Prelom októbra a novembra je celosvetovo vnímaný ako čas, kedy sa údajne stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych. Zatiaľ čo na Slovensku sa tieto dni spájajú s tichou spomienkou na zosnulých, návštevou cintorínov a melancholickou náladou, mnohé krajiny pristupujú k uctievaniu pamiatky svojich blízkych odlišne. Niektoré národy miesto zármutku strávia Deň zosnulých s úsmevom na tvári a s veselými spomienkami, chystajú jedlo, tancujú či spievajú, a dokonca sa svojich mŕtvych aj dotýkajú alebo vytvárajú kostýmy, ktoré ich pripomínajú. Hoci sú tieto sviatky rôzne, spája ich spoločný motív - spomienka na zosnulých a úcta k nim.
Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých na Slovensku
U nás je význam sviatkov posledných októbrových a prvých novembrových dní úplne jasný - spomienka na ľudí, ktorí už nie sú medzi nami, a uctenie ich pamiatky. Sviatok všetkých svätých (1. novembra) a Pamiatka zosnulých (2. novembra), ľudovo nazývané Dušičky, sa nesú v duchu spomienok na milovaných zosnulých. Uctievame si ich návštevou cintorína, kladením vencov a kvetov na hroby a pálením sviečok. V minulosti mali naši predkovia aj iný zvyk: na stole nechali cez noc jedlo a pitie, aby mŕtvi neplakali a namiesto toho mohli hodovať. Cirkev tento sviatok nespája so strachom a smútkom, ale ho považuje za deň nádeje a radosti. Ľudia dodnes na základe predkresťanských predstáv veria, že na Dušičky môžu duše zosnulých predkov navštíviť svojich blízkych a oslobodiť sa tak na 48 hodín z ríše mŕtvych. V niektorých častiach Slovenska bolo jedným zo zaužívaných zvykov pečenie menších bochníkov chleba či pečiva, ktoré sa nazývali duše alebo dušičky. Po ceste z kostola ich veriaci zvykli rozdávať chudobným a prosili ich, aby sa modlili za pokoj zosnulých duší. Niektorí piekli aj pečivo do tvaru kríža, ktoré nazývali „kosti svätých" alebo sladké štvorhranné pečivo.
Tradície v Európe a ich prepojenie s Halloweenom
Francúzsko
Vo Francúzsku trávia 1. november podobne ako na Slovensku, väčšina ľudí prichádza na cintorín uctiť si pamiatku zosnulých. Kedysi si Francúzi mysleli, že v predvečer všetkých svätých sa všetci duchovia túlajú po svete, a tak zvonári tradične zazvonili, aby ľudí upozornili na ich príchod. Dnes sa však aj tu, podobne ako vo väčšine európskych krajín, oslavuje Halloween, najmä deti sa s obľubou prezliekajú do kostýmov a vyrezávajú tekvice. Večer dokonca v maskách navštevujú susedov, ktorí ich odmenia malou sladkosťou.
Nemecko
V Nemecku sa dodnes traduje povera, že 31. októbra sa majú v noci odložiť všetky nože, aby sa duchom zabránilo ublížiť živým. Zaujímavou tradíciou je aj vyrezávanie strašidiel z repy, aby tak vystrašili zlých duchov. Podobne ako vo Francúzsku sa aj tu deti zvyknú obliekať do kostýmov a po zotmení chodia od dverí k dverám a zbierajú sladkosti. Väčšou oslavou je však tu sviatok sv. Martina (8. novembra), kedy si deti vyrábajú lampióny, s ktorými sa neskôr zapoja do sprievodu, kde spievajú tradičné piesne.
Belgicko
Belgičania veria, že ak im v Sviatok všetkých svätých skríži cestu alebo vojde do príbytku čierna mačka, prinesie to nešťastie. Tieto tradície sa tu však vytrácajú viac ako inde a mnohí ľudia (podobne ako v susednom Holandsku) ani nezvyknú chodiť na cintoríny. Ak už idú, je to skôr súkromná záležitosť, väčšinou len vtedy, ak nedávno zomrel niekto z najbližšej rodiny. Mladší skôr uprednostňujú Halloween, ktorý dominuje aj dekoráciám v obchodoch či reštauráciách. Vo veľkých mestách sa konajú karnevaly, kde sa malí aj veľkí prezliekajú za čarodejnice či škriatkov.
