Betlehem je jedným zo silných symbolov Vianoc a dotvára adventnú atmosféru nielen v katolíckych kostoloch, ale aj na verejných priestranstvách a v domácnostiach. Svoje pomenovanie dostal podľa biblického mesta Betlehem.
Betlehemské jasličky tradične zobrazujú Svätú rodinu (Ježiša, Máriu a Jozefa) spolu s troma mudrcmi z Východu, anjelmi a pastiermi. Tradícia stavania betlehemov siaha do 13. storočia a zaslúžil sa o ňu sv. František z Assisi. K rozšíreniu betlehemov došlo hlavne v 17. a 18. storočí. Prispelo k tomu nariadenie Jozefa II., ktoré paradoxne zakazovalo stavanie betlehemov v kostoloch. Takto si ich ľudia začali v zjednodušenej podobe stavať doma. Vyrezávali a zostavovali ich z rozličných materiálov. Najčastejšie to bolo drevo, a keďže autori neboli školenými rezbármi, hovoríme o ľudových betlehemoch. Známe sú však aj jasličky z keramiky, šúpolia, sadry, vosku, papiera či maľované na skle. Raritou dnes nie sú ani betlehemy upečené z perníka, postavené z piesku alebo vytesané do ľadu. Ďalší rozkvet zaznamenali betlehemy po roku 1989.
Majestátny Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej
Pohyblivý drevený Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej vytvoril majster rezbár Jozef Pekara, rodák z Rajeckých Teplíc. Originálny a jedinečný betlehem vznikal pod rukami šikovného majstra viac ako 15 rokov. Majster Pekara, ktorý začal s prácou po odchode do dôchodku v roku 1980, dielo dokončil v roku 2000. Nachádza sa v obci Rajecká Lesná, v Dome Božieho narodenia, ktorý je súčasťou pútnického areálu okolo Baziliky Narodenia Panny Márie.
Slávnostné verejné otvorenie a požehnanie sa uskutočnilo 26. novembra 1995, kedy bola sprístupnená prvá časť diela - oblasť Stredoslovenského kraja. V nasledovných rokoch sa dielo skompletizovalo doplnením Východoslovenského a Západoslovenského kraja.
Detailné zobrazenie a rozmery
Expozícia zobrazuje okrem Kristovho narodenia v meste Betlehem aj dejiny slovenského národa. Betlehem je zapracovaný do scenérie najvýznamnejších slovenských pamiatok. Je tu zachytený život, zvyky a tradičné pracovné činnosti slovenského ľudu, ako sú pastieri, baníci, vinohradníci, drevorubači, remeselníci, hrnčiari, stolári či kováči. Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná.
V betleheme nájdeme dominanty hradov ako Devín, Bratislava, Trenčín, Orava a katedrály v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach, Žiline. V pozadí sa týči Kriváň, jeden z tatranských štítov, ktorý je symbolom slovenskej krajiny. Súčasťou betlehema sú aj moderné stavby, ako most SNP v Bratislave či rýchloloď plaviaca sa po Dunaji.
Spolu je tu rozmiestnených približne 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. V jasličkách sú postavičky Panny Márie, sv. Jozefa a malého Ježiška, ktorému sa prichádza pokloniť chlapec prinášajúci svojho obľúbeného koníka. Prítomní sú aj traja králi - Gašpar, Melicher a Baltazár - obklopení pastiermi a zvieratami. Medzi darovníkmi, ktorí prichádzajú z rôznych oblastí Slovenska, sú zastúpení aj sv. Cyril a sv. Metod, spolupatróni Európy. Nájdeme tu napríklad fujaru z Detvy, či postavy reprezentujúce Horehronie. Majster Jozef Pekara dielo vypracoval s prepracovanými figúrkami do každého detailu, väčšina z nich je v pohybe, čo zaujme aj menšie deti.
Veľkosť diela je 8,5 metra na dĺžku, 2,5 metra na šírku a 3 metre na výšku. Tieto rozmery zaraďujú betlehem medzi najväčšie vyrezávané betlehemy v Európe a zároveň z neho robia najväčšiu drevorezbu svojho druhu na svete. Slovenský betlehem je otvorený každý deň od 9:00 do 12:00 a od 13:00 do 18:00. Vstup je zdarma.
