Vianočný stromček, dnes už neodmysliteľný symbol Vianoc, má bohatú a fascinujúcu históriu. Spočiatku bol považovaný za súčasť pohanských zvykov a kresťanský význam nadobudol až koncom 16. storočia. S vianočnými sviatkami sa spája množstvo tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Ozdobený vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. storočia neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc.
Pôvod a symbolika vianočného stromčeka
Korene vianočnej dominaty siahajú hlbšie do histórie, pred príchod kresťanstva. Zima bola vždy obávaným obdobím pre našich predkov, ktorí verili, že stromy, ktoré ostávali zelené počas celého roka, sú prísľubom skorého návratu slnka a života. Severná pologuľa prežíva svoj najkratší deň a najdlhšiu noc 21. alebo 22. decembra, čo je obdobie zimného slnovratu. Už dávno pred kresťanstvom mali vždyzelené rastliny špeciálne miesto v zimných rituáloch, ľudia si zdobili svoje príbytky vetvičkami ihličnanov, cezmíny či imela. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok.
Jedno z vysvetlení, prečo sa na Vianoce zdobí práve stromček, pochádza z raných čias kresťanstva a súvisí s legendou o obetnej slávnosti. Starí keltskí kňazi, druidi, verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch. Pred jednou duchovnou slávnosťou pripravovali pre bohov krvavú obetu mladého muža. Na udalosti bol prítomný kresťanský misionár Winfried, ktorý sa rozhodol zachrániť mladíkovi život. Zhromaždeniu vyrozprával príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme, o sile dobra, lásky a viery. Pripomenul, že narodenie Ježiša je najvzácnejší dar Božského otca všetkým ľuďom na zemi. Druidi mladíkovi darovali život a pri strome spoločne oslávili narodenie Ježiša v Betleheme.
Iná legenda hovorí, že anglický misionár sv. Bonifác v roku 723 na území dnešného Nemecka stretol pohanov, ako sa márne usilujú sťať dub, ktorý chceli obetovať bohu hromu. Strom sa nepoddal, ani keď sa chopil sekery Bonifác, známy aj ako apoštol Nemecka. Odôvodnil to však tým, že v skutočnosti je ich „svätým stromom“ ihličnatý strom v blízkosti. Aj keď iné zdroje uvádzajú, že pohania s Bonifácom dub skolili a na jeho mieste vyrástla jedľa.
Za to, že ihličnaté stromy neskôr prenikli aj do domácností Nemcov, môže vraj Martin Luther, nemecký kazateľ a reformátor zo 16. storočia. Traduje sa, že keď sa známy reformátor Martin Luther za zimného večera vracal domov a rozmýšľal nad kázňou, očaril ho lesk neba, na ktorom sa čarovne mihotali hviezdy medzi konármi ihličnatých stromov, čo ho inšpirovalo. Nový symbol Vianoc sa vo Svätej ríši rímskej národa nemeckého, ako sa vtedy dnešné územie Nemecka nazývalo, rýchlo rozšíril.
Rozšírenie tradície vianočného stromčeka
Tradícia zdobenia celého stromčeka, ako ju poznáme dnes, sa zrodila pravdepodobne v 16. storočí v Nemecku. Prvé písomné zmienky o vianočnom stromčeku pochádzajú z nemeckých Brém približne z roku 1570. Pôvodne šlo o stromček alebo väčšiu vetvičku zdobenú ovocím, orieškami, sladkosťami alebo len symbolickou ozdobou. Prvý záznam o zdobení vianočného stromčeka pochádza z roku 1605 zo Štrasburgu, odkiaľ sa táto tradícia rozšírila do ďalších nemeckých miest a rodín.
