Václav Havel, významný politik, spisovateľ a dramatik, po násilnom prerušení vysokoškolského štúdia našiel zamestnanie ako technik v Divadle Na zábradlí. V roku 1959 napísal svoju prvú divadelnú hru, "Rodinný večer", po ktorej nasledovala hra "Záhradná slávnosť". Jeho hry boli úspešne uvedené v Divadle Na zábradlí, čo viedlo k tomu, že sa stal asistentom réžie v Mestských divadlách pražských. Neskôr diaľkovo vyštudoval divadelnú fakultu a stal sa dramaturgom Divadla Na zábradlí.
Po druhej svetovej vojne sa Československo ocitlo pod vplyvom Sovietskeho zväzu, čo v roku 1948 viedlo k prevzatiu moci komunistickou stranou. V 50. rokoch prebiehali politické procesy a represie, avšak v 60. rokoch došlo k určitému uvoľneniu. Toto uvoľnenie umožnilo vznik a publikáciu diel, ktoré by boli predtým zakázané.
Po napísaní hry "Záhradná slávnosť" bolo potrebné vytvoriť samostatnú českú kategóriu dramat, tzv. absurdné dráma. Tento žáner sa pôvodne zrodil vo Francúzsku na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia z pera Samuela Becketta a Eugéna Ionesca. Havlove drámy sa následne spájajú s drámami Sławomira Mrożeka a sú považované za východoeurópsku iteráciu tohto žánru.
Charakteristika hry "Záhradná slávnosť"
"Záhradná slávnosť" je divadelná hra Václava Havla z roku 1963, ktorá je radená do žánru absurdného drámy. Hra bola prvýkrát uvedená v roku 1963 v Divadle Na zábradlí a okamžite priniesla svojmu autorovi úspech. Podáva obraz československej spoločnosti šesťdesiatych rokov, obraz novodobého socialistického malomeštiaka, ktorý sa do ničoho nehrnie, neupozorňuje na seba, nevyjadruje svoje názory, iba číha na príležitosť, aby si mohol zlepšiť postavenie v zamestnaní, v spoločenskom rebríčku atď. Plané rečnenie sa cení viac než poctivá práca, vznikajú zbytočné inštitúcie, v ktorých sedia práve títo „vynikajúci rétori“ a pilne pracujú. Aký je však zmysel a obsah ich práce, je pre väčšinu ľudí záhadou.
Príbeh sa sústreďuje na postavu Huga Pludka, syna stredostavovskej rodiny, ktorý je rodičmi vyslaný na záhradnú slávnosť Likvidačného úradu, aby sa tu stretol s vplyvným Františkom Kalabisom. Namiesto toho sa však ocitá v sérii absurdných situácií, kde všetci funkcionári hovoria formálnym a bezobsažným jazykom. Hugo sa stáva hlavnou postavou, ktorá je s nami po celú dobu textu. Zo začiatku je prchlivý, iba prikyvuje či krúti hlavou na otázky rodičov. Na záhradnej slávnosti potom dostane možnosť počúvať tajomníka, tajomníčku a Plzáka, pričom sa ich komunikačnému štýlu veľmi rýchlo prispôsobí. Pôsobí teda ako bystrý, schopný a ľahko podliezavý muž, ktorý sa dokáže v každej situácii adaptovať a získať z nej čo najviac.
V diele nájdeme iba tri lokácie: domov Pludkovcov, záhradná slávnosť a riaditeľova pracovňa. Príbeh začína tým, že Hugo, syn stredostavovskej rodiny, je rodičmi vyslaný na záhradnú slávnosť Likvidačného úradu, aby sa tu stretol s vplyvným Františkom Kalabisom. Miesto toho sa však ocitá v sérii absurdných situácií, kde všetci funkcionári hovoria formálnym a bezobsažným jazykom. Dôsledkom jeho vzostupu je strata vlastnej identity. Keď sa vráti domov, jeho vlastný rodičia ho nespoznávajú.
Postavy a ich charakteristika
V hre sa stretávame s rodinou Pludkovcov, kde figuruje Hugo, jeho brat Petr, otec Oldřich a matka Božena. Obaja rodičia sú veľmi hovoriví, čo sa dá aplikovať prakticky na všetky postavy príbehu. Opakovane zhadzujú Petra, ktorého pokladajú za príliš intelektuálneho. Petr potom nájde komfort vo svojej snúbenici Amálke, ktorá slúži ako prinášačka odkazov.
