Vianočný večierok predstavuje obľúbený spôsob, ako zamestnávatelia môžu na konci roka oceniť svojich zamestnancov a partnerov za ich celoročné úsilie a spoluprácu. Financovanie tejto udalosti môže pochádzať z rôznych zdrojov, pričom jedným z nich je aj sociálny fond. Tento článok sa zameriava na podmienky využitia sociálneho fondu na vianočný večierok, ako aj na daňové aspekty s tým spojené a všeobecné pravidlá tvorby a použitia sociálneho fondu.
Sociálny fond: základné princípy
Právny rámec a účel
Zákon č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov je významným nástrojom realizácie sociálnej politiky podniku. Prostredníctvom neho dochádza k zabezpečeniu rôznych plnení predovšetkým sociálneho charakteru určených pre zamestnancov podniku. Sociálny fond je nástrojom realizácie sociálnej politiky zamestnávateľa a jedným zo zdrojov jej financovania. Tvorba a použitie sociálneho fondu sú predmetom zákonnej úpravy vo vzťahu k zamestnávateľovi aj zamestnancovi.
Tvorba sociálneho fondu
Každý zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca na pracovný, resp. služobný pomer, a to bez ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku, alebo nie. V prípade pracovného resp. služobného pomeru nie je dôležité, či je dohodnutý na dobu určitú, neurčitú alebo či ide o hlavný alebo vedľajší pracovný pomer.
Povinný prídel
Povinný minimálny prídel vo výške 0,6% zo základu vytvára zamestnávateľ povinne, bez rozdielu toho, či je tvorba a použitie sociálneho fondu dohodnutá v kolektívnej zmluve. Tento základ tvoria
Ďalší prídel a jeho podmienky
Tvorba a použitie sociálneho fondu sa dohodne v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia.
- V prípade, ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, ktorá dohodne tvorbu a použitie sociálneho fondu v kolektívnej zmluve, je možné okrem povinného prídelu dohodnúť aj ďalší prídel do sociálneho fondu, a to vo výške max. 0,5% zo základu. To znamená, že ak zamestnávateľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok zisk a splnil si všetky daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1% a ďalej v zmysle §3 ods.1 písm. b) bod 1 (ďalší prídel vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve najviac vo výške 0,5% zo základu) ďalší prídel vo výške 0,5% zo základu.
- Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu podľa §3 ods. 1 písm.b) bod 2 sa týka predovšetkým tých zamestnávateľov, ktorí nemajú uzatvorenú kolektívnu zmluvu, alebo sa v nej nedohodli na tvorbe a použití sociálneho fondu. Na základe tohto ustanovenia má zamestnávateľ povinnosť tvoriť okrem povinného prídelu ďalší prídel vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou alebo mestskou hromadnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nedosahuje 50% priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond, max. do výšky 0,5% zo základu.
- Napríklad, ak sa tvorí fond v roku 2018, berie sa do úvahy nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR za rok 2016 (912€, 50% predstavuje 456€). Pri tvorbe fondu v roku 2019 sa bude brať do úvahy priemerná mzda za rok 2017 (477€).
- Tento ďalší prídel dohodou v kolektívnej zmluve (v zmysle §3 ods.1 písm. b) bod 1)
nie je podmienená adresným použitím na kompenzáciu výdavkov na dopravu, čo znamená, že môže byť použitý na akýkoľvek účel, ktorý sa dohodne v kolektívnej zmluve. - Ak sa v kolektívnej zmluve
nedohodne použitie fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonom stanovenú podmienku,nemajú na tento príspevok nárok .
V prípade, ak by zamestnávateľ vykázal stratu, vytvára povinný prídel vo výške 0,6% zo základu. Aj napriek tomu, že v predchádzajúcom roku vykázal stratu, môže tvoriť okrem povinného prídelu 0,6% aj ďalší prídel v max. výške 0,5%.
Daňová uznateľnosť tvorby fondu
Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom - maximálne 1,5% (povinný prídel v max. výške 1% zo základu + ďalší prídel v max. výške 0,5%).
