V kresťanstve existujú dva hlavné obrady, ktoré majú hlboký význam pre veriacich: krst a Večera Pánova. Hoci obe ustanovenia sú uznávané v rôznych kresťanských denomináciách, ich chápanie a praktizovanie sa môže výrazne líšiť.
Krst: Ponorenie do Nového Života
Hlavným účelom krstu vo vode je, že ním krstenec verejne vyznáva svoju vieru v evanjelium Ježiša Krista. Vzor pre tento krst poskytol sám Pán Ježiš Kristus, keď bol na počiatku svojej služby Jánom Krstiteľom pokrstený v rieke Jordán. Krst vo vode nie je skutok, ktorým sme zachránení, ale symbolizuje udalosti, ktoré sa s nami už stali. Úkon krstu ponorením do vody stotožnenie s Kristom neuskutočňuje, ale ho symbolizuje.
Ponorenie pod hladinu vody symbolizuje smrť starého človeka a jeho pochovanie s Kristom, a vynorenie z vody symbolizuje vzkriesenie do novoty života. Podľa Matúša 28:19 je súčasťou „činenia učeníkov“ krst v meno Otca i Syna i Svätého Ducha. Týmto prehlásením sa deklaruje, že krstenec je pod autoritou a vládou Boha - Otca, Syna i Ducha Svätého. Patrí Bohu, je jeho vlastníctvom. Toto prehlásenie je oznámené nielen okolostojacim pri krste, ale aj celému neviditeľnému duchovnému svetu: krstenec prešiel zo sféry satanskej vlády hriechu a smrti do sféry autority, vlády a moci Boha Otca, Syna a Svätého Ducha.
Krst Malých Detí verzus Krst Veriacich
Dnes sa ustanovenie krstu udeľuje nemluvňatám (pedobaptizmus) a veriacim dospelým (kredobaptizmus). V rannej cirkvi bol krst ponorením udeľovaný ľuďom, ktorí prijali evanjelium, robili pokánie zo svojich hriechov a verili v Ježiša Krista na spasenie.
Rímskokatolícka cirkev vníma krst ako prvú zo siedmich sviatostí, ktorá očisťuje prijímateľa od dedičného hriechu, regeneruje ho a začleňuje do katolíckej cirkvi. Podľa kredobaptizmu je krst ustanovením, ktoré zaviedol Kristus pre ľudí, ktorí hodnoverne vyznávajú vieru v neho a ktorí sa poslušní jeho príkazu dávajú pokrstiť.
Večera Pánova: Spomienka a Spoločenstvo
Večera Pánova, známa aj ako Večera Páně alebo Večera Pánova večere, je dôležitým obradom v kresťanských spoločenstvách. Pán Ježiš ustanovil svoju Svätú Večeru pred svojou smrťou, keď posledný raz jedol so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.
Baránka veľkonočného jedával ľud izraelský na pamiatku vyslobodenia z Egypta, keď anjel zhubca pobil všetko prvorodené v Egypte a len príbytky židov, označené na dverách krvou baránkovou, boli zachránené. Tak aj nás krv Kristova chráni pred peklom a večným zahynutím.
Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. Krv Ježiša, Syna Jeho, očisťuje nás od každého hriechu. Preto ktokoľvek by nehodne jedol chlieb alebo pil z kalicha Pánovho, previní sa proti telu a krvi Pánovej.
K Večeri Pánovej máme pristupovať vtedy, keď sme sa na ňu pripravili osobným oľutovaním hriechov a keď sa rozhodujeme začať nový život. Čo má človek robiť pred prijímaním Večere Pánovej, aby ju hodne používal? Musí zo zákona Božieho hriechy svoje poznať, musí sa z nich Pánu Bohu a správcovi duchovnému spovedať a tak Večeru Pánovu používať na utvrdenie viery o milostivom odpustení hriechov pre Krista. Ak vyznáme svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.
