Ladislav Záborský bol jedným z najvýznamnejších slovenských umelcov 20. storočia. Jeho tvorba, rozpoznateľná pre špecifický umelecký rukopis, presiahla hranice tradičnej maľby. Okrem obrazov vytvoril farebné a leptané vitráže pre 25 kostolov na Slovensku a je autorom 21 krížových ciest realizovaných v rôznych technikách.
Životná cesta a vzdelanie
Ladislav Záborský sa narodil 22. januára 1921 v Tisovci v katolíckej rodine. Základnú školu navštevoval v rodisku, neskôr sa rodina presťahovala do Podbrezovej a následne do Banskej Bystrice, kde v roku 1940 zmaturoval na gymnáziu. Napriek odporu rodičov, ktorí sa obávali o jeho finančnú stabilitu ako umelca, sa Ladislav rozhodol nasledovať svoje povolanie.
V roku 1940 začal študovať na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave u významných pedagógov, akými boli Ján Mudroch, Gustáv Mallý a Martin Benka. Súčasne navštevoval prednášky na filozofickej a prírodovedeckej fakulte. Po získaní profesorského diplomu v roku 1945 pôsobil ako profesor kreslenia a deskriptívnej geometrie na gymnáziu v Martine.
Manželstvo a duchovné spoločenstvo Rodina
Kľúčovým obdobím v jeho osobnom živote bolo zoznámenie sa s Gabrielou Bartošovou počas štúdií. Ich svadba, poznačená vypuknutím Slovenského národného povstania, sa konala 1. decembra 1944 v Martine. Počas štúdií sa Ladislav taktiež zapojil do spoločenstva Rodina, ktoré založil jezuitský páter Tomislav Kolakovič. Táto skupina intelektuálov sa zameriavala na apoštolát viery a šírenie evanjelia, čím sa dostala do priameho konfliktu s nastupujúcim komunistickým režimom.
Väzenie a vnútorná sila
Po zákaze činnosti Ústrednej katolíckej kancelárie v roku 1948 začali masové perzekúcie členov Rodiny. Ladislava Záborského zatkli na Silvestra 1953 a odsúdili za velezradu na sedem rokov väzenia. Počas päťmesačnej vyšetrovacej väzby na „samotke“ v Ružomberku, bez prístupu k papieru a peru, vytvoril pozoruhodným spôsobom tridsať básní. Písal ich na namydlené dno cínového lavóra pomocou zúbka z hrebienka a následne sa ich naučil naspamäť.
| Obdobie | Udalosť |
|---|---|
| 1944 | Sobáš s Gabrielou Bartošovou |
| 1953 | Zatknutie a začiatok vyšetrovacej väzby |
| 1957 | Prepustenie z väznice vo Valdiciach |
| 1990 | Úplná rehabilitácia |
Umelecký odkaz a uznanie
Po prepustení z väzenia sa Ladislav Záborský nemohol vrátiť k pedagogickej činnosti, preto sa venoval ilustrovaniu kníh a tvorbe pre farnosti. Jeho diela sú dnes zastúpené v zbierkach po celom svete, vrátane Francúzska, Talianska, Švajčiarska či USA. Podstatou jeho tvorby zostal zážitok srdca o skutočnosti Boha. Za svoj prínos k umeniu získal viaceré ocenenia, vrátane ceny Fra Angelica 2005 a zlatej medaily Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie.