V mzdovej agende a pracovnoprávnych vzťahoch na Slovensku zohrávajú sviatky kľúčovú úlohu. Pre pracovnoprávne účely sa za „sviatky“ považujú štátne sviatky a aj ostatné sviatky, ktorých presné vymedzenie nájdeme v zákone č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Tieto dni sú obvykle farebne vyznačené v plánovacom kalendári.
Všeobecné princípy odmeňovania sviatkov
Náhrada mzdy pri neodpracovanom sviatku
Podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. Obvyklým pracovným dňom zamestnanca rozumieme deň, v ktorý by zamestnanec inak pracoval, keby na tento deň nepripadol sviatok.
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. Zákon však zároveň umožňuje v pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve dohodnúť, že aj u zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou sa bude poskytovať za sviatok náhrada mzdy. V prípade, že zamestnanec nepracuje v obvyklý pracovný deň kvôli sviatku, ktorý pripadol na tento deň, zamestnanec „prichádza“ o mzdu. Povinnosť dopracovania týchto hodín za sviatok nie je správna, nakoľko sviatky sa nikdy nenahrádzajú a nezarátavajú sa do mesačného fondu pracovného času.
Sviatky ako dni pracovného pokoja a obmedzenia práce
Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja. Väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu. Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce, napríklad v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve, doprave a podobne. Pri maloobchodnom predaji cez vymedzené sviatky nemožno za žiadnych okolností nariadiť zamestnancovi prácu. Nie je možné sa ani dohodnúť so zamestnancom, aby cez sviatok pracoval, a to aj keby chcel. Zákon však aj v tomto prípade stanovuje výnimky, ako napr. prevádzky čerpacích staníc alebo lekární.
Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce, v dňoch:
- 1. januára
- 6. januára
- vo Veľký piatok
- vo Veľkonočnú nedeľu
- vo Veľkonočný pondelok
- 1. mája
- 8. mája
- 5. júla
- 29. augusta
- 15. septembra
- 1. novembra
- 17. novembra
- 24. decembra po 12.00 hodine
- 25. decembra
- 26. decembra
nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je maloobchodný predaj.
Legislatívne zmeny a špecifické prípady sviatkov
Výnimky zo statusu dňa pracovného pokoja (1. september a 28. október)
Z tohto pravidla existujú dve výnimky - 1. september (Deň Ústavy SR) a 28. október (Deň vzniku samostatného československého štátu). Hoci sú podľa zákona o štátnych sviatkoch tieto dni zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce takýto status nemajú. Z pohľadu miezd a dochádzky ide o dni, ktoré sa považujú za pracovné, nemajú status sviatku a zároveň nie sú považované za dni pracovného pokoja.
Deň 1. september je naďalej v zákone o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch uvedený medzi štátnymi sviatkami. V § 2 ods. 3 tohto zákona je však upravená výnimka, vďaka ktorej tento deň nie je od roku 2024 považovaný za deň pracovného pokoja a ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. V tento deň môžu byť otvorené aj obchody. Rovnaký status má aj 28. október.
V mzdovej agende sa tento deň eviduje ako pracovný deň, nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok (neaplikuje sa § 122 ods. 3 Zákonníka práce).
Nové zmeny týkajúce sa statusu sviatkov
Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahnu ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“. Tieto zmeny sa týkajú okrem iných aj 15. septembra (Sedembolestná Panna Mária).
Práca počas sviatku a mzdové zvýhodnenie
Kedy možno nariadiť prácu
Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja. Väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu. Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce (napr. v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, zdravotníctve, doprave a podobne).
Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
Podľa § 122 ods. 1 Zákonníka práce, za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Toto mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Zamestnávateľ poskytne mzdové zvýhodnenie za prácu vykonávanú vo sviatok bez ohľadu na to, či sviatok pripadol na inak pracovný deň, nedeľu alebo iný deň nepretržitého odpočinku v týždni.
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí mzda a nie náhrada mzdy. Ak zamestnanec pracuje v sobotu alebo nedeľu, má nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a navyše aj nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu alebo nedeľu.
Dohoda s vedúcim zamestnancom
Podľa § 122 ods. 5 Zákonníka práce, s vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. V prípade manažérov zákon umožňuje dohodnúť v pracovnej zmluve výšku mzdy už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok.
Náhradné voľno za prácu vo sviatok
Podmienky poskytovania náhradného voľna
Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna, pričom mu mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok nepatrí. Zamestnanec sa môže dohodnúť na čerpaní náhradného voľna - vtedy mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok zamestnanec nedostane.
Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Zákaz jednostranného nariadenia čerpania
Zamestnávateľ nie je oprávnený jednostranne nariadiť čerpanie náhradného voľna. Individuálnu dohodu (písomnú alebo ústnu) zamestnanca a zamestnávateľa nie je možné nahradiť kolektívnou zmluvou, pracovným poriadkom alebo individuálnym pokynom zamestnávateľa.
Priraďovacie súvetie – druhy, príklady a pravidlá písania čiarky #syntax #priraďovaciesuvetia
Príklady a modelové situácie
Príklad č. 1: Nadčas vo sviatok, ktorý nemá status dňa pracovného pokoja
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas. Za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu však nepatrí, nakoľko 1. september nemá status sviatku pre účely Zákonníka práce.
Príklad č. 2: Neodpracovaný sviatok pre mesačnú a hodinovú mzdu
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Počas sviatkov nepracuje (firma je počas sviatkov zatvorená). Sviatok 15. 9. 2025 pripadol na pondelok. Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku.
Príklad č. 3: Odpracovaný sviatok
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. 9. 2025. Riešenie: Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude za odpracovaný sviatok čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Príklad: Sviatok mimo obvyklého pracovného dňa
Obvyklým pracovným dňom je ten deň, počas ktorého by zamestnanec, keby nebol sviatok, pracoval. Napríklad, zamestnanec pracuje v nepárnom týždni v pondelok, stredu, piatok (dlhý týždeň) a v párnom týždni v utorok, štvrtok (krátky týždeň). Obvyklými pracovnými dňami tohto zamestnanca sú v dlhom týždni pondelok, streda a piatok, v krátkom týždni utorok a štvrtok.
- Sviatok pripadne na deň, ktorý je obvyklým pracovným dňom zamestnanca, napr. na pondelok v dlhom týždni, a zamestnanec je povinný tento deň odpracovať.
- Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna, pričom mu mzdové zvýhodnenie nepatrí.
- Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
- Sviatok pripadne na deň, ktorý nie je obvyklým pracovným dňom zamestnanca (napr. v dlhom týždni na utorok). Zamestnanec v ten deň nepracuje, tento deň sa mu nezapočítava do fondu pracovného času a keďže v dôsledku sviatku neprišiel o mzdu, neprislúcha mu ani mzda, príp. náhrada mzdy za sviatok. Obdobná situácia je, ako keď u zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý od pondelka do piatka, pripadne sviatok na sobotu alebo nedeľu. Sviatok pripadol na deň, na ktorý má zamestnanec určený nepretržitý odpočinok v týždni, t. j. na deň pracovného pokoja. Takémuto zamestnancovi nič nebráni odpracovať určený týždenný pracovný čas v jeho pracovných dňoch, a teda nemožno hovoriť o akomsi nadpracovávaní sviatku.
- Zamestnávateľ neurčí zamestnancovi na jeho obvyklý pracovný deň pracovnú zmenu (napr. v dlhom týždni uvedeného príkladu mu neurčí pracovnú zmenu na pondelok), pretože na tento deň pripadol sviatok.
- Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok.
- U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude poskytovať za sviatok náhrada mzdy.
- Sviatok pripadne na deň, ktorý je dňom nepretržitého odpočinku zamestnanca a zamestnávateľ zamestnancovi nariadi alebo s ním dohodne, že zamestnanec bude v ten deň pracovať.
Právna úprava Zákonníka práce vychádza zo zásady, že náhradu za sviatok možno poskytnúť len zamestnancovi, ktorému preukázateľne ušiel zárobok z dôvodu, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Ak by zamestnanec neospravedlnene zameškal pracovnú zmenu, nemá nárok na náhradu mzdy za sviatok.
Príklad: Zamestnanec na čiastočný úväzok
Zamestnancovi pracujúcemu na čiastočný úväzok patrí príplatok za prácu vo sviatok rovnako, ako každému inému zamestnancovi. Takéto obmedzenie by predstavovalo znevýhodnenie oproti iným zamestnancom.
Príklad: Pán Pavol a neodpracovaný sviatok
Pán Pavol pracuje ako opravár, 40 hodinový pracovný týždeň, hodinová mzda 10 EUR, priemerný hodinový zárobok 11 EUR. V apríli 2025 odpracoval všetky svoje naplánované zmeny, čo bolo 152 hodín. V deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, nepracoval. Patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Špecifiká pre zmeny a nočnú prácu
Začiatok a koniec sviatku pri zmenovej prevádzke
Na pracoviskách s nočnými zmenami sa sviatok začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena. Vo výrobnej továrni, kde sú zavedené tri zmeny a ranná zmena nastupuje o 6:00, obedná o 14:00 a nočná o 22:00, sa na účely sviatku považuje za začiatok sviatku začiatok prvej rannej zmeny, t. j. 6:00. Sviatok sa končí 6:00 ďalší deň, hoci už podľa kalendára nejde o sviatok. Napríklad, 8. mája sa sviatok začína o 6:00 a končí sa 9. mája o 6:00. Zamestnanec pracujúci v noci od 22:00 8. mája do 6:00 9. mája vykonáva prácu vo sviatok po celú dobu zmeny.
Mzdové zvýhodnenia za prácu v noci, sobotu, nedeľu
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie za prácu v noci, avšak najmenej 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (v roku 2025 je to 1,6415 eura), a to v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
Podobne u zamestnávateľa, u ktorého sa vyžaduje prevažná časť práce v sobotu, možno dohodnúť nižšie zvýhodnenie za prácu v sobotu, avšak najmenej 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu na hodinu práce v sobotu (v roku 2025 je to 2,1105 eura).
Pre prácu v nedeľu možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie, avšak najmenej 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu práce v nedeľu (v roku 2025 je to 4,221 eura).
Základné legislatívne predpisy
- Zákon č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce
- Zákon č. 241/1993 Z. z. - o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch