Význam Veľkonočnej nedele ako cirkevného sviatku

Veľká noc, známa aj ako veľkonočné sviatky alebo Pascha (z novogr. πάσχα - pascha, z hebr. פסח‎ - pesach), je najvýznamnejší kresťanský sviatok. Pre kresťanov je to oslava zmŕtvychvstania (resp. vzkriesenia) Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom Pesach, ktorý sa slávi zhruba v rovnakej dobe.

Pôvod názvu a historické súvislosti

Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. V Biblii sa uvádza, že po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré Boh urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto Izraeliti nazvali každoročnú spomienku na tento deň Veľkou nocou.

Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu, a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo. Pre apoštolov a prvých kresťanov sa Pascha stala symbolom iného prechodu než aký poznali Židia v starozákonných časoch.

Určenie dátumu Veľkej noci

Kresťanské oslavy Veľkej noci sa v Novom zákone nespomínajú, najstarším svedectvom o Veľkej noci je homília O Pasche Melitona Sardského z 2. storočia. V prvokresťanských spoločenstvách existovali nezhody o dátume slávenia. Niektoré prvokresťanské spoločenstvá tento sviatok slávili spolu so Židmi 14. deň mesiaca nisan, iné na prvú nedeľu po 14. nisane. Zo spisov cirkevného otca sv. Ambróza sa dozvedáme, že Cirkev sa na tom nedokázala dohodnúť. Spor sa snažil riešiť už v polovici 2. storočia pápež Anicét a neskôr pápež Viktor II., ale ukončil ho až prvý Nicejský snem v roku 325. Ten nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, čo môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes.

Termín sviatkov Veľkej noci je teda pohyblivý a je závislý od lunárneho cyklu. V roku 525 požiadal pápež Ján I. mnícha Dionýza Exigua o radu v tejto záležitosti, a ten vytvoril tabuľku slávenia Veľkej noci pre nasledujúce desaťročia. Jej prijatím bol „veľkonočný spor” ukončený. Až do reformy kalendára pápežom Gregorom v roku 1582 existoval jeden termín Veľkej noci pre celú Cirkev. Keďže východná cirkev reformu kalendára neprijala, slávi Veľkú noc odvtedy spoločne s katolíkmi a evanjelikmi len občas. V modernej dobe už boli viaceré pokusy stanoviť Veľkonočnú nedeľu na jednu konkrétnu nedeľu. Druhý vatikánsky koncil sa tiež zaoberal touto záležitosťou. Vo vyhlásení z roku 1963 sa ohlasuje ochota stanoviť Veľkú noc na určitú nedeľu v gregoriánskom kalendári - ak s tým budú súhlasiť všetci, aj oddelené východné cirkvi. Pápež Pavol VI. navrhol od roku 1977 stanoviť Veľkú noc na druhú nedeľu v mesiaci apríl, no ekumenický patriarchát v Carihrade signalizoval „závažný pastoračný problém”. Definitívne „nie” prišlo v roku 1982 od kláštorného spoločenstva na vrchu Athos. Neskôr sa táto otázka vynorila pri veľkom miléniovom stretnutí všetkých hláv pravoslávnych cirkví v decembri 2000 v Carihrade. Pápež František v roku 2025 vyzval k stanoveniu spoločného dátumu slávenia Veľkej Noci pre všetkých kresťanov, pričom Katolícka cirkev je pripravená prijať dátum, ktorý by si všetci želali.

Teologický význam zmŕtvychvstania

Presný dátum Ježišovej smrti nie je známy, avšak možnosti, medzi ktorými je možné vyberať, nie je veľa. Isaac Newton svojimi výpočtami z roku 1733 prišiel k záveru, že k Ježišovej smrti mohlo dôjsť v piatok 7. apríla 30, 4. apríla 33 alebo 23. apríla 34; poslednej z možností sám dával prednosť. Gerhard Kroll vo svojej knihe Po Ježišových stopách usudzuje, že najpravdepodobnejším dátumom je 7. apríl 30. Podľa C. Humphreysa a W. D. Waddingtona (1990) v podvečer 3. apríla 33 v Jeruzaleme vyšiel Mesiac v splne sčasti v zatmení, čo sa zhoduje s evanjeliami, takže tento dátum (3. apríl 33) je pravdepodobne dňom Kristovej smrti na kríži. Ježišovo vzkriesenie by potom pripadalo na nedeľu 5. apríla 33.

Ak Kristus nevstal z mŕtvych, márne je naše kázanie a márna je naša viera (1 Kor. 15, 14). Viera v zmŕtvychvstalého Krista by mala byť ústredným bodom viery každého kresťana. Bez tejto viery jednoducho nemožno byť kresťanom, pretože Kristus svojím zmŕtvychvstaním dosvedčil, že je naozaj Všemohúcim Bohom. Ďalší význam tohto sviatku spočíva v tom, že Ježiš Kristus svojou smrťou a následným vzkriesením premohol smrť, čím dal svojim nasledovníkom nádej, ba priam istotu, že ani človek svojou telesnou smrťou definitívne nekončí vlastnú existenciu. Telesná smrť človeka nie je jeho koncom, ale začiatkom k novému životu.

Veľká noc v rímskokatolíckej cirkvi

V rímskokatolíckej cirkvi sa prípravné obdobie pred Veľkou nocou nazýva štyridsaťdňový pôst, ktorý je formou pokánia.

Svätý týždeň

Vo Svätom týždni, niekedy nazývanom aj Veľký týždeň, Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Svätý týždeň sa začína Palmovou nedeľou (alebo Kvetnou nedeľou, či Nedeľou utrpenia Pána), v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka (konáriky vŕby alebo rakyty, pretože pučia na jar ako prvé). Tieto sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy na budúci rok. Požehnanie zelených ratolestí zaviedla Cirkev ešte v 7. storočí. Obrady Palmovej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie. Pašie (lat. passio - utrpenie) sú opisom utrpenia a smrti Ježiša Krista od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti.

Veľkonočné trojdnie

Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu, vrcholí Veľkonočnou vigíliou a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania. Obrady Svätého týždňa, ktorých začiatky siahajú do 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami. Naposledy boli zjednodušené a liturgicky prispôsobené súčasným požiadavkám v rokoch 1951 a 1969.

Zelený štvrtok

Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti Eucharistie a sviatosti kňazstva. Predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sväté omše (Missa chrismatis) so všetkými kňazmi svojich diecéz. Pri týchto omšiach posväcujú tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily. Vo štvrtok večer slávil Ježiš Poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: kňazstvo a Eucharistiu, premenil chlieb a víno na svoje Telo a Krv, a odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku.“ Večerná svätá omša sa slávi na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti a je známa obradom umývania nôh dvanástim mužom. Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie. Počas slávenia svätej omše na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti po speve Glória Bohu na výsostiach prestávajú zvoniť zvony ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostné Glória na Veľkonočnú vigíliu vo Svätej noci. Namiesto zvonov sa v tom čase používajú rapkáče. Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.

Veľký piatok

Veľký piatok je dňom utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez oltárnej plachty. V tento deň platí prísny pôst a zdržiavanie sa mäsitého pokrmu. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu, pokánia a jediný deň v roku, keď sa neslávi Eucharistická obeta. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj červená liturgická farba - farba krvi.

Biela sobota (Svätá sobota)

Biela sobota (Svätá sobota) je prísne neliturgický deň. V Svätú sobotu Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení, smrti, zostúpení k zosnulým a očakáva jeho vzkriesenie v modlitbe a pôste. Oltár je odhalený a Cirkev neslávi obetu omše až do slávnostnej vigílie, čiže nočného bdenia s očakávaním vzkriesenia. Tá je zdrojom veľkonočnej radosti. Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou, to znamená v sobotu večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha. Katolícka cirkev slávi Veľkonočnú vigíliu Pánovho zmŕtvychvstania ako radostnú slávnosť, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Liturgicky najbohatšia bohoslužba sa začína Obradom svetla - požehnaním ohňa a veľkonočnej sviece - paškálu. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta.“

Veľkonočná nedeľa

Veľkonočná nedeľa je jedným z najdôležitejších sviatkov kresťanskej viery. V tento deň si rímskokatolíci pripomínajú ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Zmŕtvychvstanie - najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale ináč nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru. U kresťanov sa tento deň označuje ako Boží hod, svätí sa jedlo, z ktorého sa všetci majú dosýta najesť.

Veľkonočný pondelok

Slávenie zmŕtvychvstania ukrižovaného Ježiša Krista v kresťanských cirkvách pokračuje aj na Veľkonočný pondelok. Zvykne sa nazývať aj „Pondelkom Baránka“ na pamiatku udalostí prvého dňa po sobote. Vtedy anjel dodával odvahu ženám, ktoré pribehli k Ježišovmu hrobu a boli vydesené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ (Mk 16, 6). Veľkonočný pondelok už patrí ľudovým zvykom toho ktorého národa.

Veľkonočné obdobie

Veľkonočné obdobie trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu večer a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce). Toto obdobie sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna „veľká nedeľa”. Prvý týždeň Veľkej Noci sa nazýva Veľkonočná oktáva, ktorá je výnimočným týždňom liturgického roka.

