Ľudovít Štúr patrí k najvýznamnejším a najvplyvnejším osobnostiam slovenských dejín, ktorého odkaz rezonuje v národnom povedomí dodnes. Jeho život a dielo sú neustálym zdrojom inšpirácie a pripomínania pre generácie Slovákov. Práve preto sa po celom Slovensku konajú rôzne podujatia, ktoré uctievajú jeho pamiatku a pripomínajú jeho zásluhy na formovaní moderného slovenského národa.
Deň Ľudovíta Štúra v Levoči: Pamiatka a Tradícia
V Levoči sa už po štrnástykrát uskutočnil 24. októbra Deň Ľudovíta Štúra, ktorý tradične pripravil miestny odbor Matice slovenskej. Pri pomníku sa zišli početní účastníci spomienkového podujatia, aby si uctili pamiatku tohto národného buditeľa.
Na pôde mesta Levoča privítal účastníkov primátor Ing. Miroslav Vilkovský, ktorý zdôraznil myšlienku, že Levoča sa hrdí prívlastkom štúrovského mesta. Práve toto mesto prichýlilo v marci 1844 statočných stúpencov Ľudovíta Štúra, ktorí tu našli útočisko a inšpiráciu. Súčasne sa v tomto období zrodil aj prvý protestný song „Prešporskí Slováci buduťi Levočané“, ktorý je príbehom slovenskej štátnej hymny. Janko Matúška ju zložil na motívy ľudovej pesničky „Kopala studničku“.
Za zvukov hymnických piesní prichádzali k pomníku predstavitelia mesta, poslanci Mestského zastupiteľstva, zástupcovia SNS a spišských a podtatranských Matíc. Položením kytíc vzdali úctu nášmu najväčšiemu Slovákovi. Matičnou hymnou „Kto za pravdu horí“ sa ukončil opäť jeden Štúrov deň, ktorým sa uchováva historická pamäť, upevňuje tradícia a sprítomňuje aj spoločenský význam spomienkového podujatia.
Poďakovanie za organizáciu patrí primátorovi Miroslavovi Vilkovskému, Miroslavovi Brinckovi, predsedovi miestnej organizácie SNS, a predovšetkým organizačnému úsiliu levočskej Matice slovenskej s jej predsedníčkou Annou Petrekovou. Miroslav Brincko zároveň pozval účastníkov na 14. novembra 2019 na otvorenie altánu pri dvojkríži, v miestnej lokalite na Strompeši. Tento dvojkríž postavili bratia Miroslav a Rudolf Brinckovci za výraznej pomoci okresnej organizácie SNS a levočskej Matice slovenskej. Na altán, ako aj na štúrovskú pamätnú izbu prispela finančnou podporou vláda SR na svojom výjazdovom rokovaní v januári. Na neoficiálnom posedení zazneli viaceré podnety na spoluprácu v rámci Štefánikovej spoločnosti v Spišskej Novej Vsi pri uchovávaní pamäti na spišskú vetvu Štefánikovho rodu. Jeho potomkovia žijú aj v Levoči.
Kto bol Ľudovít Štúr? Život a Dielo národného Buditeľa
Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815 v Uhrovci a zomrel 12. januára 1856 v Modre. Patrí k najvýznamnejším predstaviteľom slovenského národného života a k vedúcim osobnostiam slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia. Ako uviedla zástupkyňa riaditeľky pobočky Slovenského národného múzea (SNM) - Múzea Ľudovíta Štúra v Modre Beáta Mihalkovičová, bol iniciátorom a hybnou silou zrodu moderného slovenského národa.
O jeho krste svedčí zápis v matrike pokrstených evanjelickej cirkvi v Uhrovci z 29. októbra 1815. Osobnosť Ľudovíta Štúra je podľa odborníčky významná v tom, že sa ako prvý aktívne pokúsil premeniť slovenskú spoločnosť na moderný a rovnoprávny európsky národ. Aj vďaka nemu sa Slováci prihlásili k revolučným myšlienkam doby, akými boli zrušenie feudálnych poriadkov, demokratizácia politického systému a požiadavky na všeobecné a rovné volebné právo. Beáta Mihalkovičová upozorňuje, že Ľudovít Štúr dodal ožívajúcemu národnému prostrediu základné nástroje, o ktoré sa mohlo oprieť - spisovný jazyk a politické noviny. Stál na čele prvého ozbrojeného vystúpenia Slovákov v rokoch 1848 a 1849, ktoré po prvý raz otvorilo otázku štátoprávneho postavenia Slovákov v monarchii. Za cieľ svojho účinkovania si vybral prebudenie národného, politického i duchovného života Slovákov a ich vykročenie na cestu k národnej svojbytnosti, v prvom rade však najmä záchranu národa a jeho uznanie v rámci Uhorska i habsburskej monarchie.
