Turíce: Kresťanský sviatok Zoslania Ducha Svätého a bohaté ľudové tradície

Turíce, známe aj ako Svätodušné sviatky alebo Letnice, predstavujú po Vianociach a Veľkej noci tretie najvýznamnejšie kresťanské sviatky v roku. Tento pohyblivý sviatok sa slávi sedem týždňov, čiže päťdesiaty deň po Veľkonočnej nedeli, a 10 dní po sviatku Nanebovstúpenia Pána. Turíce v kresťanskom ponímaní uzatvárajú Veľkonočné obdobie a sú oslavou udalostí Veľkej noci, ich slávnostným ukončením. Okrem cirkevného významu sú však silno prepojené aj so starými symbolmi a zvykmi z predkresťanskej éry, ktoré sa viažu k oslavám jari a začiatku jarných prác.

Názvy a etymológia sviatku

Sviatok má viacero pomenovaní, ktoré odrážajú jeho rôznorodý pôvod a historický vývoj:

• Turíce: Staroslovanský názov Turíce je odvodený od slova tur, ktoré patrilo k pôvodnej symbolike a súvisí so zvieracou maskou tura, dominantne zastúpenej v jarných ochranných a obetných obradoch, symbolizujúcich silu a plodnosť.
• Zoslanie Ducha Svätého / Zostúpenie Svätého Ducha: Tieto názvy zdôrazňujú hlavnú kresťanskú udalosť sviatku.
• Svätodušné sviatky: Označenie, ktoré sa často používa súbežne s názvom Turíce.
• Letnice / Päťdesiatnica: Pochádzajú z gréckeho výrazu pentekosté (hémerá), čo znamená „päťdesiaty deň“. V protestantských cirkvách sa používa aj názov Letnice, odvodený od židovského sviatku prijatia Tóry od Boha na vrchu Sinaj - Šavu'ot. Starí Slovania nazývali obdobie žatvy letnica, čo tiež naznačuje prepojenie s príchodom leta.
• Zelené sviatky: Tento názov upozorňuje na symboliku rodiacej sa prírody a hojné používanie zelene v ľudových zvykoch.
• Rusadlá / Rusadlé sviatky: Pomenovanie používané najmä na východnom Slovensku a v oblasti Gemera. Má korene vo východoslovanskom názve Rusalje a súvisí pravdepodobne s názvom mladších antických slávností ruží, ako boli Rosalia alebo Pascharosarum.

Kresťanský význam a symbolika

V kresťanskej tradícii sú Turíce predovšetkým sviatkom zoslania Ducha Svätého na apoštolov v Jeruzaleme, čo sa udialo päťdesiaty deň po Kristovom zmŕtvychvstaní.

Biblický opis tejto udalosti zo Skutkov apoštolov (Sk 2, 1-13) hovorí, že „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor a naplnil celý dom, v ktorom boli. A zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili a na každom z nich spočinul jeden.“ V tento deň bol Duch Svätý zjavený ako tretia Božská osoba Svätej Trojice a zároveň bola Cirkev zjavená svetu. Pod pôsobením Ducha Svätého vtedy v Jeruzaleme prijalo vieru v Ježiša Krista okolo tritisíc ľudí. Apoštoli po prijatí Ducha Svätého začali rozprávať rozličnými jazykmi, čím sa prítomnosť Ducha Svätého rozšírila k všetkým národom sveta, ktoré sa v tom čase zhromaždili v Jeruzaleme na židovský sviatok Šavuot.

Dary a symboly Ducha Svätého

Kresťanstvo spája s Duchom Svätým sedem darov:

• Dar múdrosti
• Dar rozumu
• Dar rady
• Dar sily
• Dar poznania
• Dar nábožnosti
• Dar bázne Božej

Medzi symboly Ducha Svätého patrí najmä voda, ktorá naznačuje jeho pôsobenie pri krste, oheň symbolizujúci jeho pretrvávajúcu silu, a tiež oblak a svetlo.

Liturgická farba

Pri svätej omši a Službách Božích sa v rímskokatolíckej aj evanjelickej cirkvi používa červená liturgická farba. Červená farba okrem mučeníkov a mučeníckej smrti symbolizuje aj Ducha Svätého a jeho ohnivé zoslanie.

Turíce v rôznych cirkvách

Po rozšírení kresťanstva cirkev na pôvodné turíčne sviatky terminovala sviatky svätého Ducha, znázorňovaného plamienkom alebo holubicou.