Veľká noc v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi

V gréckokatolíckej cirkvi sa Veľká noc tradične nazýva Pascha a je najväčším sviatkom cirkevného roka. Pasche predchádza Veľký týždeň. Najväčšou odlišnosťou medzi východnými a západnými cirkvami je časový rozdiel slávenia sviatkov Veľkej Noci, ktorý je spôsobený nielen tým, že pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom, ale aj odlišným cyklom výpočtu veľkonočných sviatkov.

• Zelený štvrtok: Veriaci prežívajú dve udalosti z Ježišovho života: tajomnú (poslednú) večeru s učeníkmi a Judášovu zradu. Na dopoludňajšej svätej liturgii v katedrále gréckokatolícky vladyka počas čítania umýva nohy dvanástim kňazom. Okrem toho sa posväcuje vonný olej (myro) a antiminis, ľanový alebo hodvábny obrus s vyobrazením Ježiša Krista v hrobe s relikviami svätých a podpisom biskupa, ktorý sa kladie na oltár.
• Veľký piatok: Na Veľký piatok sa neslúži svätá liturgia. Namiesto nej sa slúžia „Cárske časy“ (Kráľovské hodinky). V podvečer sa slúži večiereň s uložením „plaščanice“ do hrobu. „Plaščanica“ je obdĺžnikové plátno s vyobrazením Ježiša Krista v hrobe alebo je na nej znázornená celá scéna jeho sňatia z kríža a uloženia tela do hrobu. Okolo tohto vyobrazenia je napísaný text ústredného tropára (hymnu) Veľkého piatku, ktorý sa vzťahuje na tú pasáž z evanjelia, ktorá hovorí o Jozefovi z Arimateje. Na konci večierne sa koná obchod okolo chrámu s plaščanicou, ktorý predstavuje pohrebný sprievod. Procesia sa končí v chráme uložením Ježišovho tela „do hrobu“.
• Veľká sobota: Ráno sa slávi Jeruzalemská utiereň, ktorá má štruktúru pohrebného obradu a pripomína aj balzamovanie Ježišovho tela. V sobotu poobede sa slúži večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého s 15 čítaniami zo Starej zmluvy. Táto liturgia bola v dávnej minulosti krstnou liturgiou, kedy sa krstilo.
• Nedeľa Paschy (Veľkonočná nedeľa): Najdôležitejšou bohoslužbou Paschy je utiereň vzkriesenia, ktorá sa slúži v nedeľu ešte pred východom slnka (na Slovensku a u východných Slovanov) alebo o polnoci zo soboty na nedeľu (na Balkáne). Pred ňou sa niekde zvykne slúžiť polnočnica, počas ktorej sa prenesie pláštenica zo stredu chrámu z katafalku (symbolického hrobu) na prestol (oltár), čo symbolizuje Kristovo vzkriesenie. Typickým obradom Nedele Paschy je aj posvätenie paschálnych (veľkonočných) pokrmov, ktoré sa väčšinou koná vonku pred chrámom. Posviacajú sa pokrmy, ktoré sa budú jesť pri slávnostných raňajkách i neskôr cez deň (a prípadne i ďalšie dni), hlavne mäso, nafarbené vajíčka a hrudka (istý druh syra s vajíčkami) - teda jedlá, ktoré sa podľa pôvodných pôstnych predpisov vo Veľkom pôste nekonzumovali. Okrem toho sa posviaca aj sladký koláč nazývaný Pascha alebo Paska, ktorý nahrádza chlieb a pečivo, keďže bežný chlieb sa v tento deň neje. Na liturgii svätého Jána Zlatoústeho sa číta začiatok Evanjelia podľa sv. Jána ("Na počiatku bolo Slovo...") v rozličných jazykoch. To symbolizuje, že radostná zvesť je určená všetkým národom. Najtypickejším a najčastejším spevom sviatku je tropár Paschy: "Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval." Obdobie Paschy trvá 40 dní. V tomto období sa veriaci zdravia osobitným pozdravom Christós voskrése! - Voístinu voskrése! (po slovensky: Kristus vstal zmŕtvych! Naozaj vstal!). Osobitne slávnostným je prvý týždeň tohto obdobia, ktorý sa nazýva Svetlý týždeň.

Veľká noc v evanjelickej cirkvi

Pre evanjelikov Veľký piatok znamená najväčší sviatok, pretože Syn Boží tým dokončil vykúpenie sveta. Biela sobota je dňom ticha a pokoja, pripomína Ježišov odpočinok v hrobe. Radostná atmosféra Veľkej noci sa odráža v zmenenom slávnostnom poriadku služieb Božích. V úvode sa spieva slávnostná Glória, slávnostný žalm. Veľkonočný pondelok hovorí o šírení zvesti o vzkriesenom Kristovi. Na službách Božích sa čítajú a vykladajú príbehy ľudí, ktorí stretli vzkrieseného Krista a svedčili o tom ostatným.

