Vianočné sviatky sú vrcholným obdobím roka plným radosti, tradícií a rodinnej pohody. Vianočný stromček sa na prelome 18. a 19. storočia stal neodmysliteľným a bezpochyby najkrajším symbolom Vianoc, ktorý odvtedy nesmie chýbať v žiadnej domácnosti. Napriek tomu, že je stredobodom sviatočnej výzdoby, panujú rôzne názory a zvyklosti ohľadom toho, kedy je správny čas ho postaviť a následne odložiť.
Pôvod a história vianočného stromčeka
Hoci vianočné sviatky sú kresťanským sviatkom a dlhé stáročia bol ich hlavnou súčasťou najmä Betlehem, samotný vianočný stromček prišiel k nám na Slovensko až v 30. rokoch 20. storočia.
Historické korene a symbolika
Krátka lekcia histórie začína v Nemecku v 16. storočí, keď zbožní kresťania začali prinášať do svojich domovov ozdobené stromčeky. Podľa Britannicy bol „rajský stromček“ kedysi hlavnou rekvizitou populárnej stredovekej hry o Adamovi a Eve. Jedľa ozdobená jablkami inšpirovala Nemcov k tomu, aby si 24. decembra, na náboženský sviatok Adama a Evy, postavili vo svojich domovoch vlastné rajské stromčeky.
Nemci si okrem toho stavali „vianočné pyramídy“, trojuholníkovú drevenú konštrukciu na uloženie vianočných figúrok, vždyzelených rastlín, sviečok a hviezdy. Neskôr sa vianočná pyramída a rajský stromček zlúčili a vytvorili vianočný stromček. Všeobecne sa verí, že protestantského reformátora Martina Luthera oslňovalo to, ako sa hviezdy v noci trblietali uprostred vysokých vždyzelených rastlín.
Prvá písomná správa o vystavenom vianočnom stromčeku pochádza z 30. rokov 19. storočia, kedy ich stavali nemeckí osadníci v USA. Väčšina Američanov v tom čase považovala stromčeky za pohanský symbol, ale v 90. rokoch 19. storočia sa ich popularita výrazne rozšírila. Počas viktoriánskej éry sa stromčeky v podstate vysádzali na poslednú možnú chvíľu, čo bolo v súlade s nemeckou tradíciou stavania rajských stromčekov na Štedrý deň.
V minulosti boli vždyzelené stromy považované za ochranu pred nešťastím, chorobami či zlými silami. Avšak, ak stromček začal vysychať a chradnúť, jeho ochranná funkcia sa podľa povier strácala a do domu mohla preniknúť smola.

Zvyklosti v minulosti na Slovensku
V 17. storočí mali vianočné stromčeky najskôr šľachtici. Takto si zdobili svoje veľké príbytky a stromy boli naozaj veľké. Keďže bežní ľudia nemali obrovské kúrie a domy ako šľachta, do ich skromných príbytkov sa veľký stromček nevošiel. Ak ste teda u niekoho videli visieť stromček zo stropu, nešlo o žiadnu novodobú módu, ale o veľmi starý a praktický zvyk. Dokonca nemali ani celé stromy; ľudia boli veľmi úzko spätí s prírodou a bolo im ľúto vyťať celý strom, preto mali len vrcholky.
Celé štedrovečerné menu sa pripravovalo v ten deň, rovnako ako aj stromček, ktorý priniesol otec domov. Rodičia s deťmi ho ozdobovali 24. decembra. Etnologička Katarína Nádaská pre zahradkar.pluska.sk uviedla, že „stromček zdobili rodičia s deťmi, neskôr deti samé, až na Štedrý deň popoludní.“ Ozdoboval sa tým, čo bolo doma, najmä ozdobami zo slamy, neskôr papiera a iných materiálov. Často sa na stromček vešalo sušené ovocie, ktoré neskôr nahradili takzvané salónky. Dnes sa už málokedy dávajú na stromček cukrovinky.
Kedy postaviť vianočný stromček?
Na jednej veci sa všetci nezhodnú, a to, kedy presne postaviť vianočný stromček. Názory sa líšia, no neexistuje iba jeden správny dátum.
