„... sv. Takto krásne hovorí v úvode svojej legendy o sv. Václavovi mních Kristián. Katolícka cirkev si tohto panovníka, české knieža z rodu Přemyslovcov, syna zlej Drahomíry a vnuka svätej „báby“ Ľudmily, pripomína vždy 28. septembra. Prečo je tomu tak? Odpoveď, obohatenú aj o poznatok vzniku legiend podáva jeden z najlepších českých historikov: „Legendy sú životopisy svätých, avšak životopisy veľmi zvláštne. Ich hrdina sa totiž rodí až v okamžiku svojej smrti, kedy položí ako mučeník život za vieru, alebo aspoň smrťou naplní život, ktorým vydal svedectvo svätosti. Preto sa výročie smrti svätca slávi v cirkvi ako výročie jeho narodenia. Legenda odvíja život svätca v prirodzenom poriadku, od narodenia, myšlienkovo ale obrátene, od jeho smrti.“
Historické Korene a Christianizácia Čiech
Celý príbeh Václava a rodu Přemyslovcov je, ako to historici zvyknú popisovať, rodinným príbehom. Začína sa možno niekde tam, keď v 6. storočí príchodom Slovanov na české územie. Rozhodujúca však bola zrejme „druhá vlna“ na prelome 6. a 7. storočia. V 9. storočí nachádzame Čechy platiace tribút Karolovi Veľkému i spomínané v L`Ordinatio Imperii z roku 817. K 13. januáru 845 sa zas viaže záznam Fuldských análov o pokrstení 14 českých kniežat. Bolo to vážne stretnutie s kresťanstvom, avšak učinené ako politický akt, ktorý mal chrániť Čechy pred ambíciami Východofranskej ríše. Čechy si tak na kresťanstvo museli počkať, čo súviselo i s postupnou centralizáciou moci v českom kmeni.
Mužom, ktorý prijal kresťanstvo (za seba i za Čechy) bol Bořivoj I. „... donec ad extremum dominatus eiusdem regni pervenit ad unum ex eisdem principibus ortum, vocitatum Borivoi“ („... až nakoniec vláda nad tou zemou pripadla jednému z rodu týchto kniežat, menom Bořivoj“), ako spravuje nás Kristián. Bořivojov krst má v konečnom dôsledku rovnako politický význam. „Rozhodol o ňom Svätopluk, ktorý krst použil ako politický nástroj.“ Bol pokrstený sv. Metodom niekde medzi rokmi 882 - 885. Následne musel čeliť povstaniu akéhosi Strojmíra, ktorého však premohol. Po roku 885 stavia Bořivoj kostol Panny Márie v Prahe, prichádza k zásadnému zlomu. „Znamenal radikálny rozchod kniežaťa s celým prastarým mravom, ktorým sa Česi riadili od pradávna. Zmocnil sa totiž toho, čo bolo symbolom zvrchovanej vôle ľudu voliaceho a dosadzujúceho svoje knieža... Vtedy, niekde medzi postavením kostola na snemovom poli pri kamennom stolci a obohnaním tohto posvätného miesta hradbou nového Spytihněvovho hradu vznikol prvý český štát, pretože sa tu knieža postavil proti svojmu ľudu a miesto aby spravoval jeho veci z poverenia, začal mu vládnuť zo svojej vlastnej moci...“ Bol to významný krok, ktorý by sme mali oceniť, Český štát dostal v okamihu svojho vzniku do vienka správny politický poriadok posvätený transcendetne.
Po smrti Svätopluka (894) prichádza k oslabeniu moci Veľkej Moravy a roku 895 uznáva Bořivojov a Ľudmilin syn Spytihněv hegemóniu Frankov a ich panovníka Arnulfa. Aj preto sa mu darilo dobudovať štát, pričom je však dobré pripomenúť, že Veľká Morava sa stala vzorom pre štruktúry ako českého, tak uhorského a poľského štátu. Spytihněv i jeho brat Vratislav (vládol od 915) sa schovali pod krídla Bavorov, predovšetkým pred Sasmi. V ťažkom politickom chaose, ktorý nastal v regióne, bola po ruke ako nástroj i sobášna politika, a tá priviedla Vratislavovi manželku, kňažnú polabských Havolanov Drahomíru.
