Historický kontext a súčasný stav zvonenia
Zvony patria neodmysliteľne k európskej kultúre a kresťanskej tradícii. Ich zvuk sa po tisícročia dotýka všetkých ľudí - veriacich aj neveriacich - a plní kultovú, náboženskú, informačnú aj komunikačnú funkciu. Zvony privolávali k liturgii, oznamovali narodenia a úmrtia, pozývali k modlitbe a ohlasovali katastrofy. Tradičné ručné zvonenie, ktoré bolo kedysi bežné, dnes ustupuje modernejším technológiám.
Príkladom významného momentu, kedy zvony rozozvučali celé Slovensko, bola návšteva pápeža Františka. Vtedy sa vo všetkých katolíckych kostoloch rozozvučali zvony, aby pozvali veriacich k modlitbe. Išlo o mimoriadne gesto, kedy zvony zneli nepretržite 12 minút. Medzi tisíckami elektrifikovaných zvonov boli aj tie, ktoré rozozvučali zvonári a zvonárky tradičným spôsobom - ručne.
Tradičné ručné zvonenie je dnes už zriedkavé. Po druhej svetovej vojne začalo vplyvom elektrifikácie veľmi rýchlo miznúť. Elektrické zvonenie nahradilo prítomnosť človeka, proces liturgickej služby zvonára sa zjednodušil a ľudský prvok sa vytratil.
Od roku 2011 je táto zanikajúca slovenská tradícia chránená a zaradená do spoločného nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Pamiatkari však upozorňujú, že aj keď je automatizované zvonenie považované za zaužívané a pohodlné riešenie, má svoje úskalia.
Ľudský cit zvonára verzus elektrifikácia
"Elektrika sa od čias jej vynájdenia automaticky vníma ako pokrok, zrejme v dobrom úmysle, v snahe uľahčiť si prácu, čo už tak celkom nie vždy a všade platí. A to sa ukazuje osobitne pri zvonoch. Elektrifikácia má totiž veľmi veľa negatívnych dosahov na samotnú hmotnú podstatu zvona a na zvonenie," hovorí kampanológ Juraj Gembický z Krajského pamiatkového úradu v Košiciach.
Ilustráciou tohto tvrdenia je príbeh vzácneho hrabušického gotického zvona zo 14. storočia, ktorý pochádza z dielne významného spišského zvonolejára Majstra Konráda. Tento zvon, ktorý pôvodne slúžil kartuziánskym mníšom, utrpel poškodenia už krátko po elektrifikácii. Pamiatkari na ňom merali okrem iného aj hrúbku vybitia úderového venca, teda mieru jeho poškodenia.
Vďaka spolupráci tamojšej farnosti, pamiatkarov a odborníkov sa však podarí zvon obnoviť v dobrom stave aj pre ďalšie generácie. V budúcnosti by sa na ňom malo zvoniť výhradne ručne. Podľa slov hrabušického farára Ľubomíra Cvengroša je tento zvon "skvost" s obrovskou historickou hodnotou a je dôležité, aby naďalej slúžil.
Ďalšie dva mladšie historické zvony, ktoré má farnosť, prejdú na tzv. lineárny kombinovaný pohon, ktorý umožní aj ručné zvonenie. Pamiatkari zdôrazňujú, že vzácne historické zvony treba šetriť a uchovávať v čo najväčšej miere. Ani najmodernejšie spôsoby totiž nenahradia cit zvonára, ktorý dokáže regulovať zvonenie a vnímať, či niečo nie je v poriadku. Juraj Gembický označil zvonára za "dirigenta" zvona.

Zvuk zvonov a ich symbolika
Bronzový zvon je živým liturgickým hudobným nástrojom, ktorého zvuk má hlboký emocionálny dopad. Nielenže privolával k bohoslužbám, ale svojím zvukom sprevádzal aj významné udalosti v živote komunity. Zvonenie patrilo a patrí do európskej kultúry a bolo vždy vnímané pozitívne.
Gréckokatolícky farár Michal Hospodár pripomína, že zvonenie pomáhalo človeku v minulosti udržiavať rytmus dňa, ktorý sa niesol v znamení práce a modlitby. "V hlase zvona je čosi mystické, ale obávam sa, že naša generácia je ohlušená mnohými zvukmi a často už nepočuje posolstvo, vníma iba zvuk," dodáva.
