Prof. MUDr. Vavro Šrobár (1867 - 1950) bol jednou z najvýznamnejších postáv slovenských dejín prvej polovice 20. storočia. Ako lekár, politik, publicista a pedagóg zohral kľúčovú úlohu pri formovaní a administratívnom začlenení Slovenska do novovzniknutého Československa.
Raný život a štúdium
Vavro Šrobár sa narodil 9. augusta 1867 v Liskovej v rodine roľníka Štefana Šrobára a Márie Šeferovej-Dvorskej. Počas štúdií na gymnáziách v Ružomberku, Levoči a Banskej Bystrici bol pre svoje panslavistické postoje vylúčený zo všetkých škôl v Uhorsku. Stredoškolské štúdium nakoniec úspešne dokončil v Přerove v roku 1888. Následne odišiel do Prahy, kde v rokoch 1888 - 1898 študoval na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity. Práve v Prahe sa pod vplyvom Tomáša Garrigue Masaryka vyformoval jeho politický svetonázor a stal sa presvedčeným čechoslovakistom.
Cesta k slovenskej štátnosti
Po návrate na Slovensko si Šrobár otvoril lekársku prax v Ružomberku. Aktívne sa zapojil do politického života a v roku 1898 začal spolu s Pavlom Blahom vydávať časopis Hlas, ktorý formuloval program mladej slovenskej inteligencie. Jeho politická aktivita vyvrcholila počas prvej svetovej vojny, keď úzko spolupracoval s českým odbojom (tzv. Maffiou) a zasadzoval sa za vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Dňa 1. mája 1918 vystúpil na manifestácii v Liptovskom Mikuláši, kde verejne žiadal právo na sebaurčenie pre slovenský národ. V októbri 1918 sa stal členom predsedníctva Národného výboru československého v Prahe a podpísal manifest o vzniku Československej republiky.
Minister s plnou mocou pre správu Slovenska
Po vzniku republiky bol Šrobár poverený úlohou zabezpečiť politické a administratívne začlenenie Slovenska. Ako prvý minister s plnou mocou pre správu Slovenska (1918 - 1920) musel čeliť zložitým podmienkam, vrátane vojenských konfliktov a silnej maďarskej opozície v Bratislave.
| Funkcia | Obdobie |
|---|---|
| Minister s plnou mocou pre správu Slovenska | 1918 - 1920 |
| Minister školstva a národnej osvety | 1921 - 1922 |
| Minister financií | 1945 - 1946 |
| Minister pre zjednocovanie zákonov | 1948 - 1950 |
Jeho pôsobenie v Bratislave bolo spojené s odvážnymi krokmi na pacifikáciu odporu proti novému štátu. Neskôr sa venoval aj pedagogickej činnosti na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, kde v roku 1935 získal profesúru.
Povojnové obdobie a odkaz
Počas druhej svetovej vojny sa Šrobár zapojil do ilegálnej činnosti a bol jedným z predsedov povstaleckej Slovenskej národnej rady (SNR) počas Slovenského národného povstania. V povojnovom období, napriek vysokému veku, pokračoval v politickej kariére. Založil Stranu slobody a po roku 1948 prijal post ministra v komunistickej vláde Klementa Gottwalda. Vavro Šrobár zomrel 6. decembra 1950 v Olomouci vo veku 83 rokov.
Diktatúrou k demokracii? Ako Vavro Šrobár ovládol Slovensko (podcast Dejiny)
Rodinný život a zaujímavosti
Osobný život Vavra Šrobára bol, podobne ako ten politický, mimoriadne pestrý. Známy bol svojím bohémstvom a v neskoršom veku sa znova oženil. Jeho rodinná história sa dočkala širokej medializácie aj vďaka jeho pravnukovi Fedorovi Šrobárovi, známej postave bratislavského spoločenského života, ktorý napriek odlišnému životnému štýlu udržiaval pamäť na svojho slávneho pradeda.