Veľkonočný ostrov, v pôvodnom jazyku známy ako Rapa Nui (v preklade „Veľká krajina“), je jedným z najodľahlejších obývaných miest na svete. Tento ostrov vulkanického pôvodu sa nachádza uprostred nekonečného Pacifiku, na východnom okraji Polynézie, a administratívne patrí pod Čile. Jeho fascinujúca história, záhadné monumenty a unikátna kultúra lákajú cestovateľov z celého sveta.
Vlajka a symbolika ostrova
Vlajka Veľkonočného ostrova je tvorená bielym listom, na ktorom je vyobrazený reimiro. Reimiro je domorodý náhrdelník v podobe plochého ležatého polmesiaca, ktorý je na oboch koncoch zakončený profilmi ľudských hláv obrátenými proti sebe. Tento drevený šperk nosili príslušníci náčelníckej vrstvy ako odznak spoločenského postavenia. Vlajka bola pôvodne vytvorená ostrovanmi už v roku 1880, aby reprezentovala ostrov ako moderný subjekt v dialógu s Čile. Oficiálne bola ako symbol ostrova prijatá v roku 2006, kedy sa zmenil štatút územia.
Geografia a prírodné podmienky
Ostrov má trojuholníkový tvar s rozlohou 163,6 km². Jeho povrch tvoria tri hlavné vyhasnuté sopky, z ktorých najvyššia je Maunga Terevaka (507 m n. m.). Geologicky ide o mladý útvar, ktorý vznikol vulkanickou činnosťou pred približne 750 000 rokmi. Podnebie je subtropické, s priemernou ročnou teplotou okolo 23 °C. Kvôli nedostatku riek a rýchlemu presakovaniu dažďovej vody cez pôdu boli pre obyvateľov vždy kľúčové sopečné jazerá v kráteroch Rano Kau, Rano Raraku a Rano Aroi.
História osídlenia a záhada pôvodu
Hoci boli dejiny osídlenia dlho predmetom diskusií, genetické štúdie z roku 1990 potvrdili polynézsky pôvod obyvateľov. Podľa ústnych legiend pristáli prví osadníci vedení náčelníkom Hotu Matuom na pláži Anakena niekedy v období medzi rokmi 300 až 1200. Ostrov bol rozdelený medzi desať rodinných klanov, ktorým vládol triedny systém na čele s vládcom zvaným Ariki.
Monumentálne sochy moai
Najznámejším symbolom ostrova sú atypické monolitické sochy moai. Tieto sochy predstavujú zbožštených predkov a boli vytesané z vulkanického tufu v lome Rano Raraku. Sú zoskupené na kamenných plošinách nazývaných ahu. Väčšina sôch je otočená chrbtom k moru a tvárou k vnútrozemiu, akoby strážili svojich potomkov.
- Význam sôch: Verilo sa, že skrz sochy odovzdávajú predkovia živým ľuďom duchovnú silu (mana).
- Záhada transportu: Spôsob, akým obyvatelia bez použitia kolies či ťažných zvierat premiestnili monolity vážiace desiatky ton, ostáva jednou z najväčších záhad archeológie.
- Rano Raraku: Lom, v ktorom sa nachádza množstvo sôch v rôznych štádiách dokončenia.
Od kolapsu k súčasnosti
Spoločenský kolaps kultúry moai je predmetom mnohých teórií. Dlho prevládal názor o „ekocíde“ spôsobenej odlesňovaním, no novšie výskumy naznačujú, že sociálno-politickú rovnováhu ostrova výrazne narušil až kontakt s Európanmi. Tí na ostrov zavliekli choroby, ako boli kiahne či tuberkulóza, a v 19. storočí ostrov trpelo nájazdmi peruánskych otrokárov.
Prvým Európanom, ktorý ostrov oficiálne objavil 5. apríla 1722, bol holandský admirál Jacob Roggeveen. V roku 1888 vyhlásilo Čile nad ostrovom suverenitu. Dnes je Rapa Nui národným parkom a lokalitou svetového dedičstva UNESCO, kde sa miestni obyvatelia snažia uchovať dedičstvo svojich predkov v izolácii južného Tichého oceánu.
Easter Island moai 'walked'
tags: #velkonocny #ostrov #vlajka