Veľkonočný Pozdrav, Význam a Tradície v Kresťanstve

Veľká Noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela a najväčší sviatok kresťanov v rámci celého liturgického roka. Slovenské veľkonočné zvyky a tradície sú zmesou kresťanských obradov a pohanských rituálov, ktoré fascinujú a prekvapujú.

Význam a Pôvod Veľkej Noci

Pôvod sviatku pochádza zo starožidovského sviatku pésach (obchádzanie), ktorý sa slávil od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia izraelského národa z egyptského otroctva. Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala, a anjel smrti ich obišiel. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou.

Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu, a preto sa židovská a kresťanská Veľká Noc kryje aj časovo. Termín Veľkej Noci nie je stály, každoročne sa mení. Veľkonočná nedeľa je prvou nedeľou po prvom jarnom splne mesiaca, čo môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky - Paschu. Niektoré prvokresťanské spoločenstvá tento sviatok slávili spolu so Židmi 14. deň mesiaca nisan, iné na prvú nedeľu po 14. nisane. Spor vyriešil až prvý Nicejský snem v roku 325, ktorý nariadil, že Veľká Noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Podľa týchto pravidiel sa termín Veľkej Noci určuje dodnes. Až do reformy kalendára pápežom Gregorom v roku 1582 existoval jeden termín Veľkej Noci pre celú Cirkev. Keďže východná cirkev reformu kalendára neprijala, slávi Veľkú Noc odvtedy spoločne s katolíkmi a protestantmi len občas.

Príprava na Veľkú Noc

Prípravným obdobím pred Veľkou Nocou je v Rímskokatolíckej cirkvi štyridsaťdňový pôst, ktorý začína Popolcovou stredou. Je to forma pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. Pôst je obdobím revízie vlastného vnútra a zamýšľania sa nad správnosťou vlastného smerovania. Dodržiavanie pôstu znamená, že sa do neho nerátajú nedele, ktoré sú oslavou Kristovho zmŕtvychvstania.

Veľkonočné Zvyky a Symboly na Slovensku

Tradičné zvyky spojené s príchodom jari a Veľkou Nocou sú na Slovensku bohaté a rozmanité.

Smrtná Nedeľa a Vynášanie Moreny

Dva týždne pred Veľkou Nocou sa slávi Smrtná Nedeľa. V tento deň sa lúčili so zimou vynášaním Moreny, figuríny zo slamy oblečenej v šatách, ktorá symbolizuje zimu, zlo a smrť. Ľudia ju zapálili a hodili do rieky, čo predstavovalo vyhnanie zimy a príchod jari.

Kvetná Nedeľa

Kvetná Nedeľa, čiže Nedeľa utrpenia Pána, začína Veľký týždeň. Pripomína triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema, kde ho ľudia vítali palmovými ratolesťami a kričali „Hossana synovi Dávida!“. Dramatické je, že ten istý zástup o pár dní bude kričať: „Preč s ním, ukrižuj ho!“ V našich končinách, vzhľadom na to, že palmy nemáme, sa symbolicky používajú bahniatka (rozkvitnuté vŕbové konáriky), odtiaľ prívlastok „kvetná“. Požehnané bahniatka, ktoré kňaz posvätí svätenou vodou, symbolizujú nový život. Ľudia si ich nosia domov a dávajú ich za obrazy svätých alebo ku krížom. Popol z týchto bahniatok sa použije na nasledujúcu Popolcovú stredu na kajúce značenie na čelo. Obrady Kvetnej nedele sa skladajú zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia opisujúca Pánovo umučenie.

