Veľkonočný pozdrav alebo paschálny pozdrav je pozdrav používaný prevažne kresťanmi byzantského obradu vo veľkonočnom období po veľkonočnej vigílii, ktorá oslavuje Kristovo vzkriesenie. Namiesto bežného pozdravu veriaci zdraví variantom slov „Kristus vstal z mŕtvych!“, na čo druhá strana odpovedá: „Naozaj vstal (z mŕtvych)!“.
Pôvod a význam pozdravu
Pozdrav po prvý raz zaznieva v noci z Bielej soboty na Veľkonočnú nedeľu na vrchole bohoslužby. Podľa pravoslávnej tradície pochádza pozdrav už z čias krátko po Kristovi. Mária Magdaléna ho mala podľa legendy použiť už po Kristovom nanebovstúpení, keď prišla hlásať radostnú zvesť Ríma. Evanjelium mala zvestovať aj samotnému cisárovi Tibériovi. Keďže bolo zvykom priniesť cisárovi na audienciu dar, mala mu Mária podarovať vajce. Cisár mal Márii odpovedať, že pravdepodobnosť, že niekto vstane z mŕtvych je asi taká veľká, akože sa vajce sfarbí na červeno. Vtom sa vajce v jej rukách sfarbilo na červeno.
Tento pozdrav prvýkrát použil anjel, keď vítal pri otvorenom Kristovom hrobe sväté ženy - myronosičky. „Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal zmŕtvych.“
Pozdrav je odrazom radostnej veľkonočnej zvesti a pripomína radosť apoštolov zo správy o zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, teda kresťanského Spasiteľa (Mt 27:64, Mt 28:6 - 7, Mk 16:6, Lk 24:6 a Lk 24:34). Slúži ako vyjadrenie radosti veriacich a znak pokoja a bratskej lásky. Konštantínopolský ekumenický patriarcha Bartolomej I. potvrdil, že pozdrav je pre pravoslávnych osobným vzkriesením ako aj historickou udalosťou Kristovho zmŕtvychvstania.
Pozdrav sa bežne používa až do ukončenia veľkonočného obdobia, teda do sviatku Nanebovstúpenia Pána, ktorý sa slávi 40 dní po zmŕtvychvstaní Ježiša Krista.
Preklady a formy pozdravu
- Slovenčina: Christos vstal z mŕtvych! Naozaj vstal (z mŕtvych)!
- Cirkevná slovančina: Хрїсто́съ воскре́се! Вои́стинꙋ воскре́се! (Christos voskrese! Voistinu voskrese!)
- Angličtina: Christ is Risen! Truly He is Risen! alebo Christ is Risen! Indeed, He is Risen! alebo He is Risen!
- Latinčina: Christus resurrexit!
- Maďarčina: Krisztus feltámadt (alebo feltámadott)!
- Nemčina: Christus ist auferstanden!
- Novogréčtina: Χρίστος ανέστη! Αληθώσ ανέστη! (Christos anesti! Alithos anesti!)
- Ukrajinčina: Христос воскрес! Воістину воскрес! (Chrystos voskres! Voistynu voskres!)
Pravoslávna Pascha - Najväčší sviatok roka
Pravoslávni veriaci na Slovensku i vo svete slávia Veľkú noc, ktorú označujú ako najdôležitejší cirkevný sviatok roka. V pravoslávnom svete je Pascha najdôležitejším sviatkom cirkevného roka. Počas neho modlitebne a liturgicky sprítomňuje významnú biblickú udalosť - Isus Christos, ktorý svojou smrťou vykúpil hriechy ľudstva, vstal z mŕtvych. Podľa Svätého Písma bol ukrižovaný a zomrel na Golgote. Najbližšími učeníkmi a nasledovníkmi bol uložený do hrobu a na tretí deň vstal zmŕtvych. Významná biblická udalosť znamená pre kresťanov víťazstvo Bohočloveka nad hriechom i smrťou. Význam slova Pascha je prechod od smrti do večného života s Christom.
Výpočet dátumu pravoslávnej Veľkej Noci
Starobylý spôsob výpočtu dátumu Veľkej noci sa nazýva Paschalia. Začiatok veľkonočného obdobia (a v dôsledku toho i čas typický pre pozdrav) sa v jednotlivých cirkevných komunitách líši v závislosti od používania kalendára (gregoriánsky alebo juliánsky).
Pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom, ktorý používal celý kresťanský svet do 16. storočia. Pri výpočte dátumu sviatku sa pravoslávna cirkev dodnes riadi tzv. alexandrijskou pascháliou, ktorú pôvodne používala celá kresťanská cirkev. Na Západe tento starobylý spôsob výpočtu dátumu Veľkej noci zmenil v rámci svojej reformy kalendára bulou z 24. februára 1582 pápež Gregor XIII.
Dôvod, prečo pravoslávna cirkev slávi Veľkú noc neskôr ako napríklad katolíci, či evanjelici je pomerne prozaický. Zatiaľ čo západné kresťanské spoločenstvá sa pri výpočte dátumu Veľkej noci striktne pridržiavajú pravidla, že to má byť najbližšia nedeľa po jarnej rovnodennosti a splne mesiaca, pravoslávne cirkvi a väčšina kresťanských spoločenstiev Východu na základe tradície, pripisovanej 1. Všeobecnému snemu (konal sa v r. 325 n. l. v Nicei) k týmto dvom požiadavkám (jarná rovnodennosť a spln mesiaca) pripájajú ešte tretiu - kresťanská Veľká noc môže byť až po židovskom Pesachu.
V praxi tak môžu nastať tri situácie:
- Západná a východná Veľká noc pripadnú na rovnakú nedeľu.
- Východná Veľkonočná nedeľa je týždeň po západnej Veľkej Noci.
- Rozdiel medzi nimi je až jeden mesiac, pričom východná Veľká Noc je vždy po západnej.
Priebeh Veľkonočných Sviatkov a Liturgické Zmeny
Kým pre obdobie Veľkého pôstu sú charakteristické kajúcne bohoslužby, Veľká noc prináša do pravoslávnych chrámov množstvo zmien. Temný interiér chrámu, ktorý mal v dobe pôstu napomáhať sústredenosti, na Paschu vystrieda žiarivo osvetlený chrám ako vyjadrenie duchovnej radosti. Svetlý interiér chrámu a radostný spev počas paschálnych bohoslužieb vyjadrujú duchovnú radosť z Christovho zmŕtvychvstania.
Strastný týždeň (Svätý a Veľký týždeň)
Týždeň pred Paschou sa volá Strastný týždeň, počas ktorého si pripomíname zradu Isusa Christa, jeho utrpenie a umučenie.
-
Veľký štvrtok
Vo veľký štvrtok sa slúži liturgia, na ktorej si pripomíname ustanovenie svätej Eucharistie. Na konci v niektorých katedrálach sa koná obrad umývanie nôh (biskup umýva nohy 12 kňazom počas čítania evanjelia). Toto je vlastne skutočný sviatok Eucharistie.
-
Veľký piatok
V piatok je najväčší pôst a v tento deň si pripomíname smrť Isusa Christa, jeho umučenie na Golgote. V tento deň sa neslúži svätá liturgia, ale ráno bývajú Cárske časy, na ktorých sa čítajú štyri evanjeliá, ktoré pripomínajú zradenie, bičovanie, posmievanie, rúhanie Christovi a jeho umučenie. Večer sa slúži večiereň, na ktorej vynášame plaščenicu, plátno, kde je zobrazený Isus Christos, ako sa vkladá do hrobu. V tento deň platí veľmi prísny pôst a aj pôst od eucharistie.
-
Veľká sobota
Sobota už je očakávaním zmŕtvychvstania. Na Veľkú sobotu je pripomienka zostúpenia Isusa Christa do adu (gr. hádes, hebr. šeol) k starozákonným ľuďom, ktorí tiež očakávali jeho príchod. Christos aj im zvestoval svoje zmŕtvychvstanie. Večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého a dvanástimi čítaniami zo Starej zmluvy sa slávi v sobotu poobede. V súvislosti s touto liturgiou je aj krst katechumenov, pri ktorom sa spieva osobitný spev „Vstaň, Bože, a súď zem.“ Pred týmto spevom sa menia rúcha i prestolné plachty, analoje a pod. z tmavých na svetlé.
Paschálna bohoslužba (Utreňa Vzkriesenia a Liturgia)
Vyvrcholením je polnoc zo soboty na nedeľu, kedy spievame slávnostné „Christos voskrese!“. Slávnostná bohoslužba Paschy - Utreňa Zmŕtvychvstania sa koná spravidla v noci alebo v skorých ranných hodinách a má radostný charakter. Pred jej začiatkom veriaci so sviecami v rukách obchádzajú chrám, krížom, ikonou vzkriesenia a zástavami. Kňaz a zhromaždenie prechádzajú okolo kostola, pričom kňaz a zbor spievajú trikrát starobylý veľkonočný tropár (paschálny tropár): „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval.“ Po procesii sa chrám otvára, ktorý je už vysvietený, svietia všetky svetlá. Počas bohoslužby mnohokrát zaznieva paschálny pozdrav „Christos voskrese“, na ktorý veriaci odpovedajú slovami „Voistinu voskrese“. Po utierni nasleduje liturgia sv. Jána Zlatoústeho, na ktorej sa číta Evanjelium vo viacerých jazykoch, aby radostná zvesť bola ohlasovaná všetkým národom.