Život a Vláda Svätého Václava
Narodenie a Výchova
Svätý Václav, knieža z rodu Přemyslovcov, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti stredoeurópskych dejín. Narodil sa okolo roku 907 v Stochove ako najstarší syn českého kniežaťa Vratislava I. a jeho manželky Drahomíry, dcéry kniežaťa z polabskoslovanského kmeňového zväzu Havolanov (Stodoranov). Bol vnukom svätej Ľudmily a Bořivoja I. Rodičia aj starí rodičia boli kresťanmi. Vratislav dal syna vychovávať svojej matke Ľudmile, pretože Drahomíra bola kresťankou viac-menej len naoko, v duši bola ctibažná a ukrutná. Výchova Václava bola výrazne ovplyvnená kresťanskou vierou, ktorú mu vštepovala jeho babička, svätá Ľudmila. Českí šľachtici zverili mladého následníka trónu do jej starostlivosti, vďaka čomu získal vzdelanie presahujúce mnohých panovníkov tej doby. Aj vďaka nej zrejme Václav nadobudol na Budči vzdelanie. Naopak, jeho matka Drahomíra prejavovala odpor voči kresťanstvu a usilovala sa o moc v krajine.
Tragický Osud Sv. Ľudmily
Ľudmilinmu životu sa budeme možno venovať inde, pre náš účel postačí vedieť, že ju Drahomíra nechala zavraždiť (okrem toho, že vyhnala bavorských kňazov na čele s kňazom Pavlom) a že Ľudmila skonala 15. septembra 921. Stalo sa tak na Tetíne a príkaz vykonali Tuna a Gomon. Kristiánovymi slovami: „Funesti ergo carnifices preces eius verbaque spernetes, fune gutturi eius inmisso suffocacione vitam illi abstulerunt presentem, victure in evum cum eo, quem semper dilexerat, Iesu Christo domino. Suscepit autem martyrium felix Deoque famula Liudmila septima sabati die et sexta decima kalenda octobris prima vigilia noctis.“ („Neblahí kati nedbali jej prosebných slov a vhodiac povraz na hrdlo jej, zbavili ju zahrdúsením života pozemského, aby žila naveky s Pánom Ježišom Kristom, ktorého vždy milovala. Sv. Václavove telesné pozostatky svojej starej mamy Ľudmily dal preniesť z Tetína - kde bola zavraždená na príkaz jeho matky - do Chrámu sv. Jiří na Pražskom hrade.“)
Václav ako Panovník a Kresťan
Nová situácia vznikla predovšetkým roku 919, kedy si Frankovia a Sasi zvolili za kráľa Heinricha I., ktorý ako nemecký panovník získal v roku 921 nadvládu aj nad Arnulfovým Bavorskom. Vratislav I. zomrel a ostali po ňom dvaja synovia: Václav a Boleslav. „Obaja ale ešte boli nedospelí a nemohli sa ujať vlády. Zišiel sa teda kniežací snem a uvažoval, ako túto nebezpečnú situáciu riešiť. Nakoniec rozhodol, že Václav bude síce zvolený a dosadený na kniežací stolec, vládnuť za neho však bude jeho matka Drahomíra.“ Václav sa ujal vlády ako české knieža približne v roku 924 alebo 925. Počas jeho vlády došlo k upevneniu kresťanstva v českých krajinách, čo malo vplyv aj na širší región. Záležalo mu na tom, aby udržal ríšu jednotnú a pevnú. Podarilo sa mu odvrátiť vojenské hrozby zo strany českého vojvodu Radislava aj bavorského vojvodu Arnulfa, ktorý sa proti nemu spolčil s nemeckým cisárom Henrichom I. Obe hroziace nebezpečenstvá sa skončili bez boja a bojachtiví vojvodovia a cisár odišli po rozhovore s kniežaťom Václavom. Václav vyspel ako panovník, ktorý ochránil český národ pred podmanením nepriateľmi, usiloval sa o mravné a kultúrne povznesenie Čiech a Moravy a dal dôkaz o rovnocennosti Česka s ostatnými krajinami Európy.
Sv. Legendy nám hovoria o jeho svätom živote: „Verum ut de multis pauca elocquar: a puericia sua minime discendes a disciplina Domini, verax fuit in sermone, iustus in iudicio, fidelis in commisio, modum humane excendes pietatis.“ („Ale aby som z mnohého aspoň málo povedal, neuchyľuje sa už od chlapčenského veku od poslušnosti Bohu, bol pravdovravný, spravodlivý na súde a hodný dôvery nad obvyklú mieru ľudskosti milosrdný.“) Václav bol mimoriadne vzdelaný a hlboko veriaci muž. Medzi jeho významné cnosti patrili silná vôľa, hlboká zbožnosť a mierumilovnosť. Svojím príkladom viedol ľud od vplyvov pohanstva ku kresťanskému životu. Po nástupe na trón sa Václav aktívne zasadzoval o šírenie kresťanstva. Do krajiny povolal kňazov a podporoval výstavbu kostolov. Mladý panovník sa staral o to, aby svoj ľud urobil šťastným. Sám žil prísne a skromne. Staval chrámy a školy. V Prahe dal postaviť chrám sv. Víta, ktorý sa neskôr stal základom Katedrály svätého Víta. Relikvie svätého Víta získal od nemeckého kráľa Henricha I., čo svedčí o jeho orientácii na západné kresťanstvo. Mnoho sa modlieval. Sám sial pšenicu, z ktorej potom vlastnoručne mlel múku a piekol hostie. Podobne obrábal aj vinicu, z ktorej pripravoval víno na bohoslužby. Do chrámu chodil bosý aj v zime. Hovorí sa, že sluha, ktorý raz šiel za ním tiež bosý, sa sťažoval na zimu. Václav mu povedal, aby stúpal do jeho šľapají. Sluha poslúchol a necítil žiadnu zimu. Václav podporoval chudobných, často sám doniesol pokrm alebo drevo na kúrenie tým, ktorí to potrebovali. Snažil sa vykoreniť pohanské zvyky, nemravníkov zo svojho dvora vykázal preč. Aj nespravodliví sudcovia, krutí veľmoži museli odísť.
Samozrejme musíme brať jazyk legendy hovoriaci o svätosti sv. Václava ako jazyk legendy a nie ako presný opis skutočnosti, navyše nepodliehajúci literárnemu topos. Keby sme ju totiž brali doslovne, dostali by sme preexponovaný obraz. Václav však bol predovšetkým panovníkom. V dobe, kedy sa ujal vlády v Čechách, boli rozhodne kardinálnou otázkou zahraničné vzťahy, vzťah so Saskom a obrana pred útočnými Maďarmi. Sila Henricha I. rástla. Ten roku 925 získal po úpornej snahe Lotrínsko. 924 nielenže prestál útok Maďarov, ale podarilo sa mu roku 926 vyjednať mier na najbližších 9 rokov. Maďarská expanzívna sila sa začala pomaly vyčerpávať. Henrich si však hlavne uvoľnil ruky voči polabským Slovanom a Čechom. „Henrich predstieral, že útočí na Poľsko, náhle však odbočil z cesty a previedol svoje vojsko cez Krušné hory do Čiech.“ Dôvodom bolo zrejme spojenectvo s Maďarmi. „Prekvapeným Čechom neostal čas na zorganizovanie obrany a mohlo tak dôjsť nanajvýš k chaotickým miestnym bojom.“ Česi boli porazení, Václav bol zajatý a prinútený k „vernosti“, ktorej sa podľa kronikára Widukinda už do smrti nevzdal. Podmienkou takejto „vernosti“ bolo platenie tribútu Henrichovi, teda od roku 929 odvádzaný do Bavorska. Ten však možno predtým platil Arnulfovi. „Tribút sa týkal celých Čiech, „poddanie sa“ sa ale týkalo Václava osobne... Václav však bol v tomto vzťahu aktívnou stranou ako plnoprávny člen spoločenstva kresťanských vládcov na úrovni Henrichových vojvodov. Václav sa sám, ako sa zdá za súčasť tohto spoločenstva považoval.“ Pokračoval aj v „náboženskej politike“, keď postavil Chrám sv. Víta. Václavovo správanie voči Henrichovi môžeme vidieť ako veľmi rozvážne a prezieravé, akým sa nakoniec knieža prezentovalo po celú dobu svojej vlády.
Bratovražda a Vznik Kultu Svätého Václava
Konflikt s Boleslavom a Mučenícka Smrť
Nie každý však bol so spojenectvom, v ktorom mali jasne navrch Sasi, spokojný, predovšetkým Václavov brat Boleslav nechcel túto úlohu prijať. V takej dôležitej otázke sa rozpory v rodine kniežaťa museli nutne vyostrovať. Václav by bol rád prepustil kniežací stolec bratovi, no vedel, že by to nedopadlo dobre. Preto len odovzdane trpel. Boleslav sa pridal k sprisahancom, ktorí Václavovi číhali na život. V tejto nenávisti ich podporovali aj Václavova matka Drahomíra a jeho brat Boleslav. Rozpor medzi bratmi viedol až k vražde.
Jeho vraždu zosnovali tak, že Václava pozval Boleslav k sebe do Starej Boleslavi. Bolo to 27. septembra na sviatok sv. Kozmu a Damiána, kedy sa konala oslava výročia posvätenia chrámu. Na slávnostných bohoslužbách a hostine sa to však neodvážili spraviť. Jeden veľmož, oddaný Václavovi, spozoroval nebezpečenstvo a knieža varoval. Václav sa odišiel modliť do svojej izby a zveril sa pod ochranu sv. archanjela Michala. Na druhý deň včasráno išiel podľa svojho zvyku do kostola. Pri bráne chrámu stretol svojho brata, ktorému poďakoval za hostinu. Vtedy Boleslav vytasil meč a zaťal mu do hlavy. Václav však bol mocnejší, vytrhol mu meč, zvalil ho na zem. Meč mu však vrátil na znak odpustenia. Potom sa ponáhľal do chrámu. Boleslavovi kompáni sa na neho vrhli a mečmi ho rozsekali. Stalo sa to 28. septembra 929 pri dverách kostola sv. Kozmu a Damiána v Starej Boleslavi. Jeho matka Drahomíra nemala účasť na tomto sprisahaní. Zobrala Václavovo telo. Pochovali ho v tamojšom chráme. Hoci jeho vláda bola krátka, mala zásadný význam - tragicky skončila 28. septembra 935. Dátum jeho úmrtia je predmetom historických diskusií, pričom sa uvádzajú roky 929 aj 935. Isté však je, že zomrel mučeníckou smrťou 28. septembra v Starej Boleslavi. Táto nejednoznačnosť v roku úmrtia naznačuje, že dobové záznamy sú neúplné, avšak samotný deň jeho smrti je v katolíckej cirkvi pevne stanovený.
Boleslavova Ľútosť a Šírenie Kultu
Boleslav, zvaný Ukrutný, sa potom chopil moci. Dal vyvraždiť aj celé rodiny Václavových priaznivcov vrátane dojčiat. Po troch rokoch sa Boleslav za svoj čin kajal a už v roku 938 dal pozostatky svojho brata Václava previezť do Prahy a usiloval sa o jeho kanonizáciu. V roku 972 dal pri Prahe postaviť prvý kostol zasvätený sv. Václavovi. Bratovrah Boleslav sa neskôr kajal za svoj čin. Tri roky po smrti dal Václavovo telo previesť do chrámu sv. Víta v Prahe. Sám kráčal bosý v drsnom rúchu, opásaný povrazom popri truhle. Verejne vyznal svoj zločin a prosil o milosrdenstvo a odpustenie. Zaujal trón svojho brata a sám sa snažil šíriť kresťanstvo v krajine. Boleslavove deti Strachkvas a Milada vstúpili do kláštora a zomreli v chýre svätosti, ďalší syn Boleslav po svojom otcovi v roku 967 prevzal vládu a múdro spravoval ľud.
Krátko po smrti začal byť Václav uctievaný ako svätý a mučeník. Jeho telo bolo prenesené do Prahy a uložené v rotunde svätého Víta. Svätý Václav sa stal symbolom českej štátnosti a hlavným patrónom krajiny. Boleslav tak prispel ku vzniku svätováclavskej tradície, ktorá zohrala v českých národných dejinách významnú úlohu. Kult svätého Václava sa šíril už od konca 10. storočia. Iný zdroj však uvádza, že tento kult sa výrazne začal prejavovať od druhej polovice 11. storočia. Svätec najskôr reprezentoval a ochraňoval panovnícku dynastiu a neskôr sa stal patrónom ľudu Čiech a Moravy. Meno Václav sa postupne začalo chápať ako synonymum pre Čechy a českú korunu. Úctu k nemu potvrdil a rozšíril na celú Cirkev pápež Klement X. v roku 1670. Po smrti bol Václav vyhlásený za svätého a stal sa patrónom českého národa. V rímskokatolíckom kalendári má sviatok 28. septembra a je uctievaný aj na Slovensku ako kresťanský mučeník a vzor viery. Jeho odkaz pretrval stáročia - stal sa symbolom spravodlivosti, obety a duchovnej sily. Svätý Václav zostáva morálnym vzorom a duchovným ochrancom.
Sviatok Svätého Václava: Deň Českej Štátnosti
Sviatok svätého Václava, slávený 28. septembra, je v Českej republike dôležitým štátnym sviatkom pod názvom Deň českej štátnosti. Pripomína si zavraždenie českého kniežaťa svätého Václava v Starej Boleslavi v roku 935 (niektoré staršie zdroje uvádzajú rok 929). Den české státnosti je štátny sviatok Českej republiky pripadajúci na 28. september. Je daný zákonom č. 245/2000 Zb., účinným od 9. augusta 2000, ako pripomienka svätého Václava, českého kniežaťa z rodu Přemyslovcov, patróna Čiech a Moravy a jedného z tradičných symbolov českého štátu. Československým sviatkom sa 28. september stal na základe zákona č. 65/1925 Zb., účinného od 15. apríla 1925, ktorý ho zaradil medzi pamätné dni. V roku 1929 vyvrcholili v tento deň oslavy Svatováclavského milénia za účasti československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Ten bol hlavným rečníkom v predvečer sviatku 27. septembra. Pamätným dňom zostalo 28. september aj počas existencie Protektorátu Čechy a Morava (1939-1945) a následných rokov. Bolo tak tomu až do 1. januára 1952, kedy za komunistického režimu začala účinnosť nového sviatkového zákona. V čase socialistického spoločenského poriadku v bývalom Československu sa udalosť o sv. Václavovi veľmi nepripomínala, konštatujú české zdroje.
Po zamatovej revolúcii v roku 1989 vznikla iniciatíva usilujúca o zaradenie sviatku svätého Václava medzi štátne sviatky. Prvou politickou stranou, ktorá to na začiatku 90. rokov 20. storočia navrhla, bola Koruna Česká. Vyhlásenie 28. septembra štátnym sviatkom bolo nakoniec navrhnuté pri príprave nového sviatkového zákona, a to na základe uznesenia výboru pre vedu, vzdelanie, kultúru, mládež a telovýchovu Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky z 24. marca 2000. Výbor zvolil pre štátny sviatok označenie „Den české státnosti - Svatý Václav“. Pri druhom čítaní návrhu zákona sa k tomuto dňu vyjadril najprv premiér Miloš Zeman, ktorý sviatok s ohľadom na historický kontext nepriamo označil za symbol servility a kolaborácie. Komunistický poslanec Vojtěch Filip potom navrhol vypustenie tohto dňa zo zoznamu štátnych sviatkov uvedených v návrhu zákona. Nakoniec navrhol poslanec Vlastimil Tlustý, aby sviatok niesol označenie „Den české státnosti“. Na základe prijatého nového sviatkového zákona č. 245/2000 Zb., s účinnosťou od 9. augusta 2000, sa 28. september opäť stal štátnym sviatkom v Českej republike.
Súčasné Oslavy a Tradície
Svatá Rus (pravoslávny dokument)
Veľkou udalosťou konanou v deň štátneho sviatku je pravidelná Národní svatováclavská pouť v Starej Boleslavi. Tá sa v súčasnej podobe koná od roku 2003, pričom nadviazala na tradičné staršie púte. Jej vyvrcholením je pútnická bohoslužba slúžená českými biskupmi na staroboleslavskom Mariánskom námestí (do roku 1990 nesúcom názov Václavské náměstí). Na václavskej proboštskej lúke slúžil v tento deň v roku 2009 omšu pápež Benedikt XVI. Akcie spojené so svätým Václavom boli aj na ďalších miestach republiky. Jedným z dôvodov bolo slávnostné otvorenie zrekonštruovanej Baziliky sv. Václava, v ktorej predpoludním odslúžil omšu kardinál Dominik Duka. Opravou prešla kompletne celá bazilika vrátane mobiliáru. Opravy, ktoré vyšli na zhruba 120 miliónov korún (4,7 milióna eur), sa začali na jar 2019. V Prahe si pripomenuli výročie svätcovej smrti ekumenickou omšou vo Valdštejnskej záhrade na Malej Strane.
