Tichá noc, svätá noc je jedna z najznámejších kolied na svete. Jej príbeh je plný náhod, skromných začiatkov a putovania po celom svete, pričom si zachovala svoje pôvodné posolstvo pokoja a nádeje.
Vznik a prvé uvedenie piesne
Text piesne napísal kaplán Joseph Mohr už v roku 1816 vo farnosti Mariapfarr. O dva roky neskôr, na Vianoce 24. decembra 1818, požiadal Joseph Mohr v novozaloženej fare svätého Mikuláša v Oberndorfe pri Salzburgu miestneho organistu Franza Xavera Grubera, aby k jeho básni skomponoval priliehavú melódiu. Pôvodne mal text šesť strof, v súčasnosti sa spieva najmä prvá, druhá a posledná sloha.
Príbeh za vznikom piesne: Porucha organu a bída povojnového obdobia
Málo je známe, že táto pieseň vznikla z bolesti a utrpenia autora. Rok predtým, ako Joseph Mohr napísal text piesne, skončili viac ako desať rokov trvajúce napoleonské vojny. Európa bola úplne zdevastovaná - fyzicky, duševne i finančne. Ľudí stále trápil hlad, neúroda a nedostatok peňazí. Desivé spomienky na najstrašnejšiu vojnu v dovtedajších dejinách boli veľmi živé. Práve v tejto atmosfére utrpenia, ale tiež nádeje, vznikol text piesne pod originálnym názvom „Stille Nacht! Heilige Nacht!“. Noc ticha, kedy sa narodil Pán, ktorá je ústrednou témou skladby, akoby skutočne bola opakom vojnového lomozu spred pár mesiacov.
V roku 1818 nastala v kostole sv. Mikuláša v rakúskom mestečku Oberndorf veľká nepríjemnosť - myši prehrýzli mechy organu. Kaplán Joseph Mohr to zistil 23. decembra a o deň neskôr, 24. decembra, mala byť vianočná omša, ktorá sa nedala odslúžiť bez hudby. Hrozba polnočnej svätej omše bez kolied zmobilizovala otca Mohra, ktorý s organistom Franzom Xaverom Gruberom vymysleli náhradný program. Kňaz dal organistovi svoj dva roky odložený text a ten ho zhudobnil. Gruber dojatý textom piesne, jeho posolstvom pokoja a lásky, skomponoval za necelú hodinu melódiu, ktorá prežila viac než dve storočia.
Vznikla skladba pre dve spevácke sóla, chór a gitarový sprievod, pretože organ mal poruchu. Melódia novej piesne pripomínala uspávanku, rovnako ako slová opisujúce pokojne spiaceho Ježiška. Mohrovi sa tak zapáčila, že ju narýchlo zaradil do polnočnej omše. Premiéra piesne Stille Nacht - Tichá noc v malej kaplnke oberndorfského kostola mala podľa dobových prameňov obrovský úspech. Kaplnka dodnes nesie jej meno.
TICHÁ NOC | VIANOČNÉ KOLEDY
Šírenie piesne do sveta
Pieseň sa okamžite stala veľmi populárnou, hoci bola prvýkrát predstavená len v sprievode gitary. Po prvýkrát zaznela 24. decembra 1818 a razom sa začala šíriť do ďalších rakúskych miest i obcí a postupne aj do iných krajín. Text vianočnej piesne Tichá noc preložili postupne do viac ako 200 jazykov, dnes sa spieva už vo vyše 350 jazykoch a dialektoch po celom svete.
Kľúčové osobnosti šírenia
- Karl Mauracher: prominentný opravár organov, ktorý priniesol pieseň do Tirolska a do svojho rodného mestečka, známeho slávnym orchestrom.
- Spevácke rodiny Strasserovcov a Rainerovcov: zaradili koledu do svojich repertoárov a chodili s ňou nielen po rakúskych slávnostiach, ale dostali sa aj do zahraničia. Rainerovci ju v roku 1839 po prvýkrát zaspievali aj na Wall Street v New Yorku.
- Nemecky hovoriaci mnísi: rozširovali ju „od Tibetu po Aljašku a prekladali ju do miestnych jazykov“.
V polovici 19. storočia sa koleda dostala až ku subantarktickému národu Inuitov a bola preložená do ich jazyka. Za necelých 30 rokov sa už „Tichá noc“ každoročne hrávala v berlínskej kráľovskej opere Königliche Hofkapelle.
Prekvapenie pruského kráľa a objavenie autorov
Pruský kráľ Friedrich Wilhelm IV. počul pieseň Tichá noc, svätá noc na Štedrý deň roku 1853 a bol nadšený. Dvornému koncertmajstrovi nariadil nájsť autorov. Úloha to však nebola ľahká: Mohr a Gruber boli obyčajní, bezvýznamní ľudia. Navyše, Joseph Mohr už v roku 1848 zomrel vo veku 56 rokov v úplnej chudobe. Skladateľa Grubera neúspešne hľadali celý rok.