Taliansko
Tradície v Taliansku sa v jednotlivých regiónoch líšia. Na Sicílii veria, že počas onej magickej noci prinášajú nebohí sladkosti deťom, ktoré počas roka poslúchali, a ak boli deti dobré a modlili sa za duše zosnulých, dostanú od nich takúto odmenu. Na severe krajiny zas nechávajú v dome horiacu sviečku, lavór s vodou a kus chleba pre prípad, že by sa mŕtvi vrátili z druhej strany. V Trentine zasa zvonia zvony, ktoré privolávajú mŕtvych, a miestni pre nich nechávajú plné stoly jedla. Na viacerých miestach pripravujú tradičné koláčiky Ossi alebo Stinchetti dei morti (kosti mŕtvych), ktoré majú zmierniť smútok tohto dňa. Rodiny tiež prestierajú stoly pre zosnulých, ktorí ich majú v týchto dňoch navštíviť.
Španielsko
V Španielsku trávia Sviatok všetkých svätých podobne ako na Slovensku. Mnoho rodín (najmä starší ľudia) ide na cintorín spomínať na svojich zosnulých. V krajine však väčší význam pripisujú iným sviatkom, napríklad Semana Santa (týždeň pred Veľkou nocou). Vo viacerých regiónoch však v tomto termíne zachovávajú inú tradíciu - takzvanú La Castañada. Všade vtedy pečú gaštany a ochutnávajú panellets (špeciálne koláčiky), sladké zemiaky a kandizované ovocie. Počiatky tohto zvyku treba hľadať v 18. storočí.
Rakúsko
V Rakúsku sú na Dušičky podobné tradície ako v okolitých krajinách. Ľudia kúpia kvety a vence pre svojich zosnulých a donesú ich na cintorín, kde zapaľujú sviečky všetkým príbuzným. Krstní otcovia na Sviatok všetkých svätých darujú svojim krstným deťom zapletený kvasnicový chlieb. Halloween oslavujú tak, že vyrezávanými tekvicami zdobia domy či záhrady. Deti sa prezliekajú do rôznych strašidelných kostýmov a večer chodia od domu k domu a pýtajú si sladkosti. V škôlkach sa pre deti usporadúvajú halloweenske párty a mládež v mestách chodí v kostýmoch na rôzne podujatia.
Škandinávia
Aj v Škandinávii oslavujú Sviatok všetkých svätých (Alla helgons dag) podobne ako u nás. Na rozdiel od Slovenska tu však tento sviatok vždy pripadá na prvú sobotu medzi 31. októbrom a 6. novembrom. Napríklad Švédi spomínajú na svojich zosnulých spoločnými obedmi, po ktorých navštívia cintorín. Večer sa v kostoloch konajú omše za zosnulých v ostatnom roku.
Halloween: Keltské korene a moderné oslavy
Halloween je slávny sviatok najmä v USA, Kanade, Spojenom kráľovstve a Austrálii, hoci jeho popularita sa rozširuje aj do ďalších krajín. Pôvodne bol tento sviatok spojený s keltským festivalom Samhain, ktorý označoval koniec úrody a začiatok temnejšej časti roka, kedy sa verilo, že hranica medzi svetom živých a mŕtvych sa zjemňuje. Kelti verili, že v noci 31. októbra sa duše mŕtvych vracajú na Zem, preto sa ľudia obliekali do masiek, aby ich nepoznali a odstrašili zlých duchov. Prezlečení za strašidelné bytosti potom chodili z domu do domu a recitovali poéziu, za čo boli odmenení rôznymi potravinami. Na odstrašenie duchov zvykli ľudia tiež vyrezávať strašidelné tváre do repy, tá však bola postupom času nahradená tekvicou. Túto tradíciu vyrezávania strašidelných tvárí do repy, či vkladanie sviečok do tekvíc, priniesla írska legenda o opilcovi Jackovi, ktorý sa snažil prekabátiť Diabla. Do Ameriky ho priniesli kolonisti z Británie a Írska už od šestnásteho storočia.
Moderný Halloween je známy svojimi strašidelnými dekoráciami, kostýmami a oslavami, kde sa deti obliekajú do kostýmov a chodia na „Trick-or-Treating" (koleduj alebo ti niečo vyparátim), čo je zbieranie sladkostí od domu k domu. Strašidelné postavy, ako sú čarodejnice, duchovia, upíri a kostlivci, dominujú atmosfére, a mnohé domy a ulice sú tematicky vyzdobené. V San Diegu (Kalifornia), ktoré má silné mexické vplyvy, je október plný halloweenskych výzdob.
Írsko
V Írsku sa so Sviatkom všetkých svätých spája viacero tradícií. Na obed by sa mali podávať varené zemiaky s kučeravým kelom a surovou cibuľou, pričom medzi zemiaky dospelí schovávajú mincu zabalenú v papieri na pečenie, ktorú si deti môžu nechať. Samozrejmosťou je vyrezávanie tekvíc a prezliekanie do kostýmov, ktoré pochádza práve z tejto časti sveta a je aj jediným zvykom, ktorý sa tu skutočne dodržiava. Mama troch detí opisuje, ako to vyzerá: „Podľa keltskej tradície sa v túto noc prelínajú svety mŕtvych a živých. Kelti zapaľovali oheň symbolicky preto, aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých s cieľom zohriať sa a stráviť noc s pozostalými.“
Spojené kráľovstvo (Anglicko)
Dušičky v Anglicku nie sú také známe ako v iných kresťanských krajinách a sú skôr osobnou záležitosťou. Viac známa a populárna je tradícia Halloweenu, ktorý pripadá na 31. október. Súčasná moderná verzia tohto sviatku bola už prevzatá z Ameriky. Spájajú sa s ním tradície vykrajovania svetlonosov z tekvíc a zdobenie domov. Deti v kostýmoch chodia od domu k domu a kričia „Trick or Treating“, za čo dostanú sladkú odmenu. Ak ľudia nechcú, aby deti zvonili, nechajú misku so sladkosťami pri svetlonosovi.
Día de los Muertos: Farebná oslava života v Mexiku
Nikde na svete si zosnulých nepripomínajú veľkolepejšie ako v Mexiku, kde sa kresťanská tradícia spojila so zvykmi starých Indiánov. Día de los Muertos (Deň mŕtvych) je jedným z najfarebnejších a najživších sviatkov v Mexiku a častiach Latinskej Ameriky. Slávi sa od 31. októbra do 2. novembra a je zmesou predhispánskych a katolíckych tradícií. V roku 2008 uznalo dôležitosť tohto sviatku aj UNESCO a uviedlo ho do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva.
Oslavy sú venované pripomínaniu si zosnulých blízkych, pričom sa verí, že ich duše sa vracajú na zem, aby sa pripojili k živým. Namiesto smútku je to sviatok radosti a nádeje, pretože Mexičania veria, že smrťou sa nič nekončí a práve počas Día de los Muertos sa ich milovaní vracajú domov, do sveta živých. Je to pre nich šanca, aby sa s nimi znova stretli a privítali ich so všetkým, čo k tomu patrí.
The Origins of Dia de los Muertos: From Aztec Rituals to Modern Altars
Prípravy a priebeh osláv
Na sviatok sa dôkladne pripravujú niekoľko dní vopred. V mestách sa usporadúvajú sprievody, obyvatelia sa prezliekajú za smrť, aby sa jej vysmiali a ukázali jej, že sa jej neboja, zdobia sa ulice, obchody a reštaurácie. V súkromí svojich domovov domáci stavajú pamätné oltáre, pripravujú pre svojich zosnulých veľké pohostenie, jedlá, nápoje a veci, ktoré mali radi. Mnoho domov zostáva počas Día de los Muertos otvorených, aby okoloidúci mohli obdivovať starostlivo pripravené pamätné oltáre. Na cintorínoch sa zdobia hroby kvetmi, ľudia sa modlia, usporadúvajú pikniky, hrajú na gitarách, spievajú, a dokonca aj tancujú.
Symboly Día de los Muertos
K sviatku Día de los Muertos neodmysliteľne patria viaceré symboly. Ich využitie sa môže líšiť v závislosti od regiónu alebo domácnosti.
Ofrenda - Oltár pre zosnulých
K vrcholu osláv patrí príprava špeciálneho oltára pre zosnulého, ktorý sa nazýva ofrenda. Tú môžu pre svojich zosnulých pripravovať rodinní príslušníci v súkromí domova. Existujú však aj „verejné“ ofrendy, ktoré sa stavajú pre rôzne významné historické osobnosti, politikov, spisovateľov, umelcov či hudobníkov, a nájdete ich na verejných miestach, námestiach, v múzeách alebo v kostoloch. Ofrenda môže mať viacero foriem, väčšinou sa však stavia do výšky a môže mať až niekoľko poschodí. Najdôležitejším elementom ofrendy je fotografia zosnulého, ktorá býva obvykle umiestnená v najvyššej časti oltára. Vďaka nej sa vraj duše zosnulých dokážu dostať naspäť do pozemského sveta. Hlavným zámerom ofrendy je zosnulého privítať naspäť vo svete živých a poskytnúť mu všetko, čo na svojej ceste bude potrebovať.
Preto sú súčasťou každej ofrendy rôzne jedlá, ovocie, sladkosti a samozrejme voda alebo iné tekutiny, alkohol nevynímajúc. Každá správna ofrenda by takisto mala obsahovať štyri základné živly:
- Voda: aby dokázala uhasiť zosnulého smäd a pomohla očistiť jeho dušu.
- Oheň: v podobe horiacich sviečok má zasa zosnulému posvietiť na cestu a priviesť ho domov.
- Zem: jedlo a obzvlášť chlieb, predstavujú zem, z ktorej vzišli a ktorá má zosnulého nasýtiť.
- Vzduch: symbol krehkosti života, často reprezentovaný papierovými girlandami.
Kvety a Cempasúchiles
Dôležitou súčasťou Día de los Muertos sú kvety, najznámejšími sú cempasúchiles, na Slovensku známe ako aksamietnice (ľudovo nazývané aj smradošky). Mexičania nimi dekorujú nielen hroby a ofrendy, ale aj svoje príbytky. Vďaka svojej žiarivej farbe a intenzívnej vôni sa stali ikonickou ozdobou týchto sviatkov a majú dôležitú úlohu pri vedení duší.
Calaveras de azúcar - Cukrové lebky
Ďalším špeciálnym elementom sú calaveras de azúcar. Ich názov je možné doslovne preložiť ako lebky z cukru. Vyrábajú sa z trstinového cukru a neskôr sa na ne pridávajú farebné detaily ako oči, zuby, ornamenty atď. Calaveras de azúcar nie sú morbídnym symbolom, práve naopak, vďaka svojej farebnosti pôsobia akoby boli plné života a nemali by chýbať na žiadnej ofrende.
Pan de muerto - Chlieb mŕtvych
Día de los Muertos má aj vlastnú pochúťku, ktorou je chlieb mŕtvych - pan de muerto. Spodná forma tohto sladkého chlebíka má väčšinou tvar kruhu, ktorý symbolizuje cyklus života. Na vrchole tohto malého bochníka sa zas nachádzajú menšie časti, ktoré predstavujú lebku a kosti. Pan de muerto môže byť ochutený pomarančovou kôrou, anízom, alebo rôznymi plnkami.
Papel picado - Girlandy z dierkovaného papiera
Veselé, farebné girlandy, ktoré sa vyrábajú z dierkovaného papiera, reprezentujú živel vzduchu. V Mexiku sa tento papier volá papel picado a vyrába sa ručne, dierkovaním. Farebný papier sa poskladá do niekoľkých vrstiev a potom sa perforuje, čím sa vytvárajú rôzne obrazce, ornamenty alebo postavy, niekedy sprevádzané aj krátkym textom.
Catrina - Elegancia smrti
Čierno-biela tvár, vytvárajúca ilúziu lebky, farebný make-up a kvety vo vlasoch - takto v skratke by sa dal opísať jeden z neodmysliteľných symbolov Día de los Muertos: Catrina. Práve za ňu sa Mexičania počas sprievodov prezliekajú. Inšpirácia na jej vytvorenie pochádza od mexického maliara Josého Guadalupe Posady, ktorý ako prvý stvárnil túto elegantnú smrtku vo svojom diele La calavera Catrina (Lebka Catrina) ako spoločenskú kritiku.
Špecifické dni a regionálne rozdiely
Mexičania si zosnulých pripomínajú dlhšie ako len počas hlavných osláv. 27. októbra spomínajú na domácich miláčikov, 28. október je venovaný tým, ktorí zomreli na spontánnu smrť, 29. októbra si pripomínajú ľudí, ktorí sa utopili, a 30. októbra zas ľudí, na ktorých sa zabudlo alebo už nemajú rodinu. Posledný októbrový deň patrí nenarodeným deťom, 1. november je zasvätený deťom a nazýva sa aj Día de los Angelitos (Deň malých anjelikov), a 2. november dospelým. Pohraničné územia s USA nemajú až tak silné tradície, keďže obyvatelia preberajú skôr zvyky spojené s americkým sviatkom Halloween. Naopak, okolie hlavného mesta, štáty Puebla, Oaxaca alebo Chiapas si tradície zachovávajú veľmi silno. Oslavy Día de los Muertos nabrali za posledné roky na popularite, k čomu prispela aj rozprávka Coco (2017) z dielne Disney a Pixar.
Sviatky zosnulých v Ázii a iných kultúrach
Čína: Mesiac duchov
Podľa budhistickej viery sa duchovia vracajú na tento svet v lete. V Číne im venujú oveľa viac času - celý 7. lunárny mesiac je takzvaný Mesiac duchov. Výnimočné miesto v ňom má 15. noc, kedy sa vraj duchovia vracajú zo záhrobia. Vtedy sa dodržiavajú najdôležitejšie tradície - rodiny navštevujú hroby a na uctenie svojich zosnulých usporadúvajú symbolickú obetnú hostinu a pália sviečky, vonné tyčinky a obetné peniaze.
Japonsko: Obon (Bon Festival)
V Japonsku sa oslavy podobné Dušičkám nazývajú Obon alebo Bon Festival a trvajú tri dni, zvyčajne v auguste. Počas nich sa celá rodina stretne, aby navštívila hroby predkov aj miesta, kde žili. Veria, že duše predkov sa vracajú na zem, aby navštívili svojich živých príbuzných. Tradičné zvyky zahŕňajú čistenie hrobov, tanečné predstavenia (Bon Odori), prípravu jedla pre duše a zapálenie lampášov, ktoré symbolicky vedú duše predkov späť do sveta duchov.
Kórea: Chuseok
Chuseok je jeden z najväčších tradičných sviatkov v Kórei. Hoci sa primárne oslavuje ako sviatok úrody, má aj silné spojenie s uctievaním zosnulých predkov. Počas tohto trojdňového sviatku sa rodiny stretávajú, aby si uctili svojich predkov prostredníctvom obetných rituálov a návštevy hrobov. Chuseok sa slávi jedlom, tancami a rodinnými stretnutiami. Tradičné jedlá, ako je songpyeon (ryžové koláče), sa pripravujú špeciálne na túto príležitosť.
Kambodža: Pchum Ben
Pchum Ben je jeden z najdôležitejších budhistických sviatkov v Kambodži, známy aj ako „Deň predkov“. Tento sviatok sa oslavuje po dobu 15 dní a je venovaný ucteniu zosnulých predkov. Kambodžania veria, že počas Pchum Ben sa duše predkov vracajú na zem, a preto rodiny navštevujú chrámy (pagody) a prinášajú jedlo a obetiny mníchom, aby zabezpečili, že duše predkov nájdu pokoj. Rituály zahŕňajú modlitby a ceremónie pre zosnulých, aby sa zaistil ich hladký prechod do ďalšieho života.
Filipíny
Na Filipínach sa sviatok zosnulých mení na rodinné stretnutie pod šírym nebom. Ľudia navštevujú počas Pamiatky zosnulých hroby svojich príbuzných, vyčistia ich a často pri nich strávia aj celú noc. Prinesú si so sebou aj jedlo, hudbu a smiech, aby boli spolu so svojimi predkami, podobne ako v Ekvádore.
Haiti: Sviatok mŕtvych s voodoo prvkami
Sviatok mŕtvych alebo tiež Festival predkov sa na Haiti oslavuje ako zmes katolíckych tradícií a voodoo zvykov. Oslavy sa začínajú púťou na Veľký cintorín v Port-au-Prince. Účastníci si oblečú pestré kostýmy, vyjdú do ulíc a „tancujú“ so svojimi predkami.
Madagaskar: Famadihana - Obracanie kostí
Dušičky sa tu oslavujú jedinečným spôsobom - počas rituálu Famadihana, nazývaného aj obracanie kostí. Rodiny vyberajú z hrobiek pozostatky svojich predkov, prebaľujú ich do nových plachiet a s hudbou, tancom a spevom ich nesú dedinou. Sviatok má radostnú atmosféru, pretože pre miestnych smrť neznamená koniec, ale pokračovanie života v inom svete.
Hinduizmus
Hinduisti vzdávajú úctu až siedmim generáciám predkov počas slávnosti Pitru Paksha. K nej patria predovšetkým modlitby a obetné hostiny, ktoré vykonáva syn alebo iný mužský člen rodiny.
Dubaj a iné moslimské krajiny
V Dubaji, podobne ako v iných moslimských krajinách, nemajú žiaden sviatok podobný Dušičkám a svojich zosnulých si pripomínajú najmä v deň výročia úmrtia. Ženy ale dokonca ani vtedy nesmú navštevovať cintoríny.
Nezáleží na tom, kde ste na svete - každý z nás má vlastné spôsoby, ako uctiť pamiatku tých, ktorí už nie sú medzi nami. Počas týchto sviatkov sa kultúry po celom svete stretávajú v myšlienkach na pominuteľnosť a večnosť života. Či už oslavujete Dušičky, Halloween, Día de los Muertos alebo iné sviatky venované spomienke na zosnulých, tieto dni sú o jednote, spomienkach a vďačnosti.