Príklad: Zamestnávateľ tvorí sociálny fond vo výške 1,8% (povinný prídel vo výške 1%, ďalší prídel 0,5% a ďalšie zdroje (prídel zo zisku) 0,3%). Do daňových výdavkov bude tvorba fondu považovaná len do výšky 1,5%.
Použitie sociálneho fondu a všeobecné obmedzenia
Možné účely použitia
Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom príspevky podľa §7 zákona č. 152/1994 Z.z. na:
- príspevky na stravovanie zamestnancov;
- použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia alebo jeho časti poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom;
- sociálnu výpomoc zamestnancom v ťažkých životných situáciách;
- príspevky na dopravu do zamestnania a späť pre zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky;
- servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom.
Príspevok z fondu môže zamestnávateľ poskytnúť nielen zamestnancovi, ale aj rodinnému príslušníkovi, za ktorého sa podľa § 7 ods. 2 zákona o sociálnom fonde považuje: manžel, manželka a nezaopatrené dieťa.
Na čo sa fond použiť nemôže
Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu ani na výdavky, ktoré nemajú charakter výdavkov na služby.
Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia.
Vianočný večierok financovaný zo sociálneho fondu
Usporiadanie vianočného večierka pre zamestnancov a obchodných partnerov je možné financovať aj zo sociálneho fondu. V tomto prípade je však potrebné dodržať určité podmienky a zohľadniť daňové hľadisko.
Podmienky financovania
- Účasť na vianočnom večierku by nemala byť povinná.
- Zamestnávateľ by mal viesť zoznam zúčastnených osôb (prezenčnú listinu).
- V kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise by mali byť definované benefity pre zamestnancov, ktoré zahŕňajú aj organizovanie spoločenských podujatí, ako je vianočný večierok.
- Náklady na vianočný večierok by mali byť primerané a v súlade so sociálnou politikou podniku.
Daňové hľadisko vianočného večierka
V súvislosti s daňovým hľadiskom vianočného večierka je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na občerstvenie a iné plnenia poskytnuté zamestnancom a obchodným partnerom.
Občerstvenie pre zamestnancov
Zamestnávateľ má možnosť zvoliť si, či hodnotu občerstvenia zamestnancovi zdaní a výdavky na zabezpečenie občerstvenia budú daňovým výdavkom zamestnávateľa, alebo vynaložené prostriedky na zabezpečenie občerstvenia vylúči z daňových výdavkov a hodnotu nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi oslobodí od dane.
Občerstvenie pre obchodných partnerov
V prípade obchodných partnerov nie je hodnota občerstvenia zdaniteľným príjmom, s výnimkou prípadov, keď ide o neprimerane vysoké výdavky na reprezentáciu.
Príklad: Vianočný večierok spoločnosti Depo, s. r. o.
Spoločnosť Depo, s. r. o., usporiadala vianočný večierok v decembri 2011. Na večierok boli pozvaní zamestnanci a spolupracujúci živnostníci. Pri vchode bola prezenčná listina, kde sa každý účastník podpísal. Na večierku sa podávalo občerstvenie formou švédskych stolov, nealkoholické a alkoholické nápoje a vystupovala hudobná skupina. Pri odchode dostal každý z hostí víno s logom spoločnosti.
V tomto prípade je potrebné zohľadniť nasledovné:
- Náklady na občerstvenie a program pre zamestnancov je možné zahrnúť do daňových výdavkov, ak zamestnávateľ zdaní hodnotu občerstvenia zamestnancom.
- Náklady na občerstvenie a darčeky pre spolupracujúcich živnostníkov je možné zahrnúť do daňových výdavkov, ak nejde o neprimerane vysoké výdavky na reprezentáciu.
Zdaňovanie vybraných príspevkov a benefitov zo sociálneho fondu
Všeobecné princípy zdanenia
Vo všeobecnosti platí, že ak sú príspevky zo sociálneho fondu zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, sú predmetom dane, podliehajú zdaneniu a teda aj zodvodneniu (platí sa poistné na ZP a poistné na SP).