• Rímskokatolícka cirkev: Sviatok sa oficiálne nazýva Zoslanie Ducha Svätého. Pri tejto príležitosti sa konajú tradičné svätodušné púte.
• Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV): Slávi sa Prvá slávnosť svätodušná, pričom sa tiež používa červená liturgická farba.
• Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev: Sviatok sa tradične nazýva Zostúpenie Svätého Ducha, čím sa zdôrazňuje aktivita a činnosť Svätého Ducha ako samostatnej osoby. Bohoslužobné texty sa sústreďujú na ovocie pôsobenia Svätého Ducha, teda na zbožštenie, obnovu, zmenu ľudských sŕdc a na jeho dary. Ďalším dôležitým aspektom je oslava presvätej Trojice, ktorá je osobitne výrazná na večierni v nedeľu večer a v Pondelok Svätého Ducha.

Predkresťanské korene a ľudové tradície

Na Turíce sa kresťanské významy spájajú so starými symbolmi a zvykmi z predkresťanskej éry. Nebolo ľahké potlačiť pôvodnú symboliku, a tak niektoré pohanské zvyky, ktoré naši predkovia praktizovali na Turíce, v určitej forme vydržali dodnes. Turíčne sviatky pôvodne trvali tri dni, no postupom času sa redukovali.

Ochranná symbolika zelene a vody

Tieto zvyky sa spájali so začiatkom jarných prác. Jedným z najvýraznejších znakov je použitie zelenej farby a zelených ratolestí. Domov sa nosili zelené ratolesti a bahniatka, ktoré mali ochranné vlastnosti, priťahovať dobré sily a chrániť pred zlými silami. Symbolom týchto sviatkov zelene boli konáriky liesky, hrabu alebo iných listnatých stromov, ktoré si ľudia vkladali do okien, ozdobovali nimi interiér. Keď uschli, odložili ich a v prípade búrky hádzali do pece pre ochranu.

Turíčnu zeleň prijalo aj kresťanstvo - na ochranu domu, hospodárstva i dobytka sa používali v kostole posvätené vetvičky. Zelenými vetvičkami sa zdobili aj kostoly či menšie oltáriky. Častým zvykom bolo zdobenie obydlí a maštalí zelenými vetvičkami s úlohou ochrániť dom a úrodu pred zlými silami.

Otváranie studničiek

Najznámejšou dochovanou tradíciou je takzvané otváranie studničiek. Studničky v chotároch museli byť obradne vyčistené a upravené. Starí Slovania prinášali dary k studničkám a obetovali duchom domáce zvieratá (dnes symbol obetovania baránka). Verilo sa, že chotár s nevyčistenou studničkou postihli duchovia nedostatkom vlahy. Táto úloha pripadla mládencom, pričom studničky mali byť vyčistené do slávenia Turíc, čo im malo zabezpečiť zdravie a sviežosť.

Ďalšie ochranné a zábavné zvyky

• Proti zlým silám: Ďalším prejavom zameraným proti zlým silám bolo aj práskanie bičom na lúkach a turičné vatry.
• Úcta k predkom: Duše mŕtvych predkov sa mali cez turíčny týždeň vracať na zem, aby pomáhali a ochraňovali živých. Na severnom Slovensku sa konali zádušné omše za zosnulých za obdobie od minulých Turíc, na hroby sa kládli zelené vetvičky a vajíčka.
• Turíčny kráľ a zábavy: Pozostatkom starého obyčaja voľby turíčneho kráľa (ktorého volila mládež a tri dni mu patrila všetka svetská moc v obci), ktorý vďaka zákazom zanikol v 18. storočí, je voľba turíčnych mládeneckých richtárov (napríklad v Klížskej doline voľba smutného kráľa). S postavou kráľovnej sa stretávame v dievčenských hrách a obchôdzkach. Staršiu vrstvu tvorili aj sprievody masiek, bujaré zábavy so spevom a tancom, hostiny, streľba, obchádzanie chotára s fakľami a hluk. V mestách sa na Turíce konali strelecké preteky na terč v tvare vtáka, víťaz dostal titul vtáčieho kráľa. Obľúbené boli sprievody dievčat s ružovými girlandami a vencami, prevážanie sa na kvetmi ozdobených loďkách, výlety do prírody, majálesy a juniálesy.

Stavanie májov

Azda najznámejším ľudovým zvykom, ktorý sa viaže k Turíciam, je stavanie májov pred domami mladých dievčat, inde sa zvyk nazýva aj ohrávanie májov. Čas stavania májov sa pritom líši podľa regiónov Slovenska. Kým na západnom Slovensku sa máje tradične stavali počas noci z 30. apríla na 1. mája (počas filipsko-jakubskej noci), na východnom a strednom Slovensku sa stavanie májov viaže priamo k sviatku Turíc.

Máj je osekaný vysoký strom (väčšinou ihličnatý ako jedľa, no postupom času sa začali používať aj brezy), s kmeňom očisteným od kôry a s korunou bohato ozdobenou farebnými stuhami, šatkami či fľaškou pálenky. Máje sa stavajú pred domy, kde majú dievku na vydaj. Niekedy sa staval aj jeden centrálny máj pre celú dedinu do stredu obce. Tento symbol je centrom pozornosti a máje sa stavajú so spevom a ľudovou hudbou.

V niektorých obciach mládenci dávali ozdobné stromčeky svojim vyvoleným na dom alebo do plota už v noci zo soboty na turičnú nedeľu. Každá dievka, ktorá pred svojim domom našla ozdobený máj, tak zistila, koľko mládencov sa o ňu uchádza. Ak sa však dievčine máj alebo mládenec nepáčil, mohla máj zvaliť a neprísť na večernú turičnú zábavu, riskujúc tak možné nepríjemnosti.

V niektorých regiónoch, napríklad v dedinách Slánskej doliny, boli pre mládencov hlavnou odmenou pierko, vyšívané zápästky či vreckovka, a v prípade vážnej známosti aj vyšívaná košeľa. Zriedkavo sa mohlo stať, že dievča potupili tak, že jej postavili pred dom suchý strom alebo hrniec s burinou. V Ochtinej dostávali mládenci aj finančnú odmenu na spoločnú zábavu, ktorá sa organizovala na druhý deň.

Stromové máje neskôr nahradili kvetinové koše. Ak mal chlapec o dievča záujem, doniesol jej vyzdobený kvetinový kôš. Ak mala aj dievča záujem o chlapca, ako prejav náklonnosti umiestnila kôš do okna tak, aby ho bolo aj z cesty dobre vidieť.

Spojitosť s židovským sviatkom Šavuot

Turíce majú hlboké korene v židovskom sviatku Šavuot, nazývanom aj Sviatok týždňov. Podobne ako Turíce, aj Šavuot nemá presne stanovený dátum slávenia, ale odvíja sa od Sviatku nekvasených chlebov, Pesachu. Jeho slávenie sa počíta na 49. deň po Pesachu, čiže po siedmych týždňoch. Názov Šavuot v hebrejčine znamená „týždne“, čo je obsiahnuté v samotnom názve sviatku.

V Starom zákone sa pre tento sviatok nachádza niekoľko rozličných názvov:

• Sviatok žatvy (hebr. chaghakacir) v knihe Exodus (Ex 23, 16)
• Deň prvotín (hebr. chaghabikkurim) v knihe Numeri (Nm 28, 26)

Tieto názvy poukazujú na fakt, že 50 dní ohraničovalo obdobie medzi prvou žatvou jačmeňa a ukončením žatvy pšenice, čo bolo významné obdobie v rámci hospodárskeho roka.

Počas Šavuotu Židia slávia odovzdanie Tóry Mojžišovi na hore Sinaj, čo predstavuje počiatok zmluvy medzi Bohom a vyvoleným židovským národom. Židovská tradícia slávenia Sviatku týždňov obnášala prinášanie konkrétnej obety, opísanej v knihe Levitikus (Lv 23, 15-18), kde je sviatok označený ako Letnice alebo Pentekostes (hebr. päťdesiaty deň). Židia mali obetovať potravinovú obetu, v ktorej nesmel chýbať kvasený chlieb ako obeť prvotín. Zatiaľ čo počas sviatku Pesach, Sviatku nekvasených chlebov, mohli Židia jesť iba nekvasený chlieb (maces), po päťdesiatich dňoch mali obetovať práve kvasený chlieb.

Zatiaľ čo Šavuot je postavený na slávení starej zmluvy medzi Bohom a izraelským národom, počas Turíc si kresťania pripomínajú uzatvorenie novej zmluvy medzi Bohom a všetkými národmi sveta.

Dátumy slávenia Turíc

Turíce sú pohyblivý kresťanský sviatok, ktorý sa slávi sedem týždňov po Veľkej noci, čiže 50 dní po Veľkonočnej nedeli a 10 dní po Nanebovstúpení Pána. Dátum sviatku sa preto každý rok mení.

Príklady dátumov slávenia v jednotlivých rokoch:

Sviatok Turíc je dňom, ktorý je významný tak pre kresťanov, ako aj pre Židov. Pre obe náboženstvá je to sviatok, ktorým sa slávi uzatvorenie zmluvy medzi Bohom a človekom. Zároveň však tieto sviatky mali svoje nezastupiteľné miesto aj v rámci ľudovej kultúry, čím Turíce predstavujú nielen deň radosti z nového začiatku, ale aj deň radosti zo života ako takého.

tags: #turice #statny #sviatok