V utorok 31. októbra 2017 sa v novej budove Slovenského národného divadla v Bratislave uskutočnila slávnostná inaugurácia poštovej známky k 500. výročiu reformácie. Autorom výtvarného návrhu známky a hárčeka je prof. akad. maliar Dušan Kállay, rytcom doc. akad. maliar Martin Činovský, Art. Známku vydala Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

Počiatky reformácie a Martin Luther

Dňa 31. októbra 1517 pribil na dvere zámockého kostola vo Wittenbergu Dr. Martin Luther svojich 95 výpovedí proti odpustkom. Prostredníctvom nich kritizoval spôsoby stredovekej cirkvi, ktorá zneužívala svoje postavenie a z opravdivého pokánia a Božej milosti urobila predmet obchodu. Lutherove tézy vyvolali silné reformačné hnutie, ktoré výrazným spôsobom zasiahlo do behu dejín v Nemecku, ale i v celej Európe.

Martin Luther: Teológ, reformátor a zakladateľ protestantizmu

Martin Luther (1483 - 1546), nemecký augustiánsky mních, teológ a reformátor, bol iniciátorom protestantizmu. Pribil 95 téz proti odpustkom, pretože tie zvádzali ľudí k presvedčeniu, že hriechy odpúšťa pápež za peniaze, a nie Boh na základe úprimného pokánia. Reagoval tým aj na to, že keď pápež Lev X. potreboval peniaze na dokončenie Chrámu sv. Petra v Ríme, nariadil predávanie odpustkov. Ich kúpou sa vraj bolo možné oslobodiť od trestov za hriechy a vyslobodiť aj dušu mŕtveho z očistca.

Martin Luther sa pre svoje postoje ocitol v nemilosti pápeža, ktorý na neho uvalil kliatbu a jeho knihy skončili v plameňoch. Luther reagoval spálením pápežskej buly s kliatbou a začal prednášať v nemčine, čím sa definitívne rozišiel s rímskou cirkvou. Svoje učenie neodvolal ani na sneme ríšskych kniežat vo Wormse v roku 1521. Napriek zákazom sa jeho učenie šírilo po Európe a v roku 1523 začal opäť prednášať na univerzite vo Wittenbergu.

Kľúčové princípy Lutherovej reformácie

Reformácia, okrem dôrazov na sola redemptione Christi (iba Kristovo vykúpenie), sola scriptura (iba Písmo), sola fide (iba viera) a sola gratia (iba milosť), priniesla veľké zmeny aj do bohoslužobného života a jeho liturgického stvárnenia. Luther dospel k poznaniu, že jedine Kristus (solus Christus), jedine milosť (sola gratia) a jedine viera (sola fide) predstavujú ospravedlnenie hriešnika pred Bohom, ktoré je obsahom 4. Mgr.

Hudba v reformácii

Vďaka materinskej reči a odklonu od stredovekých módov k ľudovejšej melodike sa mohlo do spevu piesní zapojiť celé zhromaždenie. Bohoslužobný život obohacovala aj organová hra. Úlohou organa bolo uvádzať spev chrámového zhromaždenia. Luther mal od mladosti mimoriadne vrelý vzťah k hudbe, podporený štúdiom na artistickej fakulte v Erfurte. Bol členom speváckych zborov, vynikajúcim hráčom na lutne a mal pekný tenor. Mnohé texty svojich piesní zaodel vlastnou melódiou. Najznámejší Lutherov hymnus „Ein feste Burg“ sa stal hymnou evanjelickej cirkvi.

Lutherove názory na hudbu zúročil predovšetkým J. S. Bach. Na známke je vyobrazený jeden z hudobných skvostov Slovenska − barokový dvojmanuálový organ s pôvodným píšťalovým fondom, ktorý sa nachádza v Drevenom artikulárnom kostole v Kežmarku (1717) a pochádza od levočského organára Vavrinca Čajkovského, ktorý jeho výstavbu dokončil v roku 1720. Ornamentálna výzdoba s iluzívnou maľbou a plastikou anjela, realizovaná Jánom Lerchom, robí z tohto organa jednu z najcennejších barokových pamiatok.

