Koncom októbra sa na Slovensku čoraz viac udomácňuje sviatok Halloween, ktorý prináša so sebou špecifické tradície a symboly. Spolu s Valentínom patria k novým sviatkom, ktoré prenikajú do našej kultúry a vyvolávajú rôzne reakcie - od prijatia až po kritiku.
Príchod a udomácňovanie nových sviatkov na Slovensku
Halloween prišiel na Slovensko v 90. rokoch minulého storočia ako nový sviatok a jeho obsah nebol obyvateľom Slovenska známy. O jeho význame sa verejnosť dozvedala postupne, napríklad aj od obchodníkov, u ktorých sa predaj tovaru v rámci reklamy často spája so zaujímavými príbehmi. Na to, aby sa sviatok, ktorého slávenie nemá v krajine tradíciu, udomácnil, musí mať pre ľudí význam a zrozumiteľný obsah. Deti spoznávajú tento sviatok aj v školách, cez výučbu angličtiny či maškarné plesy a karnevaly. K významným zdrojom informácií o Halloweene a podobách jeho osláv patrí aj televízia, film a internet.
Prieskum z roku 2011 ukázal, že Halloween poznalo 81 % opýtaných Slovákov. Predpokladá sa, že v súčasnosti je ešte známejší, čo naznačuje, že ide o udomácnený sviatok, bez ohľadu na to, či ho slávi väčšina obyvateľov.
Valentín - sviatok zamilovaných
Korene druhého nového sviatku na Slovensku, ktorým je Valentín, sa najčastejšie kladú do antického Ríma. Avšak jeho počiatky možno spoľahlivo doložiť na konci 14. storočia v Anglicku. Podľa reprezentatívneho výskumu z roku 2019 približne tretina opýtaných Slovákov Valentín prijala a slávila, tretina ho tolerovala, no neslávila, a zvyšná tretina ho ako sviatok odmietala, a preto neslávila.
Pôvod a historický vývoj Halloweenu
Halloween nebol vždy sviatkom detí a mladých dospelých a s jeho pôvodom sa spája veľa povier. Často sa mu pripisuje pôvod v keltskom sviatku Samhain, no vedecké prepojenie týchto sviatkov sa nepotvrdilo. Vzťah Halloweenu a Keltov je klasickou ukážkou takejto odlišnosti, keďže Kelti sú viac neznámou než známou kultúrou, s ktorou sa spája mnoho predpokladov a legiend.
Keltský Samhain a predkresťanské zvyky
Hoci priama vedecká súvislosť s Keltmi nebola potvrdená, predpokladá sa, že Samhain bol spomienkovým sviatkom na mŕtvych. Ľudia sa počas neho zrejme stretávali pri ohňoch a rozprávali si príbehy o predkoch. Pretože mŕtvi mohli živým aj ublížiť či škodiť, počas sviatku sa zrejme aj maskovali, aby ich mŕtvi nespoznali.
Obdobie prelomu októbra a novembra bolo v keltskom kalendári prelomom medzi starým a novým rokom. Tieto prelomové obdobia mali v ľudských predstavách vždy význam akejsi medzery medzi dvoma svetmi, v ktorej sa môžu objavovať aj veci mimo pozemského života. V takýchto prechodových obdobiach sa preto verilo, že človek má blízko k už nežijúcim predkom a oni mu môžu naznačiť budúcnosť. Pri predkresťanských sviatkoch v tom možno vidieť spojenie cyklu ľudského života s ročným cyklom prírody.
Kresťanské korene a All Hallows' Evening
Halloween zrejme vznikol na Britských ostrovoch až v spojitosti so zavedením kresťanského Sviatku všetkých svätých a s ustálením jeho slávenia na 1. november. Tým sa ľudové, nekresťanské zvyky spomínania na mŕtvych sústredili do 31. októbra a večer tohto dňa získal pomenovanie All Hallows‘ Evening. To je základom názvu Halloween, čo je skrátený názov z už spomínaného „All Hallows‘ Evening“, čiže večer všetkých blahoslavených.
V All Hallows‘ Evening sa prelínali zvyky z doby pred príchodom kresťanstva s kresťanskými zvykmi. Postupne sa do osláv v tento deň dostávali aj predstavy o nadprirodzených bytostiach, ktoré boli známe v jednotlivých dedinách v Írsku. Cirkev Halloween neprijala a často o ňom hovorí ako o oslave satana či sviatku zlých duší, pričom odkazuje aj na rôzne praktiky z osláv Samhainu.
Transformácia v 20. storočí a návrat do Európy
V druhej polovici 20. storočia bol Halloween akýmsi „sviatkom naopak“. Na zásadný význam hodnoty ľudského života, rodiny alebo obdarovávania poukazoval karnevalovou burleskou a inscenovaným zosmiešňovaním hodnôt, ktoré ostatné sviatky uctievajú a oslavujú. V tejto podobe sa Halloween koncom 20. storočia dostal aj na Slovensko.
Návrat Halloweenu do Európy možno spájať už s prítomnosťou amerických vojakov v Európe v čase 2. svetovej vojny a s následným rozmiestnením jednotiek americkej a britskej armády v západnej Európe. Do Európy prichádzal moderný komerčný sviatok, ktorý sa v poslednej vlne po Európe šíril od 90. rokov.
Symboly a oslavy Halloweenu
Tradičnými znakmi Halloweenu sú špeciálne vyrezané tekvice, známe ako Jack O´Lantern, vo vnútri ktorých je sviečka. Medzi ďalšie symboly patria čarodejnice, duchovia, netopiere, čierne mačky, metly, oheň, príšery a kostlivci.
Príbeh Jacka O'Lantern
Na Britských ostrovoch bol počas spomienkových sviatkov symbolom duší zomrelých lampáš s vloženou zapálenou sviečkou. Vyrezaný bol z kvaky (druh repy), cvikly alebo zemiaka. Pôvod lampáša vysvetľoval príbeh o opilcovi a darmošľapovi Jackovi, ktorý niekoľkokrát podviedol diabla. Keď Jack na Halloween zomrel, pred jeho dušou preto ostala zatvorená nielen nebeská, ale aj pekelná brána. Diabol Jackovi venoval aspoň uhlík, aby sa ním ohrieval a svietil si na nekonečnej ceste. Jack schoval uhlík do vydlabanej repy a vydal sa späť do sveta ľudí.
Íri, ktorí sa v 19. storočí vysťahovali do Severnej Ameriky, kládli halloweenske lampáše do okien a na verandy domov, čím vítali tých, ktorí s nimi prišli osláviť spomienku na zomrelých. Pretože zelenina, z ktorej sa lampáše pôvodne zhotovovali, bola pre prisťahovalcov drahá, začali používať lacné tekvice.
Halloween na Slovensku a prelínanie s lokálnymi tradíciami
Udomácnenie sviatku prebieha aj tak, že sa prelína s pôvodnou kultúrou. Jedným z takýchto prvkov je tekvicový lampáš, známy najmä pod názvom svetlonos. Existencia zvyku vyrezávať svetlonosov je zaznamenaná na prelome 19. a 20. storočia, no bez znalostí o jeho význame. Vyrezávanie svetlonosov a ich použitie s cieľom niekoho pre pobavenie vystrašiť bolo vo viacerých oblastiach Slovenska zábavou detí a mládeže ešte v prvej polovici 20. storočia.
Ďalším príkladom sú kostýmy: na detských karnevaloch sa objavujú rôzne nadprirodzené bytosti a strašidlá známe zo slovenských povier a rozprávok. Aj vďaka nim sa Halloween stáva lokálne prijímaným sviatkom. Tekvica sa u nás konzumovala aj v minulosti, no Halloween prispel k tomu, že sa konzumuje v nových podobách. Halloween sa na Slovensku prelína aj s Pamiatkou zosnulých a halloweensky lampáš sa objavuje aj ako spôsob pripomínania si zosnulých.
2016 Vesela Farmicka vyrezavanie tekvic
"Trick or Treat" na Slovensku
Z filmov poznáme Halloween ako sviatok, počas ktorého chodia skupiny detí od domu k domu v maskách a pýtajú si sladkosti pod hrozbou, že inak niečo vyvedú. Takýto typický obraz slávenia Halloweenu vytvára predovšetkým populárna kultúra, no realita je odlišná. Podľa údajov z USA deti už v druhej polovici 20. storočia absolvovali halloweenske obchôdzky zväčša len v prostredí blízkej rodiny z dôvodu individualizácie spoločnosti a aktuálnej bezpečnostnej situácie. Na Slovensku sú obchôdzky detí ojedinelé a takmer výlučne v sprievode rodičov či iných dospelých.
Vnímanie a kritika Halloweenu a Valentína
Veľkou výhradou voči Halloweenu je konzum. Už týždne pred sviatkom nájdeme v obchodoch kostýmy, jedlo či dekorácie so strašidelnou tematikou. Zmena sa začala na konci 19. storočia v USA, kde sa aj Halloween, podobne ako ďalšie sviatky, stal predmetom obchodu a prostriedkom na dosiahnutie zisku. Nielen samotný sviatok sa stal komoditou, ale prostredníctvom neho sa dá predať aj tovar, ktorý s ním nemusí mať žiadnu spojitosť, stačí ho len správne „zabaliť“ reklamou.
Pre kresťanské cirkvi je Halloween príležitosťou nielen na komunikáciu o javoch, ktoré považujú za negatívne, ale od roku 2015 sa aj na Slovensku začali objavovať nové formy hromadných osláv anti-halloweenskych podujatí, ktoré sa v spoločenstvách kresťanských veriacich viažu k 31. októbru. Mnohí ľudia kritizujú komercializáciu týchto sviatkov a vnímajú ju ako stratu ich duchovného rozmeru.
Porovnanie s tradičnými slovenskými sviatkami
Na Slovensku máme vlastné sviatky spomínania na zosnulých, ktoré majú hlboké historické korene.
Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých (Dušičky)
Oficiálny názov sviatku, ktorý pripadá na 1. november, je Všetkých svätých. Sviatok vznikol v 4. storočí ako spomienka na všetkých, ktorí položili život za vieru. Do 7. storočia sa kladie počiatok zvyku oslavovať tých svätých, ktorí nemajú svoj sviatok počas roka.
Pamiatka zosnulých, ľudovo nazývaná Dušičky, má pôvod v kresťanstve a jej základom je spomienka na duše v očistci. Počiatky sviatku sa spájajú s biskupom Izidorom zo Sevilly, ktorý žil v 7. storočí. V 9. storočí zvyk slúžiť omše za duše zomrelých obnovil opát benediktínskeho kláštora v nemeckom meste Fulda. Opát benediktínskeho kláštora vo francúzskom meste Cluny preniesol v roku 998 pripomínanie si pamiatky zomrelých na deň po Sviatku všetkých svätých, teda na 2. november. Mnísi v benediktínskych kláštoroch večer pred 2. novembrom spievali žalmy za mŕtvych a modlili sa za ich duše. Zvyk sa postupne rozšíril mimo rádu benediktínov a v polovici 14. storočia ho pápež Urban VI. oficiálne uzákonil.
Na Slovensku sa ľudovo Dušičkami nazýva nielen 2., ale aj 1. november. Keďže je to uzákonený deň pracovného voľna, ľudia navštevujú cintoríny, upravujú hroby, zapaľujú sviečky a spomínajú na zosnulých.
Slovenské ľudové zvyky
Mnoho Slovákov vyjadruje ľútosť nad tým, že tradičné slovenské zvyky ako liatie olova na Ondreja, vyháňanie bosoriek na Luciu, fašiangy, topenie Moreny, pálenie jánskych ohňov na Jána či dožinky, sa už nevidia a nezažívajú tak často ako v minulosti. Hoci niektorí si spomínajú na vyrezávanie tekvíc ako oslavu jesene či lampiónové sprievody, je citeľná obava, že preberaním cudzích sviatkov sa zabúda na vlastné dedičstvo. Pre mnohých je dôležité nielen preberať cudzie zvyky, ale aj aktívne si pripomínať a zachovávať svoje vlastné.
Budúcnosť nových sviatkov a ich význam
Súčasné nové sviatky, ako Halloween a Valentín, majú v živote človeka 21. storočia veľmi dôležité miesto, pretože mu poskytujú nové a nevšedné zážitky, ktoré tvoria nevyhnutnú súčasť jeho života. Súvisí to s tým, že pracovné tempo sa prudko zdynamizovalo a mnohí ľudia pracujú alebo myslia na prácu nonstop. Sviatky - aj tieto nové - sú nenahraditeľnou príležitosťou sociálnej komunikácie.
Pre tradičné sviatky bolo typické, že posilňovali vzťahy a identitu skupiny či spoločenstva, ktoré sviatok slávilo. Pri súčasných slávnostiach a oslavách je proces často opačný: stretávajú sa neznámi ľudia a spoločenstvo vzniká slávením sviatku. Dôležitý už nie je len sviatok, ale spoločné oslavovanie.
Komerčný aspekt a ekologické témy
Otázkou je aj budúca transformácia Halloweenu vo svetle obmedzenia konzumu a ochrany klímy. Očakáva sa, že ochrana prírody a snaha stabilizovať klímu sa posilní ako jedna z tém, ktoré sa môžu objavovať na halloweenskych oslavách. Príkladom je halloweenske ekologické vyučovanie na základnej škole, v ktorom postava piráta strašila tých, ktorí znečisťovali životné prostredie. Aj keď konzum predstavuje výraznú stránku týchto sviatkov, človek si doma môže spraviť tekvicové jedlo či halloweensku masku aj bez kupovania vecí navyše. Dôležité je to, na čo sviatok využije a čo ním chce a dokáže povedať ľuďom okolo, napríklad ako výrazný predel v bloku pracovných dní.