Príspevky oslobodené od dane a odvodov
Existujú však určité výnimky, kedy sú príspevky zo sociálneho fondu oslobodené od dane a odvodov:
- príspevok na stravovanie poskytnutý podľa §5 ods.7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. (za určitých podmienok);
- použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia alebo jeho časti poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom podľa §5 ods.7 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z.;
- sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní), a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
Tieto oslobodenia sa
Príspevky na stravovanie
Podľa §152 ods.1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Podľa §152 ods. 3 ZP prispieva zamestnávateľ na stravovanie v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac na každé jedlo do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Nepeňažné plnenie (oslobodené)
Hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie) je oslobodená od dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z.z. Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah Zákonníka práce.
Peňažný príspevok (zdaniteľný)
Poskytnutý peňažný príspevok, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný 19% sadzbou dane a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného.
Výnimky pre finančný príspevok zo zdravotných dôvodov
Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa §152 ods.5 Zákonníka práce (zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom), tento zostáva aj naďalej oslobodený. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa §152 ods. 2 ZP, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom.
Použitie rekreačných, zdravotníckych a športových zariadení
Oslobodenie a podmienky
Od dane je oslobodené použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom (§5 ods. 7 písm. d) ZDP). Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení zamestnávateľa, ale aj zariadení cudzích, napr. na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia (prenajatie fitnes-centra, plavárne, atď.).
Príklad 1: Prenájom fitnes-centra
Zamestnávateľ má uzatvorenú zmluvu s vlastníkom fitnes-centra. Uvedené zariadenie si prenajíma 2-krát do týždňa po 4 hodiny. V uvedenom čase môžu zamestnanci toto zariadené využívať. Na základe §5 ods.7 písm. d) ZDP je toto plnenie oslobodené od dane u zamestnanca a nepodlieha odvodom.
Príklad 2: Preplácanie permanentky
Zamestnanec zakúpi permanentku do plavárne v hotovosti za 30€. Zamestnávateľ mu do určitej výšky preplatí výdavky na permanentku. Vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ bude zamestnancovi preplácať výdavky podľa predložených dokladov, peňažná úhrada poskytnutá zo sociálneho fondu je predmetom dane z príjmov a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného.
Príklad 3: Lístky do rehabilitačného centra
Zamestnávateľ zakúpil pre všetkých zamestnancov lístky do rehabilitačného centra na masáže s tým, že ich môžu použiť kedykoľvek. Oslobodenie podľa §5 ods.7 sa vzťahuje len na prípady, kedy je poskytnutá určitá služba (v tomto prípade masáž v rehabilitačnom centre) v takom zariadení, ktoré zamestnávateľ vlastní, alebo ho má prenajaté (napr. platí nájomné za určité dni, ktoré sú vyhradené len pre jeho zamestnancov). Všetky ostatné plnenia sú zdaniteľné a podliehajú odvodom.
Príklad 4: Prenájom mestskej plavárne
Spoločnosť uzatvorí zmluvu s mestskou plavárňou, v ktorej sa obidve strany dohodnú, že každý piatok v týždni budú priestory plavárne používať zamestnanci tejto spoločnosti. Toto nepeňažné plnenie je u zamestnancov oslobodeným príjmom od dane.
Príklad 5: Rezervácia rekreačných penziónov
Spoločnosť prostredníctvom cestovnej kancelárie rezervuje v Chorvátsku dva rekreačné penzióny na letné mesiace. Náklady na prevádzku a využívanie týchto penziónov uhrádza spoločnosť na základe vystavených faktúr cestovnou kanceláriou. Takouto formou poskytnuté nepeňažné plnenie je u zamestnancov oslobodeným príjmom od dane.
