Hoci je svätý Valentín dnes najznámejší ako svätec všetkých zamilovaných, predovšetkým vďaka komercializácii a masovokomunikačným prostriedkom, v prvom rade to bol biskup a mučeník. Tento deň, 14. február, ľudia naprieč krajinami chápu ako sviatok lásky a zamilovaných, kedy si zamilované dvojice vymieňajú dary a prejavujú si vzájomnú náklonnosť. Pre mnohých Slovákov je však tento sviatok skôr symbolom novodobej komercie, a viac než o láske o posielaní valentínskych pozdravov a darovaní sladkostí. Dnes už populárny Deň zamilovaných odkazuje síce aj na starovekého svätca Valentína, no ide o svetský sviatok.
Podľa etnológov Valentín nie je jeden jednoduchý príbeh jednej osoby. V pozadí sú svätci s menom Valentín a rôzne tradície a legendy, ktoré sa časom prekrývali, preto sa aj pôvod sviatku často vysvetľuje zjednodušene alebo mýticky.
Korene sviatku: Postava svätého Valentína
Kim bol svätý Valentín?
Ústrednou postavou svetského sviatku je svätec Valentín. V cirkevných prameňoch sa meno Valentín objavuje pri zhruba troch desiatkach svätcov, ktorí žili v období od tretieho do dvadsiateho storočia a zomreli mučeníckou smrťou. Podľa niektorých prameňov svätých Valentínov bolo minimálne dvoch, podľa iných dokonca troch. Liturgia si všetkých troch pripomína 14. februára, všetci žili v Rímskej ríši a podstúpili mučenícku smrť. Historické záznamy o svätých Valentínoch sú skromné a navyše opradené legendami.
- Prvý svätý Valentín bol kňaz a lekár v Ríme. Žil v 3. storočí. Počas prenasledovania za cisára Klaudia II. Gótskeho bol blízko pri mučeníkoch v ich posledných pozemských chvíľach. Nakoniec aj jeho samotného zatkli a odsúdili na smrť pre jeho vieru. Najprv ho bili kyjakmi, potom kameňovali a nakoniec okolo roku 270 sťali. Pochovali ho na Via Flaminia, kde neskôr pápež Július I. dal postaviť baziliku, v ktorej bol aj hrob svätého Valentína. Relikvie tohto svätca boli v 13. storočí prenesené do Kostola svätej Praxedy.
- Druhý svätý Valentín bol biskupom v Interamne (dnešné Terni) v oblasti Umbrie. Na príkaz prefekta Placida bol takisto zatknutý, zbičovaný a sťatý, pričom aj on trpel počas prenasledovania za cisára Klaudia II.
- Tretí svätý Valentín podstúpil mučenícku smrť spolu s niekoľkými spoločníkmi v Afrike.
Legendy spojené so svätým Valentínom
Najväčším indikátorom toho, že práve prvý z Valentínov je patrónom dnešného sviatku, je fakt, že tento Valentín napriek cisárovmu zákazu tajne sobášil zamilované páry. Cisár Klaudius II. totiž vydal edikt, ktorým zakázal mladým mužom uzatvárať manželstvá, lebo bol presvedčený, že slobodní vojaci bojujú odhodlanejšie a sú dostatočne oddanými bojovníkmi. Veril, že ženatí muži sa počas vojny obávajú o zdravie a bezpečie svojej rodiny a o to, čo sa s ňou stane v prípade ich smrti. Valentín s týmto nesúhlasil, ako kresťan manželstvo podporoval a považoval toto nariadenie za porušenie božích zákonov. Snúbencov tajne oddával podľa kresťanského rituálu, čím ich požehnával na ceste životom. Za túto „nekalú“ činnosť bol odsúdený a za svoju vieru bol popravený sťatím hlavy, stalo sa to práve 14. februára (v rôznych prameňoch sa uvádzajú roky 268, 269 alebo 270).
Z chabých prameňov o Valentínovom živote sa zachovala historka z väzenia. Jedným z Valentínových žalárnikov (niektoré pramene uvádzajú, že sudcov) bol Asterius, ktorého dcéra bola nevidiaca. Asterius plný starostlivosti a možno aj zúfalstva vraj Valentínovi povedal: „Ak je tvoj Boh naozaj jediný pravý, ako hovoríš, nech skrze teba ukáže svoju moc a mojej dcére vráti zrak.“ Valentín sa modlil k Bohu a ona začala vidieť. To priviedlo Asteria ku kresťanstvu. Podľa legendy stihol Valentín napísať posledný list z väzenia práve predtým nevidiacej Asteriovej dcére, ktorý podpísal jednoducho „od Tvojho Valentína“. Tento podpis inšpiroval a odštartoval tradíciu posielania romantických odkazov na sviatok zamilovaných. Niektoré neskoršie pramene popustili uzdu fantázii a písali o „mileneckej láske“ medzi Valentínom a uzdravenou Asteriovou dcérou, ktorá však pre popravu nedospela k naplneniu. Podľa inej legendy dievčina po jeho smrti zasadila na jeho hrobe ružovo kvitnúcu mandľu, ktorá sa stala symbolom oddanej lásky a priateľstva.