Symboly Veľkej noci

• Baránok: Symbolizuje nevinnosť, boj so zlom a obetovanie Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera a pripomienka vyslobodenia z Egypta.
• Kríž: Najdôležitejší z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Symbolizuje večnosť a prepojenie ľudského a božského sveta.
• Oheň: Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Predstaviteľ energie, sily a odhodlania.
• Sviečka: V mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka (paškál) symbolizuje vzkrieseného Krista. Zapálená sviečka sa ponára do vody na krst a symbolizuje, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého.
• Vajíčko: Pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. Dôvodom jedenia vajec na Veľkú Noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období.
• Zajačik: Symbol príchodu jari, šťastia a zmyselnosti. Aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly, ako zajačik, môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby.
• Bahniatka: Vŕbový prút sa stal symbolom prebúdzania sa jari už po stáročia, najmä u slovanských a európskych národov. V kresťanstve sa používa minuloročné bahniatko na pomazanie čela popolom na znak kajúcnosti.

Folkórne a ľudové zvyky

Veľká noc je silne prepojená so starými, ešte predkresťanskými tradíciami. Slovania počas týchto sviatkov hlavne vítali návrat jari, lúčili sa so zimou a tešili sa novému začiatku. Naši predkovia v týchto časoch chodili na hroby svojich zosnulých, kde jedli a spoločne trávili s nimi čas, veriac, že pred sviatkami dochádza k spojeniu svetov - otvára sa nebo i peklo.

Dnes je Veľká noc aj komerčne dôležitá, pretože sa na ňu viaže veľa zvykov, ktorých uskutočnenie si vyžaduje nejaké úsilie prípadne nákup. Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia.

Tradičné slovenské zvyky

Na Veľkonočný pondelok je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a šibačka (korbáč). Od rána muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich známych a polievajú alebo šibú ženy a dievčatá ručne vyrobeným korbáčom z vŕbového prútia. Korbáč je spletený z ôsmich, dvanástich alebo až dvadsiatich štyroch prútov a je zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhý a ozdobený pletenou rukoväťou a farebnými stužkami. Podľa tradície muži pri hodovaní prednesú koledy. Aj keď šibanie môže byť bolestivé a polievanie nepríjemné, nie je ich cieľom spôsobiť krivdu. Skôr je korbáč symbolom záujmu mužov o ženy. Nenavštívené dievčatá sa môžu dokonca cítiť urazené. Vykorbáčovaná či poliata žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol jej vďaky a odpustenia.

Medzinárodné tradície

• USA: Veľkonočné sviatky sú už prakticky nenáboženským sviatkom, mnoho amerických rodín sa zúčastní iba veľkonočného veselia okolo zdobenia veľkonočných vajíčok v sobotu večer a ich „lovu“ v nedeľu ráno. Podľa detských rozprávok boli vajíčka počas noci prinesené veľkonočným zajačikom a poschovávané po dome a záhrade, aby počkali na deti, až sa zobudia.
• Nórsko: Okrem lyžovania v horách a maľovania vajíčok, je tradíciou riešenie vrážd. Všetky veľké televízne stanice vysielajú kriminálne a detektívne príbehy.
• Francúzsko: Tradične sa hovorí, že „bez vidličky ani na krok“, čo pochádza z obdobia vlády Napoleona.
• Rakúsko: Zvykne sa páliť ohne a preskakovať nad nimi.
• Švajčiarsko: Je zvyklosťou ukrývať čokoládové vajíčka po dome a záhrade.
• Ukrajina a Maďarsko: Pre tieto krajiny sú typické podobné tradície ako na Slovensku, vychádzajúce z rovnakého prameňa.
• Česko: Podobné tradície ako na Slovensku. Zaujímavosťou je zvyk piecť Judášov z kysnutého cesta.
• Austrália: Namiesto zajaca majú veľkonočného Bilbyho, vačkovca, ktorý je v krajine zákonom chránený.

Záver

Aj keď spôsoby slávenia sviatkov Veľkej Noci sú v každej cirkvi trochu iné, podstata zostáva rovnaká. Tieto sviatky vo všeobecnosti mali veľmi vzdelávací a etický zmysel. Dochádzalo k ctí si kultúrnych hodnôt, starodávnych tradícií. Učilo sa pokore, skromnosti, vďake a akejsi bohabojnosti a rešpektovaniu okolitej krajiny, teda prírody samotnej.

tags: #velkonocna #nedela #100 #sviatok