Príklad 6: Preplácanie vstupeniek na športové zariadenia
Spoločnosť zo sociálneho fondu raz ročne prepláca svojim zamestnancom vstupenky, permanentky a iné doklady preukazujúce návštevu telovýchovného alebo športového zariadenia, napr. v hodnote 50 €. Aj napriek tomu, že zamestnanec v priebehu roka používa športové zariadenie, zamestnávateľ sumu 50 € zdaní zamestnancovi v mesiaci preplatenia v súlade s § 35 ZDP, pretože ide o peňažné plnenie na základe dokladov, nie o priame poskytnutie zariadenia zamestnávateľom.
Sociálna výpomoc
Príspevok na sociálnu výpomoc môže zamestnávateľ podľa zákona o sociálnom fonde poskytovať ako peňažný alebo nepeňažný nenávratný príspevok pri ťažkých životných situáciách zamestnanca. Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu:
- úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca;
- odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň, …);
- dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní).
Táto výpomoc je oslobodená v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
Príklad: Sociálna výpomoc na opravu domu
Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi sociálnu výpomoc na opravu domu poškodeného víchricou vo výške 3500 €. Suma 2000 € je oslobodená od dane a odvodov, zvyšných 1500 € je zdaniteľným príjmom zamestnanca a podlieha aj odvodom.
Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS)
Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov) je zdaniteľným príjmom zamestnanca.
Príspevky na dopravu do zamestnania a späť
Zdaniteľnosť peňažného príspevku
Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením, čiže podlieha zdaneniu 19% a odvodom, ak ide o peňažný príspevok.
Oslobodenie nepeňažného plnenia (firmou zabezpečená doprava)
Oslobodeným plnením je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu, v úhrnnej sume najviac 60 € mesačne. Ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle neprekročí 60 € mesačne, je v celej výške oslobodené od dane. Oslobodenie dopravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi do zákonom určenej výšky uvedenej v § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je však možné len pri doprave, ktorá je vymedzená v § 19 ods. 2 písm. c) ZDP.
Príklad: Doprava autobusom pre zamestnancov
Zamestnávateľ v januári 2021 zabezpečí dopravu pre svojich zamestnancov, nakoľko verejná hromadná doprava k jeho prevádzke nie je. Dopravcovi uhradil 2000 € za dopravu v pracovných dňoch, pričom doprava bola zabezpečená 45-miestnym autobusom. Zamestnávateľ prepočíta celú úhradu (fakturovanú sumu) za poskytnutú dopravu na počet miest v autobuse, t.j. 2000 €/45 miest, čo je suma na jedného zamestnanca 44,44 €. Keďže uvedená suma neprevyšuje maximálnu výšku oslobodeného príjmu na dopravu 60 €, celá suma takto poskytnutého plnenia bude u zamestnanca oslobodená.
Ostatné nepeňažné plnenia a vecné dary
V súčasnosti zamestnávatelia razia trend zaujať nových zamestnancov cez množstvo poskytovaných nepeňažných plnení - benefitov. Ide o prípady, keď zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť nejaké výhody zamestnancovi (t.j. neukladá mu to ako povinnosť žiadny osobitný predpis), ale on sa sám rozhodne takéto plnenia zamestnancovi poskytovať. Najčastejšími prípadmi sú rôzne dary vo forme napr. mikulášskych balíčkov pre deti zamestnancov, zaplatenie nájmu za napr. za športoviská, rekreačné zariadenia, zaplatenie lekárskych preventívnych prehliadok nad rámec povinností zamestnávateľa, zabezpečenie ubytovania, dopravy na pracovisko alebo napr. rôzne dary pri určitých príležitostiach a jubileách.
Príklad: Vstupenky na divadelné predstavenie
Zamestnávateľ zakúpil pre svojich zamestnancov vstupenky na divadelné predstavenie v hodnote 20 €. Takéto plnenia sú zdaniteľným príjmom zamestnanca a podliehajú odvodom.
