Dátum Nového roka nebol počas histórie európskych národov vždy a jednoznačne určený na 1. januára. V minulosti osídľovali Európu prevažne roľníci, ktorí boli závislí od výsledkov svojho celoročného úsilia. Mnohé predfeudálne európske spoločenstvá považovali za začiatok roka jar, keď začínala rásť vegetácia. Etnologička Emília Horváthová uvádza, že už Rimania počítali nový rok od 1. marca.
Z tohto obdobia sa zachovali aj pôvodné názvy mesiacov, kde september je odvodený od latinskej číslovky pre sedem, október osem, november deväť a december desať. Gaius Julius Caesar zaviedol v roku 46 n. l. nový kalendár, tzv. juliánsky kalendár, kde sa nový rok začínal 1. januára. Tento kalendár následne prevzala počas stredoveku kresťanská cirkev. V polovici 4. storočia cirkev presunula Nový rok na 25. december, ktorý súčasne stanovila na deň Božieho narodenia. 6. január bol venovaný legendárnym Trom kráľom.
Etnologička dodáva, že v nasledujúcich storočiach bol dátum Nového roku ešte niekoľkokrát zmenený. Až v roku 1582 pápež Gregor VIII. v súvislosti s reformou kalendára určil Nový rok na 1. január. Rozhodnutie pápeža Gregora VIII. však nebolo akceptované v celej cirkvi, preto ho ešte v roku 1691 zopakoval pápež Inocent XII. V nasledujúcich storočiach sa v Európe postupne podarilo zjednotiť cirkevný kalendár s občianskym.
Prijatie Gregoriánskeho kalendára vo Veľkej Británii
Gregoriánsky kalendár zaviedli vo Veľkej Británii 2. septembra 1752, približne 260 rokov po jeho pôvodnom zavedení v katolíckych krajinách. Britský parlament a panovník Juraj II. zohrali kľúčovú úlohu pri jeho prijatí. Gregoriánsky kalendár bol prijatý v katolíckych krajinách už v rokoch 1582 až 1587. Reformácia, ktorú začal v roku 1517 Martin Luther a ktorá stále rezonovala v Európe, však spôsobila, že protestantské krajiny sa k zmene hneď nepripojili.
Muselo prejsť 200 rokov a nárast medzinárodného obchodu, aby nový kalendár akceptovala Veľká Británia. Obyvateľstvo Veľkej Británie sa v stredu 2. septembra 1752 uložilo k spánku, aby sa zobudilo síce vo štvrtok, ale až o 11 dní neskôr, 14. septembra. Nespôsobili to žiadne čary ani zázračné lieky, ale zákon British Calendar Act of 1751. Našli sa aj takí, ktorí proti strate 11 dní a teda skráteniu života protestovali v uliciach. Vo Veľkej Británii sa žartuje, že od 3. do 13. septembra 1752 jednoducho neexistovali.
Gregoriánsky kalendár priniesol Veľkej Británii aj ďalšiu zmenu: Nový rok sa presunul z 25. marca na 1. januára. Prvou protestantskou krajinou, ktorá prijala gregoriánsky kalendár, bolo Dánsko, nasledovalo Nizozemsko (Holandsko) a protestantské nemecké krajiny. Zmena sa u nich uskutočnila v rokoch 1699 až 1700. Po Veľkej Británii prijalo nový kalendár Švédsko v roku 1753, Švajčiarsko v roku 1812. V Japonsku ho zaviedli v roku 1875 a väčšina východnej Európy sa ním riadila od roku 1912. Rusko ho prijalo po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii v roku 1918.
Súčasné novoročné sviatky vo Veľkej Británii
V Spojenom kráľovstve sa Nový rok oslavuje ako štátny sviatok 1. januára po celej krajine. Okrem toho sa v Škótsku dodatočne oslavuje aj Ponovoročný štátny sviatok, ktorý pripadá na 2. januára. Počet štátnych sviatkov sa v jednotlivých častiach únie líši: Anglicko a Wales majú 8 štátnych sviatkov ročne, Škótsko ich oslavuje 9 a Severné Írsko a ostrov Man sa môžu pochváliť až 10 štátnymi sviatkami ročne.
Definícia a územie Veľkej Británie
Spojené kráľovstvo, v dlhom tvare Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (angl. The United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland), do roku 2000 bolo po slovensky oficiálne v krátkom tvare nazývané Veľká Británia (angl. Great Britain). Je to ostrovný štát v západnej Európe, ktorý sa rozprestiera na Britských ostrovoch a niekoľkých menších ostrovoch.
Zahŕňa ostrov Veľká Británia, severovýchodnú časť ostrova Írsko a mnoho menších ostrovov, ktoré sú súčasťou Britských ostrovov. Severné Írsko má pozemnú hranicu s Írskou republikou. V rokoch 1801 - 1927 sa tento štát nazýval Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska, pretože jeho súčasťou bol aj celý ostrov Írsko.
V slovenčine sa (dodnes) často používajú namiesto názvu Spojené kráľovstvo názvy Veľká Británia alebo Británia, pričom ich používanie je v niektorých kontextoch nevhodné a v rozpore s § 18 ods. 7 zákona NR SR č. 215/1995 Z. Zákony o únii z roku 1707 (angl. Acts of Union 1707) vytvorili právny základ pre zjednotenie Anglického a Škótskeho kráľovstva do jedného celku pod názvom Kráľovstvo Veľkej Británie. Na označenie tohto štátneho celku sa občas mylne používa aj pojem „Spojené kráľovstvo“.
Pojem Británia (Βρεταννική) ako prvý v písomnej forme použil grécky moreplavec Pytheas z Massalie vo svojej práci Peri tú Ókeanú, ktorú napísal okolo roku 325 pred n. l. V stredoveku sa pojmom „Británia“ označovala tiež menšia časť Francúzska, ktorá je dnes známa ako Bretónsko. Kvôli rozlíšeniu sa ostrov teda začal označovať ako Veľká Británia (pravdepodobne z franc. Grande Bretagne). Zákony o únii z roku 1800, ktoré do platnosti vstúpili v roku 1801, zjednotili kráľovstvá Veľkej Británie a Írska do jedného štátneho celku zvaného Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska.