História a význam Trenčianskej Turnej

Trenčianska Turná je obec na Slovensku v okrese Trenčín. Rozprestiera sa uprostred Trenčianskeho podolia, severne od masívu Považského Inovca v južnej časti Trenčianskej kotliny. Geologické podložie obce tvoria druho- a treťohorné horniny, s pomerne veľkou hrúbkou štvrťohorných naviatych sedimentov a aluvií potokov. Prevládajúcimi pôdnymi typmi sú rendziny a hnedé lesné pôdy. Obcou preteká Turniansky potok, do ktorého priamo v obci vteká Hukov potok. Na severných svahoch Považského Inovca sa nachádzajú aj štyri pramene minerálnych vôd.

Pôvod názvu a prvé písomné zmienky

Názov obce mohol byť odvodený od zvieraťa „tur“ alebo od strážnej veže zvanej „turna“, ktorá mohla stáť na strategicky významnom mieste. Obidve možnosti dosvedčujú starobylosť tohto názvu. Hoci prvá priama písomná zmienka o obci pochádza z roku 1269, v Zoborských listinách sa „Turna aqua“ (Turniansky potok) spomína už v roku 1113. V priebehu histórie sa názov obce menil, napríklad v roku 1396 ako Tarno, neskôr Torna (1439), Thwrna (1469), Turna (1773) až po súčasný názov Trenčianska Turná (1927). Maďarské ekvivalenty boli Turna a Tornyos.

Prehistorické osídlenie

Trenčianska Turná a jej bezprostredné okolie má mimoriadne bohatú históriu osídlenia, siahajúcu až do staršej doby kamennej. Najstaršími dokladmi sú nálezy kamennej štiepanej industrie z paleolitu. Koncentrácie artefaktov sa nachádzajú najmä južne a východne od obce, na chrbtoch nadväzujúcich na severné svahy Považského Inovca. Tieto lokality predstavujú súčasť komplexu paleolitických sídlisk na územiach Trenčianskych Stankoviec, Trenčianskej Turnej a Mníchovej Lehoty.

Stredný paleolit

Najstaršie paleolitické osídlenie možno datovať do stredného paleolitu, ktorého nositeľmi boli neandertálci. Vek najstarších nálezov sa s istou pravdepodobnosťou odhaduje na približne 50 000 až 70 000 rokov.

Mladý paleolit

Mladšie obdobie predstavuje staršia fáza mladého paleolitu (približne pred 35 000 rokmi), z ktorej pochádzajú nálezy významných nástrojov, takzvaných listovitých hrotov. V surovinovom zložení prevládajú miestne rohovce a radiolarity červenohnedej, zelenej a hnedej farby. Ojedinele sa vyskytuje aj limnosilicit, pravdepodobne zo stredného Slovenska, ako aj iné silicity. Vrchol dosahuje paleolitické osídlenie Trenčianskej Turnej a okolia v strednej fáze mladého paleolitu, počas kultúry gravettienu. Väčšinu gravettienskych lokalít možno priradiť k jeho mladšej fáze, takzvanému horizontu hrotov s vrubom (približne pred 23 000 rokmi). Industria z tohto obdobia má výrazne čepeľovitý charakter, pričom čepele slúžili ako polotovar pri následnej výrobe širokého spektra nástrojov, najmä škrabadiel, rydiel či hrotov. Na výrobu nástrojov bol popri radiolaritoch využívaný najmä silicit z glacigénnych sedimentov, takzvaný pazúrik, ktorý patináciou nadobudol bielu až modrastú farbu. Náleziská z obdobia horizontu hrotov s vrubom predstavujú súčasť osídlenia oboch brehov Váhu, ktorý slúžil ako významná komunikačná a migračná trasa pre ľudské populácie aj pleistocénnu faunu (napríklad mamuty a soby). Lokality z tohto obdobia sa koncentrujú najmä v oblasti Piešťan a Trenčianskej kotliny. Osídlenie mladšej fázy mladého paleolitu, neskorého paleolitu a mezolitu má výrazne epizodický charakter, dokladom čoho je niekoľko menej výrazných nástrojov.

Neolit a doba bronzová

Nasledujúce obdobie mladšej doby kamennej, takzvaného neolitu, je na rozdiel od lovcov a zberačov paleolitu charakteristické dlhodobejším osídlením vhodnej polohy v podobe usadlostí, zložených z dlhých drevených domov, poľnohospodárstvom, chovom zvierat a zhotovovaním keramiky a brúsených nástrojov. Na východ od Trenčianskej Turnej sa nachádzajú stopy po takejto lokalite, z ktorej pochádzajú početné nálezy štiepaných a brúsených nástrojov. Hrubostenná, ale najmä tenkostenná keramika, ktorá sa tu nachádzala vo veľkých množstvách, umožňuje zaradenie náleziska do takzvanej kultúry s lineárnou keramikou (približne 5000 p. n. l.). Toto nálezisko nie je v okolí obce jediné, menej početné doklady neolitického osídlenia možno nájsť aj neďaleko obecného cintorína či v blízkosti poľnej cesty do miestnej časti Hámre.

Dobu bronzovú v Trenčianskej Turnej reprezentujú nálezy z mladšej doby bronzovej (okolo 1100 p. n. l.) z takzvanej lužickej kultúry, ktoré sa našli neďaleko sútoku Hukovho potoka a Turnianskeho potoka. Do mladšej doby bronzovej možno zaradiť aj početné nálezy urnových hrobov, ktoré boli archeologicky skúmané a odborne dokumentované počas stavby hypermarketu TESCO v Trenčíne - Belej, a nález fragmentu bronzovej ihlice z lokality medzi Trenčianskou Turnou a Veľkými Bierovcami.

Od Rímskej ríše po Veľkú Moravu

Z doby rímskej pochádzajú okrem niekoľkých strieborných mincí - denárov - aj nálezy fragmentov luxusnej rímskej keramiky, takzvanej terry sigillaty. Jeden nález dna a časti steny nádoby pochádza východne od obce, ďalší kus bol objavený v blízkosti majera. Oba nálezy, predstavujúce importy z územia Rímskej ríše, sú datované do obdobia približne okolo roku 200.

Slovanské, respektíve veľkomoravské obdobie (9. storočie), reprezentujú nálezy z centra obce, medzi ktoré patria železná sekera, esovité náušnice a neporušená nádoba.

Stredovek a raný novovek

V stredoveku patrila obec trenčianskemu panstvu. Už od roku 1406 bola v obci kaplnka a pred rokom 1588 aj kostol. Stredoveké nálezy predstavujú najmä početné nálezy keramiky na viacerých miestach v obci, v poslednom čase napríklad v blízkosti majera. Z tohto obdobia je známy aj poklad - hromadný nález asi 20 zlatých mincí kráľov Mateja Korvína a Vladislava II. z druhej polovice 15. až začiatku 16. storočia.

Bitka pri Trenčianskej Turnej (1708)

Dňa 3. augusta 1708 sa v katastrálnom území obce odohrala významná bitka medzi habsburskými vojskami generála Heistera a kuruckou armádou Františka II. Rákociho. Táto udalosť, ktorá mala rozhodujúci charakter, je dodnes pripomínaná pamätníkom v miestnej časti Hámre.

Obyvateľstvo a hospodárstvo v novoveku

Demografický vývoj a hospodárska aktivita obce Trenčianska Turná sú dobre zdokumentované. V roku 1598 mala obec 59 domov. V roku 1720 tu žilo 10 daňovníkov. Podrobnejšie údaje z konca 18. storočia ukazujú, že v roku 1784 mala obec 73 domov, 110 rodín a 587 obyvateľov. V roku 1828 počet obyvateľov mierne vzrástol na 632 v 73 domoch. Na prelome 19. a 20. storočia, konkrétne v roku 1910, tu žilo 968 obyvateľov. Väčšina obyvateľstva sa po stáročia zaoberala poľnohospodárstvom, najmä chovom dobytka. V roku 1903 bolo v obci založené úverné družstvo. Po vzniku prvej Československej republiky sa zamestnanie obyvateľstva v podstate nezmenilo. V roku 1950 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo (JRD). V obci sa nachádzalo aj hospodárstvo cukrovaru v Trnave. V roku 1954 Trenčiansku Turnú postihla povodeň. V neskoršom období dochádzala väčšina obyvateľstva za prácou do priemyselných závodov v Trenčíne.

Moderné dejiny a súčasnosť

Súčasná podoba obce Trenčianska Turná vznikla spojením s blízkou obcou Hámry v roku 1976. Obec si zachovala svoju samosprávu, pričom v nej pôsobili a pôsobia starostovia a obecné zastupiteľstvo.

Významné pamiatky a zaujímavosti

Dominantou obce je kostol svätého Martina, ktorý bol pôvodne gotický a prešiel prestavbami v priebehu 18. a 19. storočia. Zvyšky pôvodného muriva sú prekryté obkladom alebo omietkou. Vo vnútri sa nachádzajú dve krypty a na veži je umiestnený najstarší zvon z roku 1832. Na južnom konci obce stojí pieskový podstavec s nápisom z roku 1794, na ktorom je postavená socha svätého Jána Nepomuckého. Okolo pomníka bolo pôvodne zasadených deväť líp, z ktorých dnes žijú už len štyri.

V chalupe na Kušnierovci je umiestnené miestne múzeum, ktoré uchováva pamiatky na históriu obce. Inak obec neoplýva rozsiahlymi stavebnými pamiatkami, nakoľko v minulých storočiach bola prevažne poddanskou obcou. V minulosti v obci pôsobilo viacero kňazov a učiteľov, ktorí významne prispeli k rozvoju obce a vzdelanosti miestneho obyvateľstva.

tags: #trencianska #turna #vyrocie