Zvyky a Tradície
Po svätej liturgii sa požehnávajú pokrmy živočíšneho pôvodu, ktorým sa kresťania v priebehu pôstu vyhýbali - rôzne druhy mäsa, vajcia, syr. Nesmie chýbať ani sladký koláč, príznačne nazývaný pascha (kulič). Tieto pokrmy sú symbolom ukončenia pôstu a radosti zo vzkriesenia. Medzi ne patrí po 40 dňovom pôste aj mäso. Ľudia pripravujú koláč Paschu, ktorý pripomína tŕňový veniec Isusa Christa, ktorý sa vkladá do košíka spolu s vajíčkami a klobásou. Teda všetko, čo človek nejedol počas pôstu.
Okrem kresťanských tradícií, spojených s oslavou Veľkej Noci, sa takmer na celom Slovensku zachovali i zvyky, majúce svoj pôvod v pohanských oslavách príchodu jari.
Svetlý týždeň
Celý týždeň po Pasche sa volá Svetlý týždeň. Všetky bohoslužby v chráme sa konajú s otvorenými kráľovskými (a aj diakonskými) dverami. Majú svoju špecifickú štruktúru a kňazi sú stále oblečení v kompletných rúchach. Počas Svetlého týždňa sa počas modlitieb paschálne spevy nahrádzajú modlitbami paschálneho typu. Počas celého Svetlého týždňa sa v chráme nekľačí. Nekľačanie je postojom radosti a oslavy, a zároveň úcty. Podľa predpisov 20. kánona Prvého ekumenického snemu v Nikei (r. 325 n.l.) sa od Veľkej Noci až do 1. nedele Zostúpenia Svätého Ducha nemá kľačať.
Blahodatný oheň z Jeruzalema
Práve na Paschu vzplanie v Jeruzaleme blahodarný oheň, ktorý sa objavuje v Chráme Božieho hrobu už takmer dve tisíc rokov ako svedectvo víťazstva Spasiteľa nad hriechom a smrťou. Jeruzalemský patriarcha Theofilos III. vždy na Veľkú sobotu vstupuje do jeruzalemskej kaplnky Božieho hrobu so zväzkom sviec. Po jeho modlitbe tam - ako sú presvedčení pravoslávni veriaci - schádza z neba posvätný oheň, ktorý sviece zapáli. Tento tzv. blahodatný oheň je podľa pravoslávnych svedectvom víťazstva Spasiteľa nad hriechom a smrťou. Svätý oheň má byť ako tradične letecky prepravený v špeciálnych kontajneroch do viacerých prevažne pravoslávnych krajín vrátane Grécka, Ruska, Bulharska či Ukrajiny. Za pomoci posvätného jeruzalemského ohňa sa po celom svete zapaľujú sviece počas pravoslávnych veľkonočných bohoslužieb.
Tradície v Srbsku
Srbi varia a farbia veľkonočné vajíčka tradične na Veľký piatok, srbsky Veliki petak. Tradične sa prvé veľkonočné vajce farbí na červeno a hovorí sa mu čuvarkuća alebo strážca domu. Toto vajce zostáva v dome až do Veľkej noci budúceho roka. Červené vajcia sa niekedy dávajú do misky s vodou a bylinami. Touto vodou si má následne každý člen rodiny umyť tvár, aby bola zdravá a šťastná. K získaniu červenej farby sa tradične využívajú červené cibuľové šupky.
Tucanje jajima je tradícia, ktorá začína po rannej omši na veľkonočnú nedeľu a ide o srbský variant veľkonočného súboja alebo tlčenia vajíčok. Súťažiaci potom porazené vajcia zjedia, čo zodpovedá pravidlu, že prvým jedlom po pôste by malo byť veľkonočné vajce. Naopak vajcia, ktoré vojnu prežijú, sa často dávajú ako darček.
Na veľkonočnú nedeľu sa koná slávnostný veľkonočný obed, ktorý tradične začína predjedlom v podobe údeného mäsa a syrov, avjaru, varených vajec a červeného vína. Potom nasleduje jahňacie pečené na ražni. Prvý pondelok po Veľkej noci je v Srbsku venovaný zosnulým.
Rozdiely medzi Pravoslávnou a Rímskokatolíckou Cirkvou
Pravoslávna cirkev vznikla pred takmer 1000 rokmi pri prvom veľkom rozdelení cirkvi a nepodlieha pápežovi. Existuje viac pravoslávnych cirkví (ruská, srbská, rumunská, albánska, česko-slovenská) a každá má na čele patriarchu. Hlavný rozdiel je v trochu odlišnom slávení liturgie (bohoslužby, omše) a v inom uctievaní svätých. Pravoslávni duchovní nežijú v celibáte a majú rodiny.