Reformácia ako proces a jej odkaz

Pre evanjelikov je sviatok reformácie nielen spomienkou na historické udalosti, ale ide o proces, počas ktorého si má jednotlivec aj spoločnosť uvedomiť, či je na správnej ceste, má naprávať chyby a usilovať sa o návrat na správnu cestu. Znamená to tiež každodenný návrat k Božiemu slovu. 500 rokov reformácie sú zároveň päťstoročnými dejinami ľudskej slobody a obrody.

Lutherova reformácia sa zapísala nezmazateľnými literami do dejín nielen cirkvi, ale aj celého ľudstva. Predstavuje duchovné hnutie, ktoré svojím obsahom zanechalo stopy nielen na náboženskom, ale aj na kultúrnom, sociálnom a politickom živote Európy a čiastočne aj iných svetadielov. Verní potomkovia sa vďačne zamýšľajú a hodnotia toto dielo a uvažujú nad odkazom, ktorý z neho vyplýva.

Túto myšlienku podporil aj zborový farár v kázni, spájajúc príbeh Dr. Martina Luthera s jeho významnými zlomovými životnými okamihmi. V záverečnej časti slávnostných služieb Božích v obidvoch kostoloch (Železník a Giraltovce) odovzdali zborový farár a zborový dozorca ďakovné listy k 500. výročiu reformácie za aktívnu a obetavú prácu v cirkevnom zbore všetkým súčasným aj bývalým presbyterom a funkcionárom.

Vplyv na slovenský národ a jazyk

Požehnaný vplyv Lutherovej reformácie sa prejavil aj v tom, že prišlo po určitom čase k realizácii túžob slovenského národa. Lutherova reformácia sa zasadzovala za to, aby reč každého národa sa vyvíjala a mala svoje miesto aj v bohoslužobnom živote. Luther položil svojím prekladom Biblie zo starej hebrejčiny, aramejčiny a starogréčtiny do nemčiny základný kameň pre jednotný nemecký jazyk, ktorý dovtedy neexistoval. Tento jednotný jazyk mohli rozumieť a ním rozprávať všetky nemecké kmene.

Reformácia vstúpila do Uhorska, a teda aj na územie dnešného Slovenska, koncom roka 1518 a rýchlo získala na popularite. Evanjelici písali bohatú, pohnutú, ale úspešnú históriu. Dali Slovensku napríklad Štúra, Štefánika alebo Dubčeka, ale aj mnoho ďalších dejateľov, buditeľov či umelcov. Obetavým evanjelickým kňazom vďačia za vzdelanie celé generácie ľudí, nebojácnym evanjelickým národovcom za slovenský jazyk a všeobecne kultúrne a národné povedomie, uvedomelým evanjelickým zemanom zas všetci za všemožnú podporu.

Reformácia a umenie

Vývoj reformácie sa vzťahuje okrem spoločnosti a politiky aj na oblasť umenia. Výstava sa sústreďuje na západoeurópsku tlačovú grafiku. Grafika zohráva v priebehu dejín umenia vždy zvláštnu úlohu, keď sa mení spoločnosť. V dejinách reformácie zohral Albrecht Dürer (1471-1528) zvláštnu úlohu, pretože okrem iných prispel sám aktívne k jej rozšíreniu. Jeho drevorezy sú na základe ich presnosti v zobrazení detailov, zvlášť ľudského tela, výrazom tohto humanizmu, ktorý stavia človeka do stredu.