Podľa katechizmu sa pred Pánom Bohom máme spovedať zo všetkých svojich hriechov i z tých, ktoré sú pred nami skryté; pred duchovným správcom máme sa spovedať z tých hriechov, ktoré sú nám známe a ktoré cítime vo svojom srdci. V cirkvi zaujali miesto apoštolov duchovní správcovia, ktorí v mene Krista udeľujú rozhrešenie. Toto právo a moc odpúšťať hriechy sa nazýva mocou kľúčov od kráľovstva nebeského.
Transsubstanciácia, Konsubstanciácia a Pripomenutie
Existuje niekoľko hlavných teologických pohľadov na to, čo sa deje pri Večeri Pánovej:
- Transsubstanciácia: Toto je stanovisko rímskokatolíckej cirkvi. Počas vysluhovania sviatosti eucharistie sa chlieb mení na Kristovo telo a víno na Kristovu krv, a to Božou mocou.
- Konsubstanciácia (sviatostná únia): Toto je evanjelický pohľad, formulovaný Martinom Lutherom. Podľa neho je Večera Pánova posledným Ježišovým testamentom pred smrťou.
- Pripomenutie: Tento pohľad zastávajú mnohé nie-sakramentálne cirkvi, napríklad baptisti, a je spojený s Ulrychom Zwinglim. Hovorí, že Večera Pánova je spomienkou na Kristovu smrť.
V debate o Večeri Pánovej sa objavujú rôzne interpretácie:
- Jedni vravia: Platí to doslovne. Toto je Kristovo telo.
- Iní: Chlieb symbolizuje Kristovo telo. Je obrazom pre telo.
- Tretí: To platí len pre okamih, v ktorom jeden druhému dáva chlieb jesť.
Ježiš sám nám neponúka nijaké vysvetlenie, ale dáva nám príkaz: „Čiňte to na moju pamiatku!“
Teologické Rozdiely Medzi Denomináciami
Katolícka a evanjelická cirkev majú niekoľko zásadných rozdielov vo svojich náukách a praktikách.
Katolícka cirkev
- Uznáva sedem sviatostí (krst, birmovanie, Eucharistia, spoveď, posledné pomazanie, sväté manželstvo a svätenie kňazov).
- Má dobre definovanú hierarchiu s pápežom ako najvyšším duchovným vodcom.
- Učí, že spása je procesom, ktorý zahŕňa vieru aj dobré skutky.
Evanjelické cirkvi
- Zvyčajne uznávajú iba dva obrady (krst a Večera Pánova) a považujú ich skôr za symbolické vyjadrenia viery.
- Sú často menej hierarchické a môžu mať jednoduchšiu organizáciu.
- Zdôrazňujú osobnú vieru a interpretáciu Biblie, v súlade s princípom „ospravedlnenie vierou“.
Baptistický Pohľad
Baptisti majú mnoho spoločného s inými kresťanskými cirkvami, veria v autoritu Písma svätého a vykonávajú krst a Večeru Pánovu. Zvlášť zdôrazňujú osobnú vieru v Pána Ježiša Krista ako Spasiteľa a Pána. Baptisti veria, že nikto nemá právo ovplyvňovať ani sprostredkovať osobný vzťah veriaceho k Bohu.
V otázke Večere Pánovej baptisti zastávajú pohľad pripomenutia, kde je obrad spomienkou na Kristovu smrť. Nemajú žiadne požiadavky na predchádzajúci cirkevný poriadok, teologický mocenský nárok alebo cirkevný úrad ako podmienku účasti.
Posledná večera | Biblické príbehy
Čo sa týka pozvania k Večeri Pánovej, Nová zmluva sa nezmieňuje o žiadnych špecifických podmienkach okrem prijatia. Kto pozýva k Večeri Pánovej? V kontexte Božieho kráľovstva je sám Kristus pozývajúcim, ktorý usporadúva hostinu. Každý, kto chce piť alebo jesť, je vítaný. Kto je teda pozvaný k Večeri Pánovej? Všetci, ktorí to chcú.