Nemeckí osadníci preniesli zvyk vianočného stromčeka do USA a postupne si získal popularitu aj vo svete. Nemecké osady v Pensylvánii mali komunitné stromy už v roku 1747. Väčšina obyvateľov Spojených štátov ich však až do 40. rokov 19. storočia vnímala len ako zvláštny pohanský symbol. V roku 1659 dokonca súd v Massachusetts prijal zákon, podľa ktorého sa akékoľvek pohanské tradície stali trestným činom. V USA získal vianočný stromček popularitu v 19. storočí, pričom prvá zmienka o vianočnom stromčeku sa tam objavila v roku 1832 v Pensylvánii.
Skutočný „boom“ nastal v 19. storočí. V roku 1848 manžel kráľovnej Viktórie, nemecký princ Albert, priniesol tradíciu vianočných stromčekov do Anglicka zo svojho rodného Nemecka. Na obrázku, ktorý navždy zmenil sviatky v celej krajine, bola vyobrazená kráľovská rodina pri bohato ozdobenom vianočnom stromčeku. V roku 1837 si vyzdobila svoj prvý vianočný stromček aj kráľovská rodina vo Francúzsku, no tradícia sa neujala okamžite a stavanie stromčeka sa stalo bežným až v 20. storočí.
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19. storočia a 30. rokmi 20. storočia. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Koncom 18. a začiatkom 20. storočia prenikla táto tradícia aj na územie dnešného Slovenska.
Vznik a vývoj umelých vianočných stromčekov
Potreba alternatívy k živým vianočným stromčekom sa objavila relatívne skoro. Už v 20. storočí nemeckí lesníci bili na poplach, pretože ľudia si zvykli v lese odrezať iba hornú časť stromčeka a jeho spodok uschol, čo skoro spôsobilo ekologickú katastrofu. Táto situácia viedla k hľadaniu udržateľnejších riešení.
Prvé umelé stromčeky: Perie a štetiny
Prvé umelé vianočné stromčeky sa objavili v Nemecku v polovici 19. storočia. V 80. rokoch 19. storočia sa už v Nemecku vyrábali umelé vianočné stromy z husacieho peria zafarbeného na zeleno. Pierka sa pozväzovali pomocou drôtov, aby pripomínali ihličnaté konáre, a pripevnili sa k spojovacím kolíkom, ktoré tvorili trup stromu. Prvé vianočné stromčeky z peria boli vyrobené z kovovej konštrukcie, ktorá slúžila ako hlavný kmeň.
Paradoxne, zdokonalenie umelého stromčeka priniesla aj 2. svetová vojna. V zbombardovanom Londýne ľudia nemali čas zháňať živé vianočné stromčeky. Britská spoločnosť Addis Housewares Company, známa najmä výrobou kief na čistenie toaliet z prasacích štetín, situáciu využila a do Londýna poslala umelé vianočné stromčeky, ktoré vyrobila na strojoch určených na výrobu štetcov. Mali množstvo výhod: boli pevnejšie než ich predchodcovia, uniesli viac ozdôb, nehrozilo, že vzbĺknu tak ľahko ako páperové „jedličky“, a boli aj trvácne.
Éra hliníka a PVC
V USA sa nedali zahanbiť. V 60. rokoch minulého storočia vdýchla spoločnosť Aluminium Special Company z mesta Manitowoc vo Wisconsine slávu hliníkovým vianočným stromčekom. Koncom 50. rokov 20. storočia bol na trh uvedený model stromu vyrobený z hliníka, ktorý však nebol taký úspešný, ako sa očakávalo. Ich históriu približuje článok, ktorého autor čerpal zo zdrojov Wisconsinskej historickej spoločnosti. Kolegovia inžinieri vymysleli, ako vyrobiť podobný strom, ale lacnejšie. A tak čoskoro stáli vo výkladoch vedľa masívnych kovových jedličiek za 75 - 85 dolárov konkurenčné stromy za 25 dolárov, ktoré sa navyše dali ľahšie poskladať do škatule. Čoskoro nato sa na trhoch s vianočným tovarom ocitlo niekoľko výrobcov hliníkových stromov. Keďže každý sa snažil o originalitu, boli malé aj veľké, strieborné a všetkých farieb. Dnes sú vzácnou starožitnosťou, ktorú môžete kúpiť na burze za pár stoviek až pár tisíc eur.
Prechod od stromov s perím k stromom z PVC bol postupný, ale pomerne rýchly. Vianočné ihličnany z PVC (polyvinylchlorid) sa začali objavovať už v 40. rokoch 20. storočia, kedy sa plasty uplatňovali v mnohých oblastiach života. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa začali umelé vianočné stromčeky vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť.
Nárast popularity a moderné trendy
Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov. Umelý vianočný stromček vyrobený z kvalitných materiálov poslúži desiatky rokov, je vždy pripravený na použitie a dá sa jednoducho prispôsobiť do akéhokoľvek priestoru.
Podľa časopisu TIME sa v roku 1964 predalo v USA 35 percent umelých plastových vianočných stromčekov a 65 percent živých. Avšak v roku 2018 si Američania kúpili 82 percent umelých stromov a iba 18 percent skutočných. Podľa TIME ich Američania kupujú z viacerých dôvodov. Zmena podnebia sťažila rast stromov a počas globálnej ekonomickej krízy v rokoch 2007 - 2009 ich vysadili menej. Keďže vo všeobecnosti stromy rastú 7 až 10 rokov, je ich nedostatok. Pre mladých nie je pestovanie vianočných stromov atraktívne a tí, ktorí sa mu venujú, starnú. Podľa prieskumu agentúry TNS Slovakia z roku 2016 umelé stromy uprednostňujú aj Slováci. Aj keď mnohí stále preferujú živý stromček, väčšina z nás sa prikláňa k jeho dlhotrvácnej verzii.
Ekologické aspekty umelých vianočných stromčekov
V súčasnosti sa objavujú aj umelé vianočné stromčeky. S nárastom povedomia o environmentálnych problémoch začínajú v posledných rokoch spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadať ekologickejšie alternatívy. Väčšina umelých stromčekov sa vyrába z PVC (polyvinylchlorid) a kovu, zvyčajne v Ázii, a predstavuje ropný produkt. Problém s odpadom spočíva v tom, že umelý stromček je v podstate kus plastu, ktorý sa v prírode nikdy nerozloží.
Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Štúdie ukázali, že aby sa ekologická stopa umelého stromčeka vyrovnala každoročnej kúpe živého, museli by ste ten istý umelý stromček používať minimálne 15 až 20 rokov. Dnes však prevláda názor, že ekologickejšie sú živé stromčeky. Aj umelé stromčeky z PVC sa dajú síce recyklovať, no látky, ktoré sa pri tom uvoľňujú, majú neblahý vplyv na prírodu. Pre tých, ktorí chcú chrániť prírodu, je možnosť voľby živých stromčekov stále dostatočne udržateľná, najlepšou alternatívou je živý stromček od lokálnych pestovateľov, čím sa minimalizuje ekologická stopa spojená s dlhou cestou.
Vývoj vianočných ozdôb a osvetlenia
Spočiatku sa stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhradke. Dávali sa na ne perníky, domáce pečivo, sušené ovocie alebo podomácky vyrobené ozdoby z papiera, rôzne figúrky zo slamy či z kukuričného šúpolia. Neskôr sa pridali aj háčkované alebo paličkované ozdoby a sviečky. Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov.
V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont (v iných zmienkach Dupon) dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi, prizdobované najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Začiatkom 20. storočia sa objavili aj prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky či slzy.
Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo pred 140 rokmi v USA. Dva dni pred Štedrým dňom, teda 22. decembra 1882, ho predstavil vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťaze 80 elektrických svetielok červenej, bielej a modrej farby bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. Začiatkom 20. storočia sa pod stromčekom začali objavovať aj darčeky pre členov rodiny, pričom protestanti nám priniesli aj tradíciu vianočných darčekov.
tags: #umelohmotny #stromcek #50 #rokov