Thomas Mann: Život a Dielo Nemeckého Prozaika
Nemecký prozaik a esejista Paul Thomas Mann sa narodil 6. júna 1875 v Lübecku. Pochádzal z patricijskej obchodnej hanzeatickej rodiny, pričom jeho matka s kreolskou krvou z Brazílie bola hudobne nadaná. Po smrti otca a rozpade firmy sa v roku 1893 presťahoval do Mníchova. Krátko pôsobil ako dobrovoľník v poisťovacej spoločnosti, bol redaktorom časopisu Simplicissimus a navštevoval prednášky na vysokej škole. V rokoch 1895-1898 pobýval v Taliansku s bratom Heinrichom.
V roku 1905 sa oženil s Katiou Pringsheimovou, dcérou mníchovského vedca, s ktorou mali šesť detí. Hoci neskôr vo svojich spisoch píše o svojich homosexuálnych a bisexuálnych sklonoch, jeho manželstvo s Katiou Pringsheimovou bolo dlhé a plodné. V roku 1929 získal Nobelovu cenu za literatúru, predovšetkým vďaka svojmu románu Buddenbrookovci, a z peňazí potom pomáhal splácať dlhy svojich detí.
Kľúčové Diela a Politické Názory
Mannovu proslulosť založil už vo veku 21 rokov autobiografický spoločenský román Buddenbrookovci, ktorý opisuje postupný úpadok štyroch generácií zdatných mešťanov. V diele dekadencia znamená zároveň príklon k odlišnosti, nenormálnosti a k umeniu. V ňom je stvárnená hlavná téma celej Mannovej tvorby: protiklad umenie - život, umelec - všedný, zdravý občan. Mann v ňom háji priehľadnú všednosť každodennosti proti nepriateľskej oblasti chorobnosti, osamotenosti a výnimočnosti, pričom sám túži po prvej sfére, no druhá ho drží v svojom zajatí.
Počas prvej svetovej vojny došlo k roztržke s bratom Heinrichom, ktorý dôsledne hájil pokrokové pozície v politickom vývoji spoločnosti, zatiaľ čo Thomas sa vo svojich esejach Úvahy nepolitického človeka zastával prušiackosti a nemeckého nacionalizmu. Neskôr však priznal svoj omyl a priklonil sa k demokracii a humanizmu. To sa premietlo do ďalšieho spoločenského kritického románu Čarovný vrch zo švajčiarskeho pľúcneho sanatória, v ktorom sa presadzuje fascinácia smrťou a temná sféra wagnerovskej hudobnosti, podobne ako v novele Tristan. V súboji demokracie a fašizmu varoval pred nástupom politického barbarstva a svoju výstrahu ešte zdôraznil v novele Mario a kúzelník, ktorá je obrazom davovej psychózy, vyvolanej demagogickým kúzelníkom.
V 30. rokoch minulého storočia Thomas Mann vo svojich dielach varoval pred hrozbou nastupujúceho nacizmu. Cez pozitívne prijatie týchto diel neboli jeho diela brané vážne, a preto sa v roku 1933 presťahoval aj so svojou manželkou do Švajčiarska. V roku 1936 bol zbavený nemeckého občianstva a prijal české občianstvo s domovským právom v malom východočeskom mestečku Proseč. Neskôr, v roku 1938, emigroval do USA a v roku 1944 prijal tamojšie občianstvo. Z USA sa pravidelne rozhlasom obracal do Nemecka proti hitlerizmu a jeho plánom svetovlády v prejavoch "Nemeckí poslucháči!". Prednášal na amerických univerzitách a staral sa o európskych utečencov, pričom sa usadil v Kalifornii.
V tej istej dobe písal svoj vrcholný román Doktor Faustus - život nemeckého hudobného skladateľa Adriana Leverkühna, rozprávaný jeho priateľom. Ide o osobnú spoveď v širokom rámci nemeckého osudu prvej polovice 20. storočia, priesečník dejín a individuálneho životného poslania umelca. O jeho vzniku referoval podľa denníkových záznamov v "Vznik Doktora Fausta/Ako som písal Doktora Fausta". Autobiografické zážitky sa preplietajú s osudom Nietzscheho aj jednotlivými rysmi zo života starších aj súčasných komponistov. Do všetkého sa premieta politické dianie tak, aby vznikol román epochy a jej kultúry v radikálnom Mannovom vyznaní. Po tomto zavŕšení svojho diela sa Mann vrátil k starému projektu z roku 1906 a napísal prvý diel Jozef a jeho bratia.
Vrcholne kultivovaný, senzitívny jazyk celého Mannovho diela sa vracia symbolickými "leitmotívmi" k zrodu jednotlivých tém, často sa uchyluje k irónii a rozširuje možnosti moderného psychologického realistického románu predovšetkým o stvárnenie dekadentných charakterov - osamelých umelcov - s romantickou túžbou po smrti. V jeho dielach možno vystopovať zážitky pesimizmu Schopenhauerovho, Nietzscheho, Wagnerovej hudby, ktoré potom ustupujú príklonu k realistickému humanizmu Goetheho a L. N. Tolstého. Thomas Mann bol poctený radom čestných doktorátov a vyznamenaní. Po vojne sa vrátil späť do Európy, kde ochorel na arteriosklerózu a vo svojich 80 rokoch zomrel. Medzi jeho najznámejšie romány patria Buddenbrookovci, Doktor Faustus a Čarovný vrch.