V roku 1854 salzburský zbor pripravoval vianočný program, v ktorom nechýbala pieseň Tichá noc, svätá noc. Jeden z členov zboru, mladík Felix Gruber, ju však spieval nie celkom tak, ako to vyžadoval zbormajster. Keď mu udelil pokarhanie, Felix namietal, že pieseň spieva presne tak, ako ho to naučil jeho otec a ten vie najlepšie, ako sa majú správne spievať piesne, ktoré sám skomponoval. Vďaka tejto príhode prežil Franz Gruber zvyšok života ako slávny človek. Franz Gruber potom odoslal zbormajstrovi list, v ktorom opisuje svoj život aj históriu vzniku koledy.
Autori piesne
Joseph Mohr (autor textu)
Joseph Mohr sa narodil v roku 1792 v Salzburgu ako nemanželské dieťa Anny Schoiberinovej a Franza Mohra. Jeho otec, žoldnier a neskôr dezertér, opustil matku svojho syna skôr, ako sa potomok narodil. Malého Josepha sa ujal Johann Nepomuk Hiernle, vikár katedrály v Salzburgu. Joseph mal totiž krásny hlas a už v dvanástich hral na husliach a spieval v univerzitnom kostole. Po štúdiu teológie a vysvätení za kňaza sa stal kaplánom v Oberndorfe. Joseph Mohr bol voľnomyšlienkar a svojím správaním popudzoval predstaveného. Väčšinu zárobku venoval charite - založil fond na vzdelávanie detí z chudobných rodín. Žil v ústraní a zomrel v roku 1848 vo veku 56 rokov v úplnej chudobe.
Franz Xaver Gruber (autor melódie)
Franz Xaver Gruber sa narodil v roku 1787 v Hochburg-Ach ako tretie dieťa chudobného tkáča Josefa Grubera. Jeho otec nechcel o synovom talente a láske k hudbe ani počuť. Malý Franz však potajomky odbiehal od krosien k organu. Keď raz učiteľ ochorel a na organe nemal kto hrať, zastúpil ho. Dvanásťročný chlapec hral tak nádherne, že to obmäkčilo aj jeho otca, ktorý mu dovolil vzdelávať sa v hudbe a dokonca mu kúpil harmónium. Na svoje prvé učiteľské miesto nastúpil po trojmesačnom štúdiu v roku 1807 do školy v Arnsdorfe. Neskôr pôsobil ako organista v Oberndorfe, kde sa zoznámil s Josephom Mohrom. Svoj životný príbeh a históriu vzniku koledy opísal v liste v roku 1854. Vo chráme sv. Mikuláša v Oberndorfe visí plaketa s nápisom: „Učiteľ Franz Gruber tu 24. decembra 1818 prvýkrát spieval Tichú noc.“
Tichá noc a prvá svetová vojna
Najpamätnejšia chvíľa piesne prišla zrejme počas I. svetovej vojny. Na Štedrý deň roka 1914 začali koledu spievať vojaci v zákopoch tak hlasno, že ich začuli až nepriateľskí vojaci v zákopoch naproti. Mladí nemeckí i britskí chlapci opatrne vyšli zo svojich zákopov práve za spevu „Tichej noci“ a niekoľko hodín sa spoločne zabávali, fotili, vymieňali si predmety, ba na snehu si zahrali spoločne aj futbal. Ich spoločný vianočný večer prerušili až ich velitelia, ktorí ich nahnali späť do zákopov. Vianoce roku 1914 sa stali legendárnymi a o celej udalosti bol aj nakrútený film. Text piesne „Tichá noc“ vždy niesol dôležité posolstvo pre slávenie Štedrého večera v kostoloch na celom svete. „Základné posolstvo piesne o pokoji aj uprostred utrpenia spája kultúry a generácie. Veľké piesne to dokážu.“
Múzeá a miesta spojené s Tichou nocou
Múzeum Tichej noci v Halleine
V bývalom baníckom mestečku Hallein sa nachádza múzeum Tichej noci. Toto múzeum sídli v dome, kde žil a tvoril Franz Xaver Gruber. Expozícia ponúka autentické rukopisy, dokumenty, denník kňaza, listy, portréty a pôvodnú gitaru, na ktorej bola pieseň prvýkrát zahraná. Originálne rukopisy, dokumenty a nábytok rozprávajú o živote tohto učiteľa a skladateľa.
Kaplnka Tichej noci v Oberndorfe
V dedinke Oberndorf sa nachádza Kaplnka Tichej noci (Stille-Nacht-Kapelle). Táto kaplnka stojí na mieste pôvodného Kostola sv. Mikuláša, v ktorom pieseň „Tichá noc“ zaznela po prvýkrát na Vianoce v roku 1818. Kaplnka bola postavená zo zbierok a darov a otvorená bola v roku 1937. Dve okná s vyobrazením J. Mohra a F. X. Grubera pripomínajú tvorcov piesne.
Múzeum Tichej noci v Arnsdorfe
V rakúskom Stille Nacht Museum - Múzeu Tichej noci v najstaršej rakúskej škole v mestečku Arnsdorf, kde učil aj autor melódie Tichej noci, organista a skladateľ Franz Xaver Gruber, nájdete dôkazy o pôvode piesne.