V košickom Dóme svätej Alžbety dodnes udržiavajú tradíciu ručného zvonenia pri všetkých zvonoch, vrátane umieračika. Dómske zvony nie sú elektrifikované a na požiadanie zvoní zvonár. Toto rozhodnutie je v súlade s odporúčaniami pamiatkarov.
V Severnej veži koš [katedrály](https://sk.wikipedia.org/wiki/Katedr%C3%A1la_sv%C3%A4tej_Al%C5%BEbety_v_Ko%C5%A1iciach) sa nachádza stredoveký hodinový zvon z roku 1516, ktorý odliala zvonolejárka Uršuľa. Význam spišského zvonára Majstra Konráda sa prirovnáva k významu Majstra Pavla z Levoče. Historické zvony sú často zdobené ornamentmi a reliéfmi, nesú mená a nápisy, ktoré akoby prehovárali v prvej osobe, napríklad typická časť stredovekého nápisu na košickom najstaršom hodinovom zvone: "Ó, kráľ slávy, príď s pokojom. Zdravas, Mária."
Technické aspekty a histórie zvonenia
S ručným zvonením začínali kňazi a rehoľníci už v ranom kresťanstve. Neskôr túto funkciu prevzal osobitný zvonár. Táto úloha však nebola výlučne mužskou doménou; po smrti manžela sa jej často ujímali manželky zvonárov, alebo zvonili ako kostolníčky.
Elektrické zvonenie má svoje výhody, najmä pohodlie pri rýchlom zapnutí a vypnutí. Často je tiež dôvodom pre elektrifikáciu zvonov sťažený prístup do veže alebo nedostatok ľudí ochotných vykonávať ručné zvonenie.
Firmy, ktoré sa zaoberajú elektrifikáciou zvonov, využívajú na rozkolísanie zvona lineárne alebo rotačné motory prostredníctvom rôznych mechanizmov. Systém funguje na princípe rozkývania zvona pomocou elektromotora či elektromagnetu.
"Napriek tomu mnohé z nich ešte nepopraskali, ale sú často v katastrofálnom stave bez údržby a kontroly. Zbierky prasknutých zvonov v múzeách v Trnave či v Košiciach sú jasným dôkazom, že elektrika už od čias socializmu až dodnes niektoré zvony veľmi rýchlo poničila," varuje znalec zvonov Gembický.
V zozname pamiatok sa aktuálne nachádza vyše 900 slovenských zvonov, od stredovekých až po zvony odliate v 20. storočí.
Rusínsky magazín - Potoky (SK), dokumentácia zvonov
Tradičné anjelské zvonenie ako vianočná dekorácia
Okrem cirkevného zvonenia existuje aj tradičná vianočná dekorácia známa ako "anjelské zvonenie" alebo "zvončekový stromček". Ide o kovový otočný svietnik, ktorý po zapálení sviečok pomocou tepla roztočí anjelikov, ktorí jemne cinkajú.
Pôvod tejto dekorácie siaha do Nemecka, kde sa vyrábala už na začiatku 20. storočia. Obľuba zlatého otočného stromčeka sa rýchlo rozšírila do okolitých krajín. V Československu sa od 50. rokov vyrábal pod názvom "Zvonící stromček", avšak bez náboženskej tematiky.
V súčasnosti sa výroba tejto tradičnej dekorácie obnovila v Českej republike. Ide o ručne vyrábaný produkt s použitím českých dielov a komponentov. Jednotlivé kovové časti sa vyrábajú vo Velkém Šenove a v Rožmitále pod Třemšínem, kde prebieha aj kompletizácia v chránenej dielni.
Tento "zvončekový stromček" sa stal symbolom Vianoc, ktorý evokuje nostalgiu a navodzuje sviatočnú atmosféru. Často sa spomína ako spomienka na detstvo a Vianoce u starých rodičov.
Parametre anjelského zvonenia:
- Farba: zlatá
- Materiál: kov, sklo
- Výška: 30 cm
- Priemer: 14,5 cm
- Súčasťou balenia sú 4 ks sviečok.
Výber z recenzií zákazníkov:
- "Pekná dekorácia. Majú z nej radosť deti aj dospelí."
- "Krásne okrášlil náš stôl. Stará, pekná klasika za prijateľnú cenu."
- "Veľmi krásny stromček, ktorý mi pripomína detstvo."
- "Nie príliš kvalitný materiál, treba zručnosť pri skladaní jednotlivých dielov."
- "Viacerí zákazníci sa sťažovali na kvalitu zvonenia, ktoré je niekedy príliš tiché alebo skôr búchanie ako cinkanie."