Holandská Kráľovská Rodina: Abdikácia a Nová Éra
Holandsko, konštitučná monarchia, je domovom Oranžsko-nassauského kráľovského rodu, v ktorom dochádza ku generačnej výmene. Abdikácia kráľovnej je tradičnou súčasťou holandských dejín.
Abdikovanie Kráľovnej Beatrix
Kráľovná Beatrix abdikáciou prenechala trón svojmu synovi 30. apríla. Tento deň je tradične holandským štátnym sviatkom - Dňom kráľovnej, ktorý sa však v budúcnosti presunie na 27. apríl, kedy kráľ Viliam Alexander oslavuje narodeniny. Dejiskom slávnosti bol chrám z 15. storočia, ležiaci neďaleko kráľovského paláca, ktorý slúži tradične na korunováciu holandských panovníkov. Kráľovná Beatrix mala podľa agentúry AP slzy na krajíčku, keď sa po abdikácii objavila na balkóne pred približne 20-tisícovým davom. "Som šťastná a vďačná za to, že vám môžem predstaviť vášho nového kráľa Viliama Alexandra," povedala jasajúcim poddaným, ktorí skandovali: "Vďaka Bea". O niečo neskôr na znamenie generačnej výmeny z balkóna odišla a davu zamávali nový kráľ s manželkou a troma dcérami. Kráľovná Beatrix I. sa narodila 31. januára 1938 na zámku Soestdijk v Holandsku. Rodáčka z Baarnu v provincii Utrecht ukončila štúdium práva na renomovanej univerzite v Leydene, kde získala doktorát v roku 1961. O päť rokov neskôr, 10. marca 1966, sa vydala za nemeckého diplomata Clausa von Amsberga. Iba čosi viac ako dve desaťročia po skončení druhej svetovej vojny, sprevádzanej aj v krajine tulipánov zverstvami fašistov, to nebolo jednoduché. Sobáš vyvolával v Holandsku spočiatku značnú nevôľu, avšak samotný ženích na nepriazeň čoskoro nechal zabudnúť a postupne sa vypracoval na jedného z najpopulárnejších členov kráľovskej rodiny.
King of the Netherlands: Queen Beatrix abdicates in favour of Crown Prince Willem-Alexander
Najstaršia zo štyroch dcér kráľovnej Juliany, Beatrix Wilhelmina Armgard Oranžsko-Nassauská, princezná z Lippe-Biesterfeldu, sa v kráľovnú Beatrix, populárnu Trixi, zmenila 30. januára 1980, keď prevzala trón od svojej vtedy už chorej matky, oslavujúcej 71. narodeniny. Odvtedy má za sebou takmer 33 rokov panovania a medzičasom aj titul najstaršej žijúcej panovníčky v holandských dejinách. V podobnom veku sedel na tróne už iba kráľ Viliam III. Panovníčka, ktorej za prínos k zjednoteniu Európy udelili v roku 1996 prestížnu Cenu Karla Veľkého, disponovala väčšími právomocami než väčšina európskych monarchov. Často sa však k politickým otázkam na verejnosti nevyjadrovala. Voľný čas rada využívala na svoje koníčky, lyžovanie, plávanie, tenis a jazdu na koni, ale predovšetkým na holdovanie jachtárstvu. Odstupujúca kráľovná vyviazla - podobne ako ďalší členovia kráľovského dvora - bez zranení z atentátu v Apeldoorne 30. apríla 2009, ktorý si vyžiadal sedem obetí a deväť zranených. Kráľovnú Beatrix zaraďujú medzi najbohatšie ženy sveta; jej majetok sa odhaduje na 250 miliónov-2,5 miliardy eur. Znalci holandskej monarchie pripomínajú, že aj kráľovnina matka, predchádzajúca holandská kráľovná Juliana, si pre abdikáciu vybrala záver mesiaca január pred 33 rokmi a jej dcéru potom o tri mesiace neskôr korunovali za novú panovníčku krajiny.
Kráľovná sa po abdikácii presťahuje do zámku Drakensteyn na juhovýchodne Amsterdamu, ktorý v roku 2006 renovovali. Amsterdam 30.
Nástup Kráľa Viliama Alexandra
Odchodom Beatrix sa končí storočná vláda žien na holandskom tróne. Viliam Alexander je prvým mužom po Viliamovi III., ktorý vládol v krajine až do smrti v roku 1890. V osobe Willema-Alexandra malo Holandsko prvého korunného princa zároveň i prvého kráľa, Willema-Alexandra, po takmer 123 rokoch. Ulice holandského Amsterdamu sa v deň abdikácie topili v oranžovej farbe na počesť kráľovského rodu. Na ceremoniál pricestovali zástupcovia 18 kráľovských rodín z Británie, Španielska, Japonska či arabských krajín. "Drahá matka, dnes si sa vzdala trónu. Sme ti veľmi vďační za 33 dojímavých a inšpirujúcich rokov," vyhlásil kráľ Viliam Alexander. Nový kráľ Viliam Alexander bozkával svoju matku, kráľovnú Beatrix. Na námestí Dam pred Kráľovským palácom polícia zatkla dve osoby, ktoré sa nechceli riadiť jej pokynmi. Zakrátko ich prepustili a polícia sa za ich zatknutie ospravedlnila. Právomoci holandského monarchu sú limitované ústavou, jeho úloha je viac-menej reprezentatívna. V roku 2012 bola vytvorená vláda po prvýkrát bez toho, aby kráľovná oficiálne schválila kandidatúru premiéra.
Willem-Alexander Claus George Ferdinand sa narodil 27. apríla 1967 v univerzitnej nemocnici v holandskom Utrechte. Hneď pri narodení získal titul korunného princa. Pokrstili ho 2. septembra 1967 v Haagu. Rané detstvo strávil v paláci Drakensteyn, od roku 1981 rodina žila v Haagu. Princ študoval na lýceu v Haagu a stredné vzdelanie ukončil v roku 1985 v britskom Walese na Atlantic College. V rokoch 1985-87 študoval na strednej vojenskej škole a potom sa venoval štúdiu histórie, politických vied, medzinárodného práva a ekonómie na univerzite v Leidene. Po absolutóriu v roku 1993 získal licenciu letca. Willem-Alexander zastával veľa postov vyplývajúcich z jeho oficiálnych povinností. Zasadal v predstavenstvách rôznych fondov a spoločností.
Zasnúbenie princa s Máximou Zorreguietaovou z Argentíny oznámili na verejnosti v marci 2001. Máxima sa vo vyhlásení pri príležitosti zásnub dištancovala od argentínskeho režimu svojho otca, ktorý bol v rokoch 1975-83 členom vojenskej argentínskej vlády. Princ Willem-Alexander spoznal svoju nastávajúcu v roku 1999 v americkom New Yorku, kde pracovala v oblasti bankovníctva. Spoločné zasadanie oboch komôr holandského parlamentu prijalo v júli 2001 vládny návrh zákona, povoľujúci ich svadbu. Schválenie takého zákona nariaďuje holandská ústava v prípade každého sobáša člena kráľovskej rodiny, ktorý má nárok na trón. Korunný princ Willem-Alexander a jeho snúbenica Máxima Zorreguietaová uzavreli manželstvo 2. februára 2002 v kostole Amsterdame a predtým uzavreli civilný sobáš. Obaja manželia sú pracovne vyťažení. Viliam Alexander, ktorý sa počas štúdia venoval aj manažmentu vody, sa pravidelne zúčastňoval na konferenciách o vode, kde prednášal o skúsenostiach svojej rovinatej krajiny s bojom proti záplavám. Viliam Alexander sa pravidelne objavuje na verejnosti a popri tom mimoriadne dbá o svoje súkromie. Nový kráľ Viliam Alexander je nadšeným športovým fanúšikom a od roku 1998 je členom Medzinárodného olympijského výboru (MOV). Začiatkom roka 2013 požiadal prezidenta MOV, aby ho zbavil doterajších povinností.
V slovenčine platí jazykový úzus, že mená monarchov sa píšu v slovenskej verzii - a to hneď po tom, ako sa stanú panovníkmi, alebo po korunovácii. V rozsiahlejšom texte, ktorý obsahuje aj životopis panovníka, sa preto logicky musia podľa času, o ktorý konkrétne v danej vete ide, striedať mená tej istej osoby: z obdobia, kým sa stala monarchom, a z obdobia, keď už je monarchom.
Slovenské Prepojenie s Holandskom: Literatúra a Hudba
Slovenská spisovateľka Vanda Rozenbergová vo svojej knihe Spoločný nočný mier vytvorila zaujímavé prepojenie s holandskou kráľovskou rodinou prostredníctvom postáv z krčmy v Dolnom Vale, ktoré sa dostali až do tohto prostredia. Hoci sa nejedná o priame stretnutie s kráľovnou Máximou, scéna vychádza zo skutočnej udalosti, ktorú stelesňuje postava dídžeja Armina van Buurena. Ten hral s kráľovským orchestrom a na pódiu spolu s tisíckami ľudí privítal holandského kráľa a kráľovnú a ich deti. Video z tejto udalosti má takmer desať miliónov pozretí a autorka sa v ňom vidí ako žena v dave, huslistka v orchestri, dídžejka, kráľovná či jedna z malých princezien (holandský kráľovský pár má tri dcéry).
Vanda Rozenbergová netají, že v každej knihe má zmienku o elektronickej hudbe, čo je jej osobný znak. Vedome zostáva, rastie a nachádza sa vo svete subkultúry techno hudby.