Symbolika Veľkonočných Elementov

• Vajíčko a kraslice: Vajce je obraz požehnania a úrodnosti prebúdzajúcej sa jari, obraz nového života a obraz hojnosti milostí veľkonočných sviatkov. Je verným obrazom zmŕtvychvstania Krista. Slovenská etnologička uvádza, že je zvykom požívať veľkonočné vajíčka, ktoré ľudia vopred krásne zafarbia, od čoho dostali aj meno kraslice. Dôvodom jedenia vajec na Veľkú Noc bola aj skutočnosť, že sa nesmeli jesť v pôstnom období. Farbenie vajíčok je najviac späté so slovanskými krajinami, kedysi sa kraslice farbili najmä červenou, farbou slnka, lásky, tepla a radosti. Nikdy sa nemaľovali na modro, lebo to charakterizovalo smútok.
• Baránok: Symbol nevinnosti a boja so zlom sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. Baránok bol kedysi obetným zvieraťom, často prinášaný ako nevinná obeta za hriechy. V kresťanstve je jedným zo symbolov Ježiša Krista a upomienkou na jeho obetu. Koláč v tvare baránka nahradil vytrácajúci sa zvyk konzumovať reálne pečené jahniatko.
• Zajačik: Objavoval sa už v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari. Symbolizuje šťastie, plynutie času, plodnosť, ale aj krátkosť života.
• Bahniatka: Konáriky s rozkvitnutými ratolesťami vŕby či rakyty sú symbolom života, signalizujú prebúdzajúci sa život na prahu jari. Podľa tradície posvätené bahniatka dokážu rodinu ochrániť pred chorobami a zlom. Pripomínajú aj biblický príchod Ježiša do Jeruzalema.
• Kríž: Dnes je najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Symbol kríža však nevznikol priamo v súvislosti s kresťanstvom, ale je omnoho starší, poznali ho už starí Egypťania, Číňania aj Kréťania.
• Veľkonočný oheň: Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviece.

Svätý Týždeň: Umučenie a Vzkriesenie Krista

Svätý týždeň (starý názov Veľký týždeň) sa začína Kvetnou nedeľou a jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie. Vrcholí Veľkonočným trojdním, ktoré sa začína omšou Večere Pána na Zelený štvrtok a končí sa vešperami Veľkonočnej nedele. Rímskokatolícka cirkev v tomto týždni slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života.

Zelený Štvrtok

Zelený štvrtok pripomína poslednú večeru, na ktorej Ježiš Kristus ustanovil Oltárnu sviatosť a sviatosť kňazstva. Ježiš umýva apoštolom nohy, čím dáva odkaz lásky: „Kto chce byť medzi vami prvý, nech je sluhom všetkých.“ Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie Oltárnej sviatosti a služobného kňazstva. Predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti vysviacky slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz, táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri týchto omšiach posväcujú aj tri druhy oleja:

• Krizma: Olej, do ktorého sú primiešané voňavé prísady. Pomazanie krizmou pri krste alebo birmovaní znamená prevzatie úlohy žiť podľa Ježiša, ktorý je Kráľom. Slovo „Kristus“ pochádza z gréčtiny (Christos) a znamená „Pomazaný“.
• Olej katechumenov: Pomazanie katechumenov olejom má byť znamením posily v boji so zlým duchom.
• Olej chorých: Pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých sa používa olej nemocných (Oleum infirmorum). Má tiež liečivé účinky - tlmí bolesť a posilňuje chorých na duši i na tele.

Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče. Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe, zatiaľ čo apoštoli od únavy zaspali. Túto udalosť symbolizuje otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ako aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich. Obnažené oltáre symbolizujú opustenosť Krista v Getsemanskej záhrade.

Veľký Piatok

Veľký Piatok je jediný deň v celom liturgickom roku, kedy sa nikde na svete neslúži svätá omša, lebo sa odohráva na kríži krvavým spôsobom. Tento deň je osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu, pokánia a prísneho zdržiavania sa mäsitej potravy, ktoré sa nemôže nahradiť iným skutkom pokánia. Namiesto svätej omše sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a svätého prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba - farba krvi. Obrady začínajú všade o 15:00, čo je hodina Kristovej smrti. Krížová cesta sa modlí v tento deň spoločne snáď v každom kostole. Verilo sa aj v magickú silu pokladov a tradície spojené s ochranou pred zlými duchmi, ako napríklad priadanie pašiových nití.

Biela Sobota

Biela Sobota (Svätá sobota) je prísne neliturgický deň. Cirkev v tento deň zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení, smrti, zostúpením k zosnulým a očakáva jeho vzkriesenie v modlitbe a pôste. Oltár je odhalený a Cirkev neslávi obetu omše až do slávnostnej vigílie. V domácnostiach sa dokončujú prípravy na Veľkú Noc, vrátane varenia vajíčok, údeného mäsa, šunky a klobás. Pripravuje sa tradičná syrová hrudka, pečie sa veľkonočný baránok a mazanec či pascha.

Oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou Pánovho zmŕtvychvstania, ktorá je liturgicky najbohatšou bohoslužbou. V Katolíckej cirkvi sa už slávi ako radostná slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína Obradom svetla - požehnaním ohňa a svätením paškálu (veľkonočnej sviece). Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života.“ Nasleduje veľkonočný chválospev, ktorý ospevuje slávnostnú noc a vznešený spôsob vykúpenia. Vigília obsahuje aj bohoslužbu slova, čítania zo Starého zákona, liturgiu krstu (s posvätením krstnej vody a obnovou krstných sľubov) a Eucharistickú liturgiu, kde po 40-dňovej prestávke opäť zaznie víťazný spev Aleluja!

Veľkonočná Nedeľa a Oktáva

Veľkonočná Nedeľa je pre kresťanov najväčším sviatkom v roku. Pripomína zmŕtvychvstanie Ježiša Krista - najväčší Kristov zázrak a základnú pravdu kresťanskej viery. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce zostali rany ukrižovania, ale inak nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru. Mária Magdaléna našla hrob prázdny v nedeľu ráno a zjavil sa jej zmŕtvychvstalý Ježiš v oslávenom tele. Stala sa „apoštolkou apoštolov“, ktorá priniesla radostnú správu.

Na Veľkonočnú Nedeľu prinášajú veriaci do kostola veľkonočné košíky, ktoré kňazi posväcujú. Vo veľkonočnom košíku sa nachádza maslo, soľ, chren, ale aj slanina, šunka, klobásy, syr a vajíčka. Niekedy aj víno alebo pálenka.

Po Veľkej Noci nasleduje osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá pozostáva z týždňa bezprostredne po Veľkej Noci a končí sa Nedeľou Božieho milosrdenstva (prvá nedeľa po Veľkej Noci). V minulosti sa nazývala Biela nedeľa, keďže v roku 389 cisár Theozodius Veľký vyhlásil celotýždenné svätenie veľkonočných sviatkov, aby novokrstenci, ktorí počas tejto oktávy nosili svoje biele krstné rúcho, mohli dostávať ďalšie ponaučenie z kresťanskej náuky. Biele krstné rúcho sa slávnostne odkladalo v posledný deň veľkonočnej oktávy, ktorá potom dostala názov Dominica in albis deponendis (Nedeľa odkladania bieleho rúcha).

Veľkonočný Pondelok: Ľudové Tradície

Veľkonočný pondelok je z hľadiska ľudovej tradície významným dňom veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka. Tradícia oblievania a šibania žien mužmi pochádza pravdepodobne zo skutočnosti, že rímski vojaci sa snažili umlčať hlasy o Ježišovom zmŕtvychvstaní, ktoré šírili ženy. Chlapci a muži od skorého rána navštevujú dievčatá a ženy, ktoré šibú korbáčom a oblievajú ich studenou vodou. Táto tradícia má ženám zaručiť zdravie a krásu po celý rok. Dievčatá za to svojich šibačov a kúpačov odmeňujú maľovanými alebo čokoládovými vajíčkami, koláčmi či peniazmi.

Šľahanie zapletenými prútmi patrilo už k magickým tradíciám pohanských národov s cieľom privolať zdravie, plodnosť i sviežosť a na strane druhej vyhnať zlých duchov. V niektorých kultúrach, najmä slovanských, sa udržal zvyk šibania korbáčom spojený s polievaním vodou.

Veľkonočný Pozdrav - Kristus Vstal z Mŕtvych!