Význam a kritické porovnanie
Drevený betlehem v Rajeckej Lesnej je považovaný za najväčší drevený pohyblivý betlehem na Slovensku, ba dokonca v celej Európe, a je označovaný aj ako najväčšia drevorezba svojho druhu na svete. Napriek tomu sa v médiách objavujú aj mylné informácie o tom, že ide o najväčšiu rezbársku realizáciu medzi betlehemami alebo že je najväčší na svete, čo sú tvrdenia nepresné a nadnesené. Slovenský betlehem je však napriek tomu jedinečný.
Riešenie kompozičných a výrazových otázok, spracovanie a rozvody pohybu od pohonnej jednotky až po reálne pohyby jednotlivých figúr je mimoriadne náročné. Dielo právom patrí medzi absolútne vrcholy (najmä ľudového) rezbárstva.
Inšpirácia a paralely v betlehemárstve
Betlehemárska tvorba pozná štylizáciu postáv do krojov a iného ošatenia svojej doby, ako aj využitie rôznych stavebných tvarosloví pri stvárnení architektúry, a to nielen blízkovýchodnej proveniencie. Príkladom je staršia tvorba ľudového prejavu rezbárov z okolia Kolína nad Rýnom, údolia Val Gardena v talianskych Dolomitoch, českého podkrkonošia, ale aj iných regiónov Čiech, Moravy a Slovenska, kde bývajú jasličky umiestnené v stavbách miestneho charakteru. Tvorba strážnického rezbára Františka Gajdu, ktorého postavy v betlehemoch sú oblečené v ľudovom ošatení Slovácka a umiestnené v zodpovedajúcej scenérii, je dokonca staršia ako začiatok prác majstra Pekaru na Slovenskom betleheme.
Třebechovický betlehem ako vzor a porovnávací bod
Pre majstra Pekaru bol pravdepodobne najväčšou motiváciou Třebechovický betlehem, hoci túto skutočnosť sám nepotvrdil. Tento drevený mechanický betlehem v Česku s rozmermi 7 x 3 x 2 metre má okolo centrálneho motívu narodenia rozšírenú scénu. Sú tu pohybovo stvárnené rôzne remeselné a poľnohospodárske činnosti. Je veľmi nepravdepodobné, že majster Pekara ako profesionálny rezbár toto dielo nepoznal a nezapôsobilo naňho motivačne, keďže Třebechovický betlehem reprezentoval Česko-Slovensko na svetovej výstave EXPO v roku 1967 v Montreale a precestoval aj slovenské mestá, pričom tieto udalosti boli sledované médiami. O Třebechovickom betleheme bol dokonca nakrútený aj dokument Československej televízie.
Zhotovenie Slovenského betlehema s rozmermi 8,5 x 3 x 2,5 metra je jednoznačne vedené snahou o rozmerové prekonanie práve Třebechovického betlehema. Majster Pekara však prekonal toto dielo len rozmerovo. Třebechovický betlehem má (na rozdiel od Slovenského) z dreva zhotovený aj rozsiahly pohybový mechanizmus, a aj kvalitatívne výtvarné meradlá sú naklonené na stranu Třebechovického betlehema. U odbornej výtvarnej kritiky sa môžeme stretnúť s názorom, že Slovenský betlehem nemá scénu podriadenú jednotnej perspektíve, ale je zložený zo samostatných scenérií s vlastnou perspektívou. V tejto súvislosti je spomínané aj spracovanie fotografií do „rezbárskeho stavu“, čo je na pomyselnej stupnici hodnotového výtvarného rebríčka na nižšej priečke ako vlastné autorské spracovanie.
Ďalšou diskutovanou vecou je pomerové meradlo. Pri Slovenskom betleheme totiž nie sú dodržané pomery budov v jednej úrovni. Scéna tým stráca na dojme perspektívy aj v tomto smere. Vzniká tak podozrenie, že autor niektoré scény najprv vyhotovil a až potom volil vhodné miesto pre umiestnenie. Celkový dojem potom pôsobí „nástenkovo“, aj keď určité pravidlá (zmenšenie vzdialených objektov) tu predsa len sú. Pri pozorovaní jednotlivých scenérií je vidieť, že na reálnom stvárnení pohybu si dal majster skutočne záležať. Aj tu sú však slabšie miesta v stvárnení kopáčok, ktoré držia motyky v natiahnutých rukách, zatiaľ čo v skutočnosti sa motyka drží v rukách ohnutých v lakti. Figúry darovníkov sú v pomerne statických postojoch a v kontraste s inými postavami zachytenými v pohybe pôsobia strnulo.
Ďalšie významné drevené betlehemy na Slovensku a vo svete
Banskoštiavnický betlehem
K najväčším dreveným pohyblivým betlehemom na Slovensku patrí aj ten banskoštiavnický. Zobrazuje históriu a tradície Banskej Štiavnice v rezbárskej podobe. Autorom je Peter Chovan, miestny rezbár, ktorý na ňom pracoval viac ako 15 rokov. Jeho dielo je dlhé 21 metrov, široké 2,5 metra a vysoké 3 metre. Základ banskoštiavnického betlehemu tvoria permoníci, vládcovia podzemia, nad ktorými sa nachádzajú výjavy z dobývania zlata a striebra stredovekým spôsobom. Nechýba samozrejme ani samotný biblický motív narodenia Ježiška, ktorému sa klaňajú traja králi a zástup baníkov. Dominantným výjavom je zobrazenie hlavnej ulice - Trotuáru, po ktorom kráča známy Salamandrový sprievod. Nachádzajú sa tu budovy chemickej, lesníckej a baníckej školy spolu s botanickou záhradou, Trojičné námestie s morovým stĺpom, gotický Kostol sv. Kataríny, radnica, Starý a Nový zámok, synagóga, sídlo komorských grófov Kammerhof či Klopačka s Piarskou bránou. Chýbať nemôže ani baroková Kalvária s vyobrazením púte veriacich. Keďže tematika Banskej Štiavnice je nevyčerpateľným zdrojom nápadov, betlehem sa bude ešte rozširovať a postupne dopĺňať.
Česko-slovenský betlehem v Horní Lideč
Jediný drevený mechanický česko-slovenský betlehem môžete vidieť v prihraničnej českej obci Horní Lideč. Ručne vyrezávaný betlehem približuje okrem biblického príbehu Svätej rodiny aj život, remeslá a zvyky na česko-slovenskom pomedzí. Nachádza sa v ňom 230 figúrok (z toho 75 pohyblivých) a viacero najznámejších stavieb z trenčianskeho a zlínského kraja. Uvidíte tu Trenčiansky hrad, Bojnický zámok, Kláštor v Skalke pri Trenčíne, Mohylu M.R. Štefánika na Bradle, zrúcaniny hradov Beckov, Čachtice či Lednice. Z moravských stavieb sú tam bazilika na Hostýne, Velehrad, hrad Buchlov a zámok Buchlovice, Radhošť a Jurkovičov dom v Luhačoviciach.
Loštický betlehem
Unikátny betlehem nájdete aj v Lošticiach neďaleko Olomouca, ktoré sú známe výrobou olomouckých syrečkov. Tunajší betlehem, ktorý vyrobil z lipového dreva rezbár Jaroslav Beneš, je známy tým, že jeho súčasťou sú okrem biblických postáv aj skutočné postavy obyvateľov Loštic či osobností Moravy. Nachádza sa tu vyše 300 figúrok, medzi ktorými uvidíte postavy Cyrila a Metoda, Jana Amosa Komenského, Tomáša Baťu, Leoša Janáčka aj s jeho Liškou Bystrouškou, maliarov Alfonsa Muchu či Emila Filla.
Slovenské a svetové rekordy v betlehemárstve
- Slovenský rekordman: Výtvarník Jozef Práznovský za 11 rokov vytvoril 538 betlehemov. Medzi nimi sa nachádza aj najmenší betlehem na svete, ktorý má rozmery 6×6 milimetrov.
- Najväčší mechanický betlehem na svete: Podľa zápisu v Guinnessovej knihe rekordov sú to Krýzovy jesličky v Múzeu Jindřichohradecka v Českej republike. S dĺžkou 17 metrov (v tvare písmena U), ich scéna a figúry nie sú len z dreva.
- Najväčší živý betlehem na svete: Podarilo sa ho vytvoriť v roku 2016 v meste Calne vo Veľkej Británii, kde výjav z jasličiek prišlo zobraziť až 1 254 osôb.