Príklad: Mikulášske balíčky a dary
Ide napríklad o poskytnutie Mikulášskych balíčkov pre deti zamestnancov, poskytnutie rôznych príspevkov, napr. na dovolenku, poskytnutie peňažných alebo vecných darov pri určitých príležitostiach a jubileách a pod. Tieto plnenia, ak nie sú oslobodené podľa špecifických ustanovení zákona o dani z príjmov alebo zákona o sociálnom fonde, sú považované za zdaniteľný príjem zamestnanca.
Zdaňovanie a daňové výdavky
Z hľadiska zdanenia u zamestnanca a z hľadiska daňových výdavkov zamestnávateľa je riešenie upravené zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Ak sú tieto plnenia poskytované dobrovoľne (nad rámec osobitných predpisov) a nie sú špecificky oslobodené, sú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. ZDP, a zároveň príjmami, ktoré sú súčasťou vymeriavacieho základu pre platenie odvodov (sociálnych aj zdravotných). U zamestnávateľa sú výdavky na takéto plnenia daňovým výdavkom, ak sú splnené podmienky uvedené v § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.
Existuje však oslobodenie upravené v § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, podľa ktorého je príjmom oslobodeným od dane nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 € za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Toto oslobodenie sa nepoužije na príjmy, ktoré sú od dane oslobodené podľa iných ustanovení ZDP.
Preventívna zdravotná starostlivosť a lekárske prehliadky
Nepeňažným benefitom môže byť aj zabezpečenie preventívnej zdravotnej starostlivosti. Ak sú zabezpečované v prípadoch určených napr. Zákonníkom práce alebo zákonom o BOZP a po splnení podmienok, ktoré sú tam určené, nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. ZDP.
Povinné prehliadky (nenávratné)
Lekárske preventívne prehliadky sú súčasťou opatrení určených pre zamestnávateľa vo vzťahu ku zamestnancom v zákone o BOZP. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad vo vzťahu k práci a zamestnanec je povinný podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke. Takto poskytnuté lekárske preventívne prehliadky podľa citovaného osobitného predpisu sú u zamestnanca vylúčené z predmetu dane.
Prehliadky nad rámec zákona (zdaniteľné/oslobodené zo SF)
Ak by boli preventívne lekárske prehliadky poskytnuté
Podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP je príjmom oslobodeným od dane aj príjem poskytnutý ako príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.
Príklad: Lekárska prehliadka vodičov referentských vozidiel
Daňový subjekt zahrnul do daňových nákladov lekársku prehliadku vodičov referentských vozidiel. Podľa ZDP sa do daňových výdavkov môžu zahrnúť výdavky na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. Podľa zákona o verejnom zdravotníctve je zamestnávateľ povinný pravidelne (napr. 1-krát ročne) zabezpečovať preventívne lekárske prehliadky len u pracovníkov, ktorí sú zatriedení do 3. a 4. pracovnej kategórie. Ak sú vodiči zatriedení v 1. a 2. pracovnej kategórii a napriek tomu im boli takéto nepeňažné plnenia poskytnuté (t.j. boli poskytnuté nad rámec zákona o BOZP), sú tieto plnenia na strane zamestnanca zdaniteľnými príjmami podľa § 5 ZDP.
Príklad: Preventívna zubná prehliadka
Zamestnanec absolvuje preventívnu lekársku prehliadku u zubára, v rámci ktorej mu vykonajú aj iné lekárske výkony (napr. odstránia zubný kameň, vytrhnú alebo zaplombujú zub), ktoré nie sú financované zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Tieto úkony si zamestnanec uhradí sám nad rozsah preventívnej zubnej prehliadky. Ak by sa zamestnancovi pri účasti na preventívnej lekárskej prehliadke vykonali aj iné výkony, ktoré nepatria do rozsahu zdravotných výkonov, ktoré sú súčasťou preventívnej lekárskej prehliadky, nemalo by sa na tieto aplikovať oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP. Ak by napriek tomu zamestnávateľ zamestnancovi tieto úkony preplatil, môže si ich ponechať ako daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP, avšak u zamestnanca budú zdaniteľným príjmom.
tags: #vecierok #zo #socialneho #fondu #zdanenie