Staré tradície: Štedrý deň
Podľa tradícií naši predkovia stavali a zdobili vianočný stromček na Štedrý deň, 24. decembra dopoludnia, pričom na jeho zdobení sa podieľala celá rodina. Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov sa stromček v slovenských domácnostiach zdobil až na Štedrý deň ráno. Bol to symbol príchodu Vianoc - deti sa zobudili, doma rozvoniaval kapor a koláče, a otec práve viazal posledné slamky na stromček. Tradícia hovorila, že stromček má priniesť radosť a svetlo presne v deň narodenia Ježiška - preto sa s ním čakalo až do 24. decembra. Aj dnes sa mnoho rodín drží tejto krásnej symboliky - stromček ako darček samotný.
Ak chcete ísť s históriou a tradíciami, tu je odpoveď: vianočný stromček by ste mali postaviť a ozdobiť ho 24. decembra.
Moderné trendy a praktickosť
Moderná doba priniesla niečo nové - viac času a menej stresu. Mnohí ľudia svoj vianočný stromček zdobia už na začiatku decembra, aby si ho čo najdlhšie užili. Štedrý deň totiž sprevádza mnoho povinností, ako príprava štedrovečernej večere, balenie darčekov, prestieranie stola, a mnohí z nás naozaj nemajú čas v tento deň ešte aj na ozdobovanie stromčeka. Veľakrát sa stáva, že v predvianočnom zhone stromček proste postavíme vtedy, kedy na to máme čas.
Trendy z posledných rokov hovoria jasne: 50 % Slovákov zdobí stromček medzi 15. a 20. decembrom, 30 % ešte skôr - najmä rodiny s deťmi, a 20 % zostáva verných tradícii a zdobí až 24. decembra.
Ak niekto miluje sviatočnú atmosféru už od začiatku adventu, môže si stromček postaviť vtedy. Atmosféru dokáže do vašich domovov prinášať aj dlhé týždne. Pre mnohých sa Štedrý deň môže zdať neskoro. Našťastie, všeobecné pravidlá neexistujú.

Rôzne termíny a ich zdôvodnenie
Etnologička Katarína Nádaská poukazuje na rôznorodosť zvykov:
- Prvá adventná nedeľa: V niektorých domácnostiach je zvykom stavať vianočný stromček už na prvú adventnú nedeľu. Čaro Vianoc a atmosféru si tak niektorí užívajú až 4 týždne pred Vianocami.
- Na Barboru (4. decembra): V niektorých českých a slovenských tradíciách je zvykom stavať stromček na sviatok svätej Barbory. Stromček tak v domácnosti žiari takmer celý december.
- Na Mikuláša (6. decembra): Ďalším míľnikom, počas ktorého ľudia stavajú vianočné stromčeky, sú mikulášske oslavy. Deti sa tešia z balíčkov, ale aj vysvietenej výzdoby. Kresťanský zvyk odporúča zdobenie aj 19. decembra.
- Magických 12 dní pred Vianocami: Zaujímavým termínom je presne 12 dní pred Vianocami. Čas dvanástich dní Vianoc je pre niektoré kresťanské cirkvi dôležitým liturgickým obdobím, kedy slávia rôzne udalosti spojené s Ježišom Kristom.
- Deň pred Štedrým dňom (23. decembra): Kopec povinností počas Štedrého dňa spôsobil, že ľudia začali chystať stromček deň predtým. Postavia a ozdobia strom 23. decembra a spomínaný 24. si nechávajú primárne na prácu v kuchyni a okolo stola.
Neexistuje správny deň, len vaša tradícia. Ak chcete cítiť Vianoce dlhšie, začnite skôr. Pohľad na svetielka po práci v decembri dokáže zázraky.
Kedy odstrojovať vianočný stromček?
Po Štedrom dni sa mnohí pýtajú, kedy sa končia Vianoce a kedy je možné upratať vianočnú výzdobu alebo odstrojovať vianočný stromček. S koncom vianočných sviatkov prichádza aj čas, kedy v našich domácnostiach balíme vianočnú výzdobu a vianočné stromčeky naspäť do krabíc.