Lutherova Biblia bola ilustrovaná početnými drevorezmi. Tento biblický preklad sa stal znovu a znovu témou pre ilustrovanie vynikajúcimi umelcami ako Gustav Doré. On sám bol katolík, dosiahol však najväčší úspech so svojimi 230 drevorytmi k Lutherovej Biblii, predovšetkým v USA. Prehľad o živote Martina Luthera sprostredkujú ilustrácie Gustáva Königa. V 20. storočí boli jednotlivé knihy a evanjeliá Lutherovej Biblie stále viac a viac vyberané pre umeleckú interpretáciu. Zatiaľ čo dovtedy umenie opisovalo Luthera a reformáciu, práve v nemeckom expresionizme bola táto umelcami sama vykladaná a porovnávaná s vlastnými životnými skúsenosťami. Viera sa stáva zrazu „klincom za obrazom, ktorý je síce neviditeľný, ale každý jeden nesie“. To je nové a umožňuje priestor pre diskusie. Viera nie je viac opisovaná v umení výlučne ako úcta transcendentného, ale musí byť žitá v každodennom živote. Na tomto základe je umenie ako u Otto Dixa spoločenskokritické. To je tiež zmysel výstavy ukázať, ako sa umenie a viera stáva vždy individuálnejšia.

Oslavy a podujatia k 500. výročiu reformácie na Slovensku

V roku 2017 si protestantské cirkvi pripomínali 500. výročie reformácie. Dňa 31. októbra 2017 uplynulo 500 rokov od začiatku udalostí, ktoré dnes označujeme termínom „reformácia“. Otázky typu „O čo vlastne išlo Martinovi Lutherovi? Má nám jeho príbeh čo povedať aj dnes? Aké významné podujatia sa v tomto roku uskutočnili?“ boli predmetom mnohých diskusií a prednášok. Jednou z nich bola prednáška Martina Kováča, ktorý si pozval zaujímavých hostí, vrátane Petra Križana (predseda Spoločnosti pre otvorené kresťanstvo 21. storočia - ok21 a lekár - genetik) a Ondreja Prostredníka (známy slovenský evanjelický teológ, farár a bývalý dekan Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave).

Ďalšie uvedenie poštovej známky "500. výročie reformácie" sa uskutočnilo 4. 11. 2017 o 14:00 hod. Na Deň reformácie sa v evanjelických kostoloch konali slávnostné služby Božie a čítal sa Pastiersky list Zboru biskupov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Evanjelici na Slovensku a vo svete si v pondelok 31. októbra pripomenuli Pamiatku reformácie, od začiatku ktorej uplynulo 505 rokov. V Slovenskej republike je 31. október pamätným dňom - Dňom reformácie. Na rozdiel od katolíkov, ktorí 1. novembra slávia Sviatok všetkých svätých a 2. novembra majú Spomienku na všetkých verných zosnulých, evanjelici nemajú Sviatok všetkých svätých a 2. novembra na deň Pamiatky zosnulých pri hroboch spomínajú na svojich príbuzných.

"Reformácia bola procesom, ktorý mal za cieľ reformovať rímsko-katolícku cirkev, pričom za jej začiatok sa zvyčajne považuje zverejnenie 95 téz Martina Luthera v roku 1517," hovorí Adrián Kobetič, kurátor výstavy. Prvé známky reformačného procesu sa na Slovensku objavili krátko po zverejnení spomenutých Lutherových téz, čo rozpútalo dlhú a rozmanitú históriu protestantizmu, ktorá sa píše doteraz.

Výstavy a komunitné projekty

Okrem hudobno-tanečných vystúpení, ľudovo-remeselných trhov a mnohých sprievodných aktivít boli pre návštevníkov pripravené aj dve výstavy. Autorkou výtvarných podkladov je architektka prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD., ktorá na podkladové plátno zachytila rozmanité námety z dejín Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku. "Na základe jej návrhov ženy v jednotlivých seniorátoch ECAV pod vedením výšivkárky Emílie Fojtíkovej vyšili námet gobelínovou technikou, čím zvečnili obraz prostredníctvom minuciózneho vrstvenia nití." Celý projekt tvorby obrazov mal výrazne komunitnú povahu. Jeho cieľom bolo nielen pripomenúť si dejiny ECAV na Slovensku, ale aj spojiť veriacich naprieč celým Slovenskom. "Jednotlivé obrazy zachytávajú cirkevných hodnostárov a hodnostárky, farárov a farárky, spisovateľov a spisovateľky a tiež iné významné osobnosti."