Na záhradnej slávnosti Hugo stretne neskutočne hovorivú dvojicu Tajomníka a Tajomníčku, ktoré v množstve prázdnych monológov prekoná snáď len Plzák, ktorý je zahajovačom. Títo funkcionári Likvidačného úradu aj Zahajovacej služby hovoria degenerovaným, formálnym a bezobsažným jazykom, ako sa očakáva od ich roly v byrokratickom systéme. Hugo si rýchlo osvojí frázu ako univerzálnu dorozumievaciu techniku, postupuje na spoločenskom rebríčku a nakoniec stane na čele novoustanovenej Ústrednej komisie pre zahajovanie a likvidovanie. Dôsledkom je strata vlastnej identity.
Charakteristika Huga Pludka: Ako hlavná postava je s nami po celú dobu textu. Zo začiatku je prchlivý, iba prikyvuje či krúti hlavou na otázky rodičov. Na záhradnej slávnosti potom dostane možnosť počúvať tajomníka, tajomníčku a Plzáka, pričom sa ich komunikačnému štýlu veľmi rýchlo prispôsobí. Pôsobí teda ako bystrý, schopný a ľahko podliezavý muž, ktorý sa dokáže v každej situácii adaptovať a získať z nej čo najviac.
Absurdné dráma a jeho kontext
Hra patrí k Havlovej rannej tvorbe, napísal ju čerstvo po ukončení štúdií. Je to však jeho najvýznamnejšie dielo, v ktorom sa mu najlepšie podarilo vystihnúť jeho presvedčenie o nezmyselnosti prehnanej byrokracie. Odpočúvané dobové frázy pripomínajú Československo 60. rokov, kedy vety a obraty, ktoré predtým mali ideový, revolučný náboj, slúžia už len na dokazovanie konformity s vládnucom režimom (podobne ako to Havel neskôr analyzoval v eseji "Moc bezmocných") a vyhnutie sa skutočnej zodpovednosti.
"Fráza je hlavným ‚hrdinom‘ hry..."
Všetci konštruujú prázdne prejavy a čakajú za ne ocenenie. Rodina Pludkovcov najprv túto intelektuálnu buržoáziu odsudzuje, ale neskôr sa im rovnako páči Hugov monológ. Sami sú však veľmi povrchní a falošne intelektuálni, kedy neustále vťahujú do poučiek zvláštne poznatky o Japonsku a veľa ďalších.
Hra "Záhradná slávnosť" bola uvedená vo svetovej premiére pred päťdesiatimi rokmi. Absurdné dráma o štyroch dejstvách bolo prvýkrát uvedené roku 1963 v Divadle Na zábradlí a okamžite prinieslo svému autorovi úspech. Hugo Pludek, syn zo stredostavovskej rodiny, dosahuje spoločenský vzostup pomocou dokonalého ovládnutia obsahovo vyprázdnených fráz. Celá spletitá situácia nakoniec vyústi v to, že je Hugo menovaný vedúcim Likvidačného úradu a poverený úlohou zrušenia Zahajovacej služby, potom vybudovaním nového úradu - Ústrednej komisie pre zahajovanie a likvidovanie. Hugo sa dokonale prispôsobuje okoliu. Pokojne stráca svoje bývalé „ja“, oplýva prázdnymi slovami, neosobnými frázami atď.
K zobrazeniu absurdity života autor používa paródiu rôznych sloganov a porekadiel (nič cudzie mi nie je ľudské), opakovanie prázdnych (rádoby priateľských) funkcionárskych fráz, z ktorých sú niektoré pronášané v ruskom a slovenskom jazyku, a predlhočkých monológov vyššie postavených pracovníkov.
Václav Havel: Audience - Rozbor díla. Maturita. Povinná četba. Čtenářský deník.
Toto dielo bolo celkom jedinečné, a tým myslím, že pri žiadnom inom čítaní som nestrávila väčšinu času s hlavou v dlaniach a vytreštenýma očami. Bolo to veľmi zvláštne, monológom skutočne nezmyselné. Vo výsledku ma to aj celkom bavilo, ale rozhodne mám po dočítaní zmiešané pocity.
The idea is that at individual scales the additional load is ignorable, but at mass scraper levels it adds up and makes scraping much more expensive. Ultimately, this is a placeholder solution so that more time can be spent on fingerprinting and identifying headless browsers (EG: via how they do font rendering) so that the challenge proof of work page doesn't need to be presented to users that are much more likely to be legitimate. Please note that Anubis requires the use of modern JavaScript features that plugins like JShelter will disable.