Študoval na gymnáziu v Györi, na evanjelickom lýceu v Bratislave a na univerzite v nemeckom Halle. Ešte ako študent lýcea začal učiť na Katedre reči a literatúry československej, kam sa vrátil aj po príchode z Nemecka. Bol vedúcou osobnosťou študentskej Spoločnosti česko-slovanskej, ktorú v roku 1837 premenil na Slovanský ústav. Po odvolaní z lýcea začiatkom roka 1844 pôsobil ako publicista, redaktor a vydavateľ Slovenských národných novín.
V roku 1843 uzákonil spisovnú slovenčinu a aktívne ju prenášal do národného života. Nevyhnutnosť spisovného jazyka zdôvodnil v diele „Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí“ a štruktúru slovenčiny vysvetlil vo vedeckom spise „Nauka reči slovenskej“. Ním navrhnutý spisovný jazyk sa po viacerých zmenách stal celonárodným. Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou „Orol tatránski“ (1845 - 1848) nielen prinášali aktuálne správy z domova i zo sveta, ale aj mapovali sociálnu a hospodársku situáciu obyvateľstva a pomáhali formovať slovenské politické myslenie. Bol hlavným organizátorom zjednotenia konfesionálne roztrieštenej inteligencie na pôde spolku Tatrín (1844 - 1847) a tiež jedným z tvorcov politického programu počas jari národov 1848. Po revolúcii 1848 - 1849 nerezignoval na svoje poslanie, snažil sa o obnovenie politických novín a pokračoval v úsilí o vybudovanie slovenského školstva. V roku 1851 sa usadil v Modre a venoval sa literárnej a vedeckej práci. Vydal zbierku básní „Spevy a piesne“ i národopisné dielo „O národných piesňach a povestiach plemien slovanských“ a napísal filozoficko-politický spis „Slovanstvo a svet budúcnosti“.
Rok Ľudovíta Štúra 2015: Celoštátne Oslavy
Okrúhle, dvojsté výročie narodenia Ľudovíta Štúra si po celý rok 2015 pripomínalo Ministerstvo kultúry (MK) SR špeciálnou sériou aktivít v rámci Roka Ľudovíta Štúra. Podujatia vyvrcholili ústrednými oslavami v Uhrovci. Dvojdňové spomienkové podujatie v Štúrovom rodisku, v Uhrovci, sa za účasti najvyšších ústavných činiteľov SR a zahraničných hostí uskutočnilo 24. a 25. októbra.
Vzhľadom na to, že meno Ľudovíta Štúra je úzko spojené s vytvorením Slovenskej národnej rady, ktorá vznikla vo Viedni 16. septembra 1848 ako prvý slovenský národný reprezentačný politický orgán, do osláv Roka Ľudovíta Štúra 2015 sa zapojila aj Národná rada SR. Parlament zorganizoval na počesť Ľudovíta Štúra 20. októbra v meste Myjava slávnostnú schôdzu a 26. októbra v Bratislave aj slávnostnú akadémiu. Ministerstvo kultúry zároveň od jari finančne zabezpečovalo opravu Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, ktoré patrí pod Slovenské národné múzeum (SNM). Nová expozícia Múzea Ľ. Štúra bola slávnostne otvorená 24. novembra.
V rámci dotačného programu podporilo MK SR aj obnovu náhrobného areálu Ľudovíta Štúra v Modre, kde sa v januári 2016 uskutočnila spomienková slávnosť pri príležitosti okrúhleho 160. výročia úmrtia Ľudovíta Štúra. Záverečný galavečer Roka Ľudovíta Štúra 2015 sa uskutočnil 21. decembra.
Bez komentára - oslavy 200. výročia narodenia Ľ. Štúra
Rok Ľudovíta Štúra vyhlásila vláda SR na základe návrhu ministerstva kultúry pri príležitosti 200. výročia narodenia tejto veľkej osobnosti slovenských dejín. Popri podujatiach, ktoré patria do oficiálneho kalendára celoštátnych podujatí, množstvo akcií pripravili kultúrne inštitúcie, ako napríklad Slovenské národné divadlo, Slovenská národná knižnica či Slovenské národné múzeum, ale aj samosprávy. Sériu oficiálnych podujatí začalo 28. januára slávnostné otvorenie Roka Ľudovíta Štúra 2015 na Bratislavskom hrade za účasti prezidenta Andreja Kisku, predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, premiéra Roberta Fica a ministra kultúry Mareka Maďariča. Slávnostné otvorenie Roka Ľ. Štúra zároveň bolo spojené s otvorením výstavy SNM „Ľudovít Štúr (1815 - 1856) - reformátor slovenskej spoločnosti“, ktorú si záujemcovia mohli pozrieť do 17. mája.