnu prevlečieme cez posledné PO a uzlíkom zviažeme so začiatočnou vlnou. Celý postup si zopakujeme a spravíme druhé ucho.
Chvostík (brmbolec):
Odstrihneme si 10 cm vlny a dáme bokom. Na prst si namotáme dostatočné množstvo vlny, dáme opatrne dolu, nachystanou vlnou cez stred previažeme a spravíme pevný uzlík. Okraje "mašličky" rostrihneme, načeperíme a zastriháme pekne do brmbolca. Vlnou, ktorou sme robili uzlík, chvostík prišijeme o vajíčko - jeden koniec prevlečieme pod 1 RO a oba konce zviažeme pevno na uzlík.
Finálne úpravy:
Prišijeme očká a noštek. Ak doma nemáme vhodné korálky, stačí nám čierna niť na noštek a čierna fixa na očká. Vajco-zajačikov si môžete naaranžovať do misky alebo zavesiť pomocou šnúrky na okno, na halúzky alebo kam vás len napadne.
Ďalšie tradičné veľkonočné symboly
Svoje miesto si ako symbol Veľkej noci našiel aj baránok - symbol Krista. Ku ďalším veľkonočným symbolom patria korbáč a ohne, rovnako ako aj jedlá spojené s posväteným košíkom.
Baránok
V židovskej kultúre symbolizovali ovce Izraelitov ako členov „Božieho stáda“. Židia aj kresťania tiež často označujú Boha ako svojho pastiera. Obetovanie baránka pripomína pamiatku vyvedenia Izraelského národa z egyptského otroctva. Pre kresťanov je baránok symbolom Krista, ktorý sa obetoval za spásu ľudstva.
Korbáč a oblievačka
Pletenie prútov do tvaru korbáčov pochádza ešte z predkresťanského obdobia. Dotyk vŕbového prútika a ženského tela znamenal odovzdanie plodivej sily. Podstatou veľkonočnej šibačky je niekdajšie presvedčenie našich predkov, že sa dotykom prenesie sila z čerstvo zeleného jarného konárika aj do tela „obdarovanej“ dievčiny. Ak dievčinu neprišli obliať či vyšibať, začala sa báť, že ju vylúčili zo spoločenstva.
Veľkonočná oblievačka je tiež službou - má podobný význam ako niekdajšie obradné kúpanie aj umývanie sa v tečúcej vode, ktorá podľa našich predkov prinášala silu a zdravie a odnášala všetky zlé sily a choroby. V čase vtedajšej úrovne poznania bola ich viera prirodzená, keďže zrazu je deň dlhší ako noc, slnko svieti stále viac a príroda sa začína prebúdzať, a prvé zelené konáriky istotne museli byť veľmi silné.
Veľkonočné ohne
Zapaľovanie veľkonočných ohňov symbolizuje koniec zimy a začiatok jari a nového života. Aj veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou.
Paska - posvätený košík a jedlá
Východniar i gréckokatolík by vám odpovedal, že paska je košík plný jedla, ktorý sa doposiaľ svätí spravidla na Bielu sobotu. Do košíka každá gazdinka starostlivo vloží údenú šunku, klobásu, vajíčka, sirec, pasku, soľ, čokoládového zajačika a možno ešte niečo navyše. Pomenovanie paska pochádza z pomenovania starožidovského sviatku Pésach a vzťahovalo sa pôvodne k obradnému veľkonočnému koláču - je to niečo ako dnešná vianočka, len tento koláč je menej sladký a viac pripomína ľahký chlieb. Biely koláč paska tvorí základ aj spomínaného košíka na svätenie a postupne mu prepožičal aj pomenovanie - a tak aj celý košík sa dnes nazýva paska.
Šunka z bravčového mäsa má tiež svoj dôvod - bravčovému mäsu pripisovali magicko-ochrannú funkciu už naši slovanskí predkovia, preto bola bravčovina prítomná na slávnostných stoloch pri najväčších sviatkoch. Aj spomínaný sirec je vzácnosť: pravý východniar ho konzumuje výhradne na Veľkú noc, čo znamená, že doposiaľ je tzv. obradným jedlom - jedlom, ktoré sa viaže výlučne s obradmi Veľkej noci. Celý obsah košíka konzumujú v regiónoch východného Slovenska aj veriaci východného rítu počas Veľkej noci pri slávnostných príležitostiach s rodinou, aj ponúkajú veľkonočným hosťom.
tags: #velkonocny #umely #zajacikovia