V Deň českej štátnosti je od roku 2016 podľa zákona č. 223/2016 Zb. zakázaný predaj v obchodoch, od novembra 2019 sa zákaz týka iba maloobchodného predaja (s výnimkami definovanými v zákone). Maloobchodné predajne s predajnou plochou 200 m² a viac tak musia mať 28. septembra zatvorené.
Pamätná Razba Mincí
Pri príležitosti výročia mučeníckej smrti svätého Václava, významnej osobnosti stredoeurópskych dejín, prebieha 28. septembra tradičná Razba dňa, ktorá vzdáva hold tomuto kresťanskému panovníkovi. Napríklad 28. septembra 2025 sa v prestížnej nórskej mincovni Mint of Norway odohráva výnimočná udalosť. Pripomíname si totiž 1090 rokov od mučeníckej smrti sv. Václava, ktorá sa podľa historických prameňov odohrala v roku 935. V prípade sv. Václava ide o exkluzívnu limitáciu len 109 kusov mincí z rýdzeho zlata 999/1000 pre celý svet! Razba dňa je určená nielen zberateľom, ale aj všetkým, ktorí si chcú pripomenúť hodnoty, ktoré sv. Václav stelesňuje - odvahu, spravodlivosť a vieru. Pamätná minca je vyhotovovaná z 1/2 unce rýdzeho zlata 999/1000. Táto hmotnosť nesie hlbokú symboliku - pripomína rozpor medzi dvoma bratmi, Václavom a Boleslavom, ktorých osudy sa tragicky preťali v roku 935. Vyrazených bude len 109 kusov, čo odkazuje na 1090. výročie smrti sv. Václava. Prísne limitovaná minca z rýdzeho zlata 999/1000, razená v najvyššej mincovej kvalite, sa pýši detailným a umelecky pôsobivým spracovaním. Ústredným motívom mince v nominálnej hodnote 100 dolárov Niue je dizajn, ktorý bol inšpirovaný pečaťou pochádzajúcou z norimberských zlatníckych dielní okolo roku 1350. Výnimočnosť mince podčiarkuje aj jej priemer - 32 milimetrov. Každá minca je uložená do drevenej kazety vyrobenej na mieru.
Duchovný Odkaz Svätého Václava
Modlitba k svätému Václavovi, mučeníkovi a patrónovi národov:
Svätý Václav, knieža pokoja a služobník Kristov, ty, ktorý si vládol srdcom plným viery, spravodlivosti a milosrdenstva, prihováraj sa za nás, ktorí túžime kráčať cestou pravdy v nepokojných časoch. Vychovaný v kresťanskej múdrosti svätou Ľudmilou, ty si šíril svetlo evanjelia vo svojej zemi, budoval si chrámy, chránil slabých a hľadal mier i tam, kde iní volili meč. Svojím utrpením si sa stal podobným Kristovi - nevinne zabitý pre vernosť dobru a láske. Vypros nám, svätý mučeník, odvahu stáť na strane pravdy, aj keď nás to bude niečo stáť. Buď štítom nášho národa, ochrancom pokoja v Európe, a orodovníkom za tých, čo trpia pre svoju vieru. Pomôž nám byť vládcami vlastného srdca, aby sme v ňom vždy dali priestor Bohu. Svätý Václav, mocný patrón Čiech, nech tvoje meno znie v chválach a prosbách, a tvoj príklad žiari nad národmi ako večné svetlo Krista, ktorý žije a kraľuje na veky vekov.
V liturgickom kalendári si 28. septembra pripomíname sv. Václava. V litánii sa tiež uvádza modlitba: „Bože, kráľ večnej slávy, ty si svätého mučeníka Václava naučil ceniť si nebeské kráľovstvo viac ako pozemské vladárstvo; na jeho príhovor daj nám silu, aby sme premáhali seba samých a celým srdcom sa vinuli k tebe.“