Hlavný rozdiel medzi pravoslávim a rímskym katolicizmom je spor o pôvod Svätého Ducha, keď v katolíckom vierovyznaní Svätý Duch vychádza z Otca a Syna (Filioque) a v pravoslávnom len z Otca. Ďalej je to podávanie eucharistie (prijímania) pod oboma spôsobmi - aj malým deťom, čo ešte nemali spoveď. Pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom a posun medzi katolíckymi a pravoslávnymi Vianocami vznikol prijatím gregoriánskeho kalendára v západnej Európe.
Oslava Paschy v čase pandémie COVID-19
Slávenie tohtoročných veľkonočných sviatkov výrazne poznačili opatrenia súvisiace so šírením koronavírusu. Pre pandémiu nákazlivej choroby sa v chrámoch dočasne nekonali verejné bohoslužby. Väčšina verejných obradov bola zrušená, alebo sa konali len za prítomnosti kňaza a pár ďalších osôb a boli vysielané v televízii alebo na internete. Neodporúčali sa ani stretnutia v širokom kruhu rodiny.
Konštantínopolský ekumenický patriarcha Bartolomej vyzval veriacich, aby dodržiavali vládne opatrenia a usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). V Srbsku a Severnom Macedónsku úrady vyhlásili celoštátny zákaz vychádzania. V iných pravoslávnych krajinách, napríklad v Gruzínsku a Bulharsku, sa bohoslužby v chrámoch uskutočnili, i keď s obmedzeným počtom veriacich. V Grécku vláda po dňoch vyjednávania s pravoslávnou cirkvou zakázala prítomnosť verejnosti na všetkých bohoslužbách.
Ani tieto opatrenia však nezabránili tomu, aby sa v Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme uskutočnil tradičný obrad zapálenia posvätného ohňa. Zúčastnila sa ho však len malá skupina duchovných a veriacich. Zástupcovia jednotlivých pravoslávnych cirkví sa rozhodli, že na oheň budú čakať vo svojich lietadlách a ani z nich nevystúpia. Viaceré krajiny zakázali distribúciu blahodatného ohňa do jednotlivých domácností. Cyperská pravoslávna cirkev dokonca úplne upustila od jeho prinesenia s vysvetlením, že momentálne „nie je ohrozená viera, ale veriaci“.
Členovia Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku vedení arcibiskupom prešovským Rastislavom, metropolitom českých krajín a Slovenska, poukázali, že nastal čas veľkej Božej milosti, kedy si veriaci môžu bytostne uvedomiť, že všetko, čo doteraz považovali za samozrejmé, je obrovským Božím darom. Vyzvali k modlitbám za všetkých chorých a postihnutých pandémiou i tých, ktorí sa o nich starajú.
Blahoželania od svetových lídrov
Pápež František zablahoželal pravoslávnym kresťanom v závere nedeľnej svätej omše. „Spoločne ohlasujme: ‚Pán naozaj vstal z mŕtvych!‘ (Lk 24,34). Predovšetkým v tomto čase skúšky pociťujeme, aký veľký dar je nádej, ktorá sa rodí z toho, že sme vzkriesení s Kristom!“ vyhlásil pápež. Zároveň ocenil tie východné katolícke komunity, ktoré z dôvodu ekumenizmu slávia Veľkú noc spolu s pravoslávnymi komunitami.
„Sviatok Veľkej Noci napĺňa srdcia ľudí radosťou a nádejou, vierou vo všemocnú silu života, vo víťazstvo dobra, lásky a spravodlivosti. Tieto trvalé ideály a hodnoty držia našich ľudí pohromade a pomáhajú nám vydržať ťažké skúšky,“ oslovil pravoslávnych kresťanov aj ruský prezident Vladimir Putin. Vyzdvihol tiež prínos Ruskej pravoslávnej cirkvi a ďalších kresťanských denominácií, ktoré „orientujú svoje nezištné služby na posilňovanie duchovných a morálnych základov spoločnosti a zväčšovanie historického a kultúrneho dedičstva Ruska“.
Ďalšie pravoslávne pozdravy
Okrem veľkonočného pozdravu existujú v pravoslávnej cirkvi aj iné špecifické pozdravy používané v rôznych obdobiach alebo situáciách:
- Slava Isusu Christu! - Slava vo viki! (po slovensky: Sláva Isusu Christu! - Sláva naveky!). Tento pozdrav je typický pre Gréckokatolícku cirkev a často sa používa v bežných situáciách.
- Christos posredi nas! - I jest i budet! (po slovensky: Kristus medzi nami! - Je a bude!).
- Christos raždájestja! - Slavíte jehó! (po slovensky: Kristus sa rodí! - Oslavujme ho!) - používa sa v období sviatku Narodenia Pána.
tags: #velkonocny #pozdrav #pravoslavnej #cirkvi