Výstava bola

500. výročie reformácie: História, význam a odkaz

Historický míľnik: Začiatok reformácie

Dňa 31. októbra 1517 pribil nemecký augustiniánsky mních a teológ Dr. Martin Luther na dvere zámockého kostola vo Wittenbergu 95 téz proti odpustkom. Týmto činom kritizoval praktiky stredovekej cirkvi, ktorá zneužívala svoje postavenie a z úprimného pokánia a Božej milosti urobila predmet obchodu. Reformácia nebola len náboženským hnutím, ale procesom, ktorý výrazným spôsobom zasiahol do behu dejín v Nemecku, celej Európe a neskôr aj v iných svetadieloch.

Základom Lutherovho učenia sa stali štyri piliere: sola redemptione Christi (jedine vykúpenie Kristom), sola scriptura (jedine Písmo), sola fide (jedine viera) a sola gratia (jedine milosť). Pre evanjelikov je sviatok reformácie nielen spomienkou na minulosť, ale predovšetkým procesom, počas ktorého si jednotlivec aj spoločnosť má uvedomiť potrebu nápravy chýb a návratu k Božiemu slovu.

Reformácia ako kultúrny a spoločenský fenomén

Reformácia priniesla veľké zmeny do bohoslužobného života a liturgie. Vďaka dôrazu na materinskú reč sa mohlo do spevu piesní zapojiť celé zhromaždenie. Martin Luther, ktorý mal k hudbe blízky vzťah, zaodel mnohé texty piesní vlastnou melódiou, pričom jeho hymnus „Ein feste Burg“ sa stal hymnou evanjelickej cirkvi. Lutherov preklad Biblie do nemčiny v roku 1534 navyše položil základný kameň pre vznik jednotného nemeckého jazyka.

Tento historický vývoj ovplyvnil aj oblasť umenia. Od renesančných drevorezov Albrechta Dürera až po expresionistické diela 20. storočia, umelci interpretovali Lutherov odkaz a porovnávali ho s vlastnými životnými skúsenosťami, čím sa viera stala otázkou každodenného života.

Reformácia na Slovensku

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) je druhou najväčšou cirkvou v krajine. Prvé známky reformačného procesu sa na území dnešného Slovenska objavili už koncom roka 1518. Evanjelici na Slovensku napísali bohatú históriu, pričom z ich prostredia vzišli osobnosti, ktoré formovali národné povedomie, kultúru aj vedu.

Významné osobnosti evanjelického pôvodu

Zoznam osobností, ktoré ovplyvnili dejiny Slovenska a hlásili sa k evanjelickej cirkvi, je rozsiahly:

• Štátnici a národovci: Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik, Alexander Dubček, Milan Hodža.
• Literáti a kultúrni dejatelia: Pavol Országh Hviezdoslav, Ján Kollár, Samo Chalupka, Božena Slančíková-Timrava, Milan Rúfus, Milan Lasica.
• Veda a technika: Aurel Stodola, Matej Bel, Ján Jesenius.

Pripomienka jubilea a filatelistická emisia

Pri príležitosti 500. výročia reformácie sa v roku 2017 uskutočnilo množstvo podujatí, medzi nimi aj slávnostná inaugurácia poštovej známky. Autorom výtvarného návrhu známky bol prof. akad. maliar Dušan Kállay. Na známke je vyobrazený jeden z hudobných skvostov Slovenska - barokový dvojmanuálový organ z Dreveného artikulárneho kostola v Kežmarku, ktorý dokončil levočský organár Vavrinec Čajkovský v roku 1720.

Projekty pripomínajúce toto jubileum mali výrazne komunitný charakter, od gobelínových výšiviek zobrazujúcich dejiny ECAV až po koncerty a výstavy, ktoré mali za cieľ spojiť veriacich naprieč celým Slovenskom a nanovo objaviť odkaz reformácie pre súčasnosť.

tags: #svietnik #k #500 #vyrociu #reformacie