Veľkonočný pozdrav alebo paschálny pozdrav je pozdrav používaný prevažne kresťanmi byzantského obradu vo veľkonočnom období po veľkonočnej vigílii (oslávení Kristovho vzkriesenia). Namiesto bežného pozdravu veriaci zdraví variantom slov „Kristus vstal z mŕtvych!“, na čo druhá strana odpovedá: „Naozaj vstal (z mŕtvych)“.

Po prvý raz zaznieva v noci z Bielej soboty na Veľkonočnú nedeľu na vrchole bohoslužby. Kňaz a zhromaždenie prechádzajú okolo kostola so sviečkami, krížom, ikonou vzkriesenia a zástavami, pričom kňaz a zbor spievajú trikrát starobylý veľkonočný tropár: „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval.“ Pozdrav sa bežne používa až do ukončenia veľkonočného obdobia, teda do sviatku Nanebovstúpenia Pána, ktorý sa slávi 40 dní po zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. Začiatok veľkonočného obdobia (a v dôsledku toho i čas typický pre pozdrav) sa v jednotlivých cirkevných komunitách líši v závislosti od používania kalendára (gregoriánsky alebo juliánsky).

V niektorých kultúrach, napríklad v Rusku či Srbsku, je zvyčajne pozdrav sprevádzaný trojitým bozkom na tvár. Pozdrav je odrazom radostnej veľkonočnej zvesti a pripomína radosť apoštolov zo správy o zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. Slúži ako vyjadrenie radosti veriacich a znak pokoja a bratskej lásky.

Podľa pravoslávnej tradície pochádza pozdrav už z čias krátko po Kristovi. Použiť ho mala podľa legendy už Mária Magdaléna, ktorá po Kristovom nanebovstúpení prišla hlásať radostnú zvesť Ríma. Evanjelium mala zvestovať aj samotnému cisárovi Tibériovi. Keďže bolo zvykom priniesť cisárovi na audienciu dar, mala mu Mária podarovať vajce. Cisár mal Márii odpovedať, že pravdepodobnosť, že niekto vstane z mŕtvych je asi taká veľká, akože sa vajce sfarbí na červeno. Vtom sa vajce v Máriinej ruke sfarbilo na červeno.

Varianty Veľkonočného Pozdravu v Rôznych Jazykoch:

• Slovenčina: Kristus vstal z mŕtvych! Naozaj vstal (z mŕtvych)!
• Cirkevná slovančina: Хрїсто́съ воскре́се! Вои́стинꙋ воскре́се! (Christos voskrese! Voistinu voskrese!)
• Angličtina: Christ is Risen! Truly He is Risen! (alebo Christ is Risen! Indeed, He is Risen! / He is Risen!)
• Latinčina: Christus resurrexit!
• Maďarčina: Krisztus feltámadt (alebo feltámadott)!
• Nemčina: Christus ist auferstanden!
• Novogréčtina: Χρίστος ανέστη! Αληθώσ ανέστη! (Christos anesti! Alithos anesti!)
• Ukrajinčina: Христос воскрес! Воістину воскрес! (Chrystos voskres! Voistynu voskres!)

Medzinárodné Veľkonočné Tradície

Fabergého Vajíčka (Rusko)

V cárskom Rusku nadobudla podoba veľkonočného vajíčka ešte vyšší štandard. Fabergého vajíčka sú významným príkladom spojenia s Veľkou Nocou. Vôbec prvé vajce vyrobil klenotník Carl Peter Fabergé v roku 1885 na objednávku pre ruského cára Alexandra III., ktorý si želal veľkolepý veľkonočný dar pre svoju manželku Máriu Fjodorovnu. Keď cár videl, ako na jeho mladú manželku tento dar zapôsobil, rozhodol sa, že pre ňu nechá vyrobiť podobné vajce každý rok. V tejto tradícii pokračoval aj Alexandrov syn Mikuláš II. až do revolúcie v roku 1917.

Osterlachen - Veľkonočný Smiech (Nemecko)

Nemecké krajiny stoja za tzv. Osterlachen - veľkonočným smiechom. V latinčine sa veľkonočný smiech uvádza ako risus paschalis a celkovo označoval zvyk rozosmiať účastníkov bohoslužby vo veľkonočnej kázni. V niektorých regiónoch - najmä v Bavorsku - bol neoddeliteľnou súčasťou kresťanských zvykov od 14. do 19. storočia. Neexistujú žiadne zdroje o pôvode tohto javu. Vie sa len, že veľkonočný smiech je jedinou formou, v ktorej bol smiech zahrnutý do kresťanského slávenia v sakrálnom prostredí. Smiech, hlavne ten, ktorý bol výsledkom obscénnosti, sa obzvlášť v minulosti vnímal ako produkt diabla. Pôvodný zmysel veľkonočného smiechu mal však svoje posolstvo: Základným cieľom bolo vyjadrenie veľkonočnej radosti. Smiech mal odzrkadľovať momentálnu nadradenosť nad smrťou, ktorá bola Kristom porazená, a tak je vystavená posmechu. Smrti sa v tomto kontexte vysmieva aj apoštol Pavol: „Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň? Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon.“ Veľkonočný smiech bol aj spôsobom vtipnej kritiky svetských či cirkevných vrchností. Mal byť produktom nejakého príbehu či rozprávky s vtipnou myšlienkou a samozrejme tiež poučením. Už v dobách neskorého stredoveku sa pôvodný zmysel veľkonočného smiechu začal zvrhávať. Termín risus paschalis pochádza od reformátora Johannesa Ökolampada, ktorý proti tomuto zvyku napísal list. Smiech ako produkt lacného a plytkého vtipu určite do chrámu nepatrí, no smiech ako produkt inteligentného vtipu vychádzajúceho z kontextu danej veľkonočnej radosti mal v tej dobe svoje opodstatnenie.

Scoppio del Carro - Výbuch voza (Taliansko)

Scoppio del Carro, v preklade „Výbuch voza“, je obľúbená ľudová tradícia vo Florencii. Spočíva v tom, že florentský arcibiskup prichádza počas spevu Glorie vo veľkonočnej omši k jednému z múrov dómu Santa Maria del Fiore, kde sviečkou s veľkonočným plameňom zapaľuje zápalný knôt, ktorého iskra putuje smerom hore a zapaľuje raketu v podobe mechanickej holubice „colombina“. Tento starý voz má už takmer 500 rokov. Ráno na Veľkonočnú nedeľu sa presúva z Porta al Prato na námestie Piazza del Duomo. Voz, ktorý ťahá záprah bielych volov ozdobený girlandami prvých jarných kvetov a byliniek, sprevádza 150 vojakov, hudobníkov a ľudí v šatách z 15. storočia. Ohňostroj trvá približne 20 minút.

Udalosť Scoppio del Carro má svoj pôvod v prvej križiackej výprave, keď Európania obliehali mesto Jeruzalem. V roku 1097 bol Pazzino de‘ Pazzi, Florenťan z prominentnej rodiny, podľa tradície prvým človekom, ktorý zdolal múry Jeruzalema. Ako odmenu za tento akt statočnosti mu jeho veliteľ daroval tri pazúriky (kresacie kamienky) z Chrámu Božieho hrobu, ktoré potom odniesli späť do Toskánska. Stalo sa zvykom, že z týchto pazúrikov sa na Veľkú Noc kresal „svätý oheň“, ktorý potom roznášali po meste skupiny mladých mužov s fakľami. Neskôr sa „svätý oheň“ distribuoval odpaľovaním z veľkej sviece, ktorá sa viezla na voze do katedrály.

Semana Santa - Svätý Týždeň (Španielsko)

Tradičná Semana Santa, teda Svätý týždeň, sa v Španielsku oslavuje vo „veľkom štýle“. Toto obdobie bolo vyhlásené za reprezentatívnu manifestáciu nehmotného kultúrneho dedičstva. V období od Palmovej (Kvetnej) nedele do Veľkonočnej nedele sa v mestách naprieč Španielskom konajú okázalé kajúcne sprievody. Najkrajšie sú práve v Andalúzii.

Na týchto procesiách sa zúčastňujú členovia rôznych bratstiev kajúcnikov známi ako Cofrades, Nazarenos, Fariseos či Penitentes. Najznámejší a najzáhadnejší sú Nazarenos. Tieto bratstvá sú kresťanské dobrovoľné združenie laikov vytvorené za účelom podpory špeciálnych diel kresťanskej lásky alebo zbožnosti a sú schválené cirkevnou hierarchiou. Na niekoľkohodinových kajúcnych procesiách putujú mnohí bratia kajúcnici bosí, často tiež so spútanými členkami. Niektoré skupiny sa aj umŕtvujú v podobe bičovania.

Určení členovia nosia v procesiách obrovské vyzdobené plošiny pasos (tróny) s veľkými sochami ukrižovaného Krista, Krista nesúceho kríž, sochami svätých či Panny Márie - závisí to od tematiky dňa. Okrem toho sú tieto plošiny, svojou hmotnosťou približujúce sa k jednej tone, vyzdobené baldachýnmi, hromadou kvetín, sviečok alebo lámp. Nesiú ich na svojich ramenách tzv. „muži trónu“ alebo dokonca na zátylkoch (siedmy krčný stavec) s pomocou vrecoviny, ako to robia costaleros, ktorí sú ukrytí v konštrukcii pod plošinou. Tieto procesie sa zastavujú pri spontánnych alebo naplánovaných spevoch saetas. Saeta je kvílivá pieseň katolíckej Andalúzie, ktorá sa datuje do mnohých storočí.

Špecifickým znakom bratov kajúcnikov Nazarenos aj Fariseos, ktorý okamžite upúta pozornosť, sú ich zvláštne habity obsahujúce špicaté kužeľovité čiapky capirotes. Svojím vizuálom pripomínajú neslávne známy Ku-klux-klan, avšak bol to práve tento klan, ktorý sa v spôsobe maskovania inšpiroval od Nazarenos, nie naopak. Bratstvá túto čiapku capirote zakrývajú látkou, ktorá prekrýva aj tvár kajúcnika - pozornosť nemá byť sústredená na jeho osobu, ale na Boha. Látka v tvárovej časti má pochopiteľne dva otvory, cez ktoré môže kajúcnik vidieť. Na capirote býva jemným zlatom vyšívaný znak bratstva, ktorý ešte dopĺňa prípadná medaila nosená na krku. Farby kapucní a capirote identifikujú jednotlivé bratstvá, ale tiež odkazujú na niektoré symboly. Používanie capirote alebo coroza (spolu s vrecovým odevom sanbenito) bolo v Španielsku predpísané svätým úradom inkvizície. Zatknuté osoby museli na verejnosti nosiť papierové capirote na znak verejného poníženia a pokánia. Keď bola inkvizícia zrušená, symbol trestu a pokánia bol v katolíckych bratstvách zachovaný, preto sa špicatá kužeľovitá čiapka capirote používa dodnes.

Pôsobenie v bratstvách je v Španielsku rodinnou tradíciou dedenou z pokolenia na pokolenie. V sprievodoch môžete vidieť celé rodiny - mužov, ženy a aj ich deti. Detskí diváci sledujúci procesie totiž od bratov kajúcnikov častokrát pokrikmi pýtajú nejakú tú sladkosť, ktorú aj dostanú.

Najslávnejšia procesia v meste Sevilla je tzv. La Madruga počas Veľkého piatku. Tento sprievod začína na úsvite - preto názov „madruga“, čo znamená „skoro ráno“ - a môže trvať až do popoludnia. Sochy na plošinách sa prepletajú mestom až 14 hodín za verného plaču a spevu Panne Márii a Ježišovi. Toto podujatie navštevujú státisíce ľudí, či už z náboženských alebo iných dôvodov.

tags: #velkonocny #pozdrav #krestana #katolika