Cirkevná tradícia a sviatok Troch kráľov (Zjavenie Pána)
V kresťanskej tradícii sa za koniec vianočného obdobia považuje slávnosť Zjavenia Pána (Epifánia, teda Traja králi) 6. januára. Tento deň je považovaný za deň, ktorým sa končí vianočné obdobie, a od 7. januára sa začína vianočné upratovanie. Podľa cirkevného kalendára sa vianočné obdobie končí až v nedeľu po 6. januári, teda po sviatku Krstu Pána. V praxi však mnohé rodiny považujú za koniec Vianoc už 6. január.
Podľa starých tradícií by sme mali vianočný stromček odložiť práve 12 nocí po Vianociach, na deň Zjavenia Pána. Toto obdobie sa začína na Štedrý deň a končí začiatkom januára, symbolizujúc čas od narodenia Ježiša Krista až po príchod troch mudrcov. Posledným dňom tohto cyklu je sviatok Zjavenia Pána, ktorý je známy aj ako Traja králi alebo Malé Vianoce. Práve s týmto dátumom sa viaže odporúčanie odstrániť vianočný stromček. V niektorých krajinách sa toleruje ešte 6. január, no po tomto dni už poverčiví ľudia hovoria o riziku straty šťastia v novom roku.
Povery a Hromnice (2. február)
Povery upozorňujú, že ak si sviatočnú výzdobu necháme doma príliš dlho, môže to mať negatívny vplyv na celý nasledujúci rok. Staré povery varujú, že skorá rozlúčka so stromčekom prinesie do domu smolu, pretože v stromoch vraj bývali duchovia.
Avšak, existuje aj povera, že ozdoby, ktoré sa nestihnú odstrániť počas dvanásteho dňa od Vianoc, by sa mali ponechať do 2. februára vo vnútri domu a až potom odložiť, aby sa predišlo nešťastiu. Za koniec vianočného obdobia sa kedysi považoval aj sviatok Obetovania Pána (Hromnice), ktorý pripadá na 2. februára. Tento deň symbolizuje prijatie svetla a tepla, ktoré prináša jar, a otvára dvere novým začiatkom. Taktiež sa hovorilo, že ak stromček neodložíte ani na Hromnice, môžete riskovať, že v dome zotrvá chlad zimy.
Praktické aspekty a osobné preferencie
Rušenie vianočného stromčeka nie je len praktickým krokom, ale aj symbolickým aktom prechodu, posúvajúcim nás z vianočného obdobia do nového roku a nových začiatkov. Po Vianociach sa každoročne objavuje rovnaká dilema. Kým jedni chcú nový rok začať s uprataným bytom a bez sviatočných dekorácií, iní sa riadia zaužívanými zvykmi. V realite však neexistuje žiadne záväzné pravidlo. Ak stromček stále vyzerá pekne a prináša vám radosť, nie je dôvod na obavy. Všetko závisí od toho, do akej miery veríte tradíciám a poverám. Pre tých, ktorí si na ne potrpia, však zostáva jeden dátum kľúčový: najneskôr 5. január, alebo 6. január pre menej poverčivých.
K upratovaniu by ste si mali najskôr zvoliť vhodný deň (napríklad víkend). Najprv zložte krehké dekorácie (sklenené ozdoby), potom odstráňte reťaze a ďalšie ozdoby a nakoniec vianočné osvetlenie.
Kam s vianočným stromčekom po sviatkoch?
Keď už viete, kedy odstrojovať vianočný stromček, prichádza na rad otázka, kam s ním.
Likvidácia živých stromčekov
Po upratovaní stromček odneste do kontajnera na bioodpad. Niektoré mestá v januári dokonca rozmiestňujú špeciálne kontajnery alebo zberné miesta na stromčeky, odkiaľ putujú na ekologické spracovanie - napríklad na štiepku alebo kompost. Stromčeky s umelým snehom alebo chemickými úpravami však do bioodpadu nepatria, radšej ich odneste na zberný dvor.

Umelé stromčeky a alternatívy
Ak máte umelý stromček, stačí ho po odstrojení uložiť späť do krabice a použiť opäť na budúci rok. Keď však umelý stromček doslúži, aj vtedy príde na rad otázka: Kam s ním? Aj v takom prípade patrí na zberný dvor. Zaujímavou alternatívou k tomuto všetkému sú vianočné stromčeky v kvetináči, ktoré môžu byť po sviatkoch zasadené do záhrady, ak sú vhodné pre vonkajšie prostredie.