Patrónstvo a uctievanie
Úcta k osobe svätého Valentína sa zakrátko po jeho smrti dostala do samotného Ríma. Sviatok svätého Valentína sa začal v katolíckej cirkvi oficiálne pripomínať v roku 496 počas pontifikátu pápeža Gelasia I. Valentín je patrónom včelárov, cestujúcich a turistov, mladých ľudí, zamilovaných, snúbencov a manželov, epileptikov, pričom je aj ochrancom pred touto chorobou a navyše aj šťastného manželstva. Úcta k nemu sa dostala aj do Anglicka a Ameriky, kde ho začali uctievať ako patróna zamilovaných.
Pohanské korene a zavedenie dátumu 14. februára
Množstvo cirkevných sviatkov malo svoju históriu v pohanských zvyklostiach a oslavách. Inak tomu nie je ani v prípade sviatku zamilovaných. V starovekom Ríme sa oslavoval pohanský sviatok luperkálie. Pastieri zvádzali neustály boj s hladnými vlkmi a modlili sa k vlčiemu bohu Luperkovi, aby dohliadal na ich stáda. Každý rok vo februári sa Rimania odvďačovali za jeho ochranu sviatkom, ktorý bol zároveň oslavou plodnosti a príchodu jari.
Jedným z vrcholov luperkálií bol 14. február, keď sa vzdávala erotická pocta Juno Februate, bohyni vášnivej lásky a ochrankyni rodiny a manželstva. Pápež Gelasius I. v 5. storočí hľadal vhodnú náhradu za Luperka, a tak si zvolil Valentína, ktorý bol umučený približne o 200 rokov skôr. Úmyslom bolo nahradiť sviatok plodnosti (Lupercalia), ktorý pripadal na 14. februára.
V stredoveku zasa panovala v Anglicku a vo Francúzsku predstava, že práve 14. februára - „v polovici druhého mesiaca roka“ - si operence začínajú hľadať partnerov. Aj toto mohol byť dôvod, prečo bol tento deň zasvätený zamilovaným.
Šírenie a vývoj sviatku zamilovaných
Vplyv Geoffreyho Chaucera
Koreňom sviatku je stredoveký a ranonovoveký kult svätca v Británii, kde vznikol koncom 14. storočia. Významne k tomu prispel anglický básnik Geoffrey Chaucer so svojou básňou "Vtáčí snem", ktorú napísal v rokoch 1380 - 1382. Jej vznik sa dáva do spojitosti so zásnubami anglického kráľa Richarda II. a českej kráľovnej Anny Luxemburskej 2. a 3. mája 1381.
Chaucer ako prvý spojil sv. Valentína s láskou, aj so zásnubami vtákov, čo je považované za počiatok sviatku Valentín - sviatku lásky a zamilovaných. Básnik spojil obdobie, keď si vtáky hľadajú partnerov s dňom 14. februára, ktorý pripadal na Valentína. Je to akousi paralelou prebúdzania sa prírody a vznikajúcich ľúbostných vzťahov. V poéme uvádza, že snem vtákov sa konal v čase, keď pučali stromy a kvitli pestrofarebné kvety, a spojil ju so sviatkom sv. Valentína z Janova, ktorý je 2. mája. Zrejme tak urobil preto, aby poému prepojil so spomenutými zásnubami. V Anglicku, kde poéma vznikla, však nebol tento svätý Valentín známy. Známi tam boli sv. Valentín z Terni a rímsky svätý Valentín, ktorí majú sviatok 14. februára, a preto sa sviatok Valentín slávi v tomto termíne. Obraz sa šíril prostredníctvom medzinárodnej dvorskej kultúry v 14. a 15. storočí.
Obchodní partneri Hitlera nemecký dokumentárny film v slovenčine
Z Británie do sveta
Valentínska poézia a slávenie sviatku sa v priebehu nasledujúcich storočí rozšírili z Anglicka do Francúzska, Španielka, Nemecka a Holandska. V 17. storočí sa zvyk presunul aj na americký kontinent. V 18. storočí začal sviatok strácať popularitu a vo Francúzsku sa stretol aj so zákazmi.
V Spojených štátoch amerických sa spočiatku sviatok neslávil, no zmenilo sa to v polovici 19. storočia s rozvojom konzumnej kultúry a romantizmu. Význam Valentína rapídne vzrástol a stal sa sviatkom, ktorý ľudia oslavovali naprieč krajinou. Vplyvom komerčnej revolúcie sa sviatok premenil do modernej, súčasnej podoby, pričom oslavy sa už neviazali iba na tento deň, ale reklamy a tovar sa začali vzťahovať na dlhšie obdobie. Neslávila sa už len romantická láska, ale aj láska medzi rodičmi a deťmi či inými blízkymi osobami.
Valentín na konci 19. storočia začal transatlantickú púť späť do Európy a tiež na iné kontinenty. Vracal sa tam, kde ho ešte slávili, napríklad do Anglicka, alebo kde naň už zabudli, ako vo Francúzsku. V 20. storočí sa v Európe šíril z USA aj z Veľkej Británie v dvoch hlavných vlnách. Počas druhej svetovej vojny a po jej skončení prenikal do krajín, v ktorých bojovali, alebo boli rozmiestnení americkí a britskí vojaci.
Druhú vlnu šírenia do východnej Európy spustil pád komunistických režimov v rokoch 1989 - 1990. Pre spojenie so svätcom, USA a komerciou dovtedy ideologicky neprijateľný sviatok začal postupne prenikať aj na Slovensko. Informácie o sviatku a spôsobe jeho osláv prinášali zamestnanci firiem z USA a západnej Európy, lektori a učitelia angličtiny a šírili ich aj zahraničné a domáce médiá.
Zvyky a tradície sviatku Valentína
Valentínske párovanie v minulosti
Z obdobia od vzniku sviatku do konca 18. storočia pochádza viacero zvykov a tradícií. Zvyky, ktoré sa viazali k 14. februáru, mali za cieľ získať valentínskeho partnera alebo partnerku a prejavovať jemu alebo jej náklonnosť. Samostatnou skupinou zvykov boli tie, ktoré ľudia praktizovali za účelom spoznať budúceho partnera alebo budúcu partnerku.
Výber partnera valentína a partnerky valentíny sa konal v predvečer alebo ráno v deň sviatku, a to rôznymi spôsobmi. Jednak sa mohli vopred vzájomne dohodnúť. Iným spôsobom bolo losovanie, keď si ľudia vybrali náhodne. Existovala i predstava o vytvorení ľúbostného vzťahu pri prvom stretnutí slobodného muža a slobodnej ženy v deň sviatku. Verilo sa, že dievka sa vydá za toho slobodného mládenca, ktorého uvidí ako prvého v spomenutý sviatočný deň. Predpokladom pre vznik valentínskeho páru boli vzájomné sympatie. Valentínsky vzťah mal dočasný charakter a viazal sa k tomuto dňu. Trval zvyčajne od jedného sviatku k nasledujúcemu, avšak mohol aj pretrvať.
Valentínske párovanie nebolo len o hľadaní a získavaní partnera či partnerky, ale aj príležitosťou na udržanie a upevnenie spoločenských kontaktov a prejavenie sympatií medzi príbuznými a priateľmi. Páry mohli tvoriť rodinní priatelia či iné blízke osoby, pričom ich vytvárali vydaté ženy a ženatí muži, ktorí však neboli manželmi. Valentínom či valentínou mohli byť aj deti.
Evolúcia "Valentínky"
Ústrednou myšlienkou sviatku je prejavenie sympatií a náklonnosti blízkej osobe. Partneri sa vzájomne oslovovali ako valentín a valentína. Za azda najstarší text, v ktorom sa takéto oslovenie objavuje, sa považuje báseň francúzskeho vojvodu Karola Orleánskeho z roku 1420. Svoju manželku v nej oslovil moja sladká Valentína. Valentínovia prejavovali lásku svojim valentínam prostredníctvom poézie, ktorú buď prednášali, alebo im ju dávali ako list.
Z ľúbostných básní sa postupne stali pozdravy vo forme listu či pohľadnice, ktoré sa nazývajú valentínky. Práve ony sa považujú za prvý druh pohľadnice a tradícia ich zasielania bola známa v Anglicku už v 16. storočí. Pohľadnice sa v minulosti ručne vyrábali a obsahovali rôzne symboly lásky - kupid alebo amor, srdce, vtáky, kvety či uzol lásky. Existovali dokonca aj rôzne príručky na písanie prianí. Prvé tlačené valentínky z Britských ostrovov pochádzajú z konca 18. storočia, pričom v priebehu nasledujúceho storočia sa tešili veľkej obľube. Svedčí o tom aj fakt, že v polovici 20. storočia boli pohľadnice s tematikou Valentína jedným z najpredávanejších artiklov.
Zaujímavosťou je, že pojem „valentínka“ v minulosti znamenal skôr nápadníka, milenca či priateľa. Až v 19. storočí zmenil význam na pohľadnice alebo darčeky.
Obdarúvanie
So sviatkom sa spája aj obdarúvanie partnera. Tento zvyk bol rozšírený najmä medzi dvorskou aristokraciou v dobe renesancie, no postupne sa dostal aj medzi strednú triedu. Muži dávali svojim valentínam drahé šperky a rôzne spomienkové predmety. Ak mali ženy viac valentínov, tak od každého dostali dar.
Moderné oslavy a komerčný aspekt na Slovensku a vo svete
Sviatok svätého Valentína sa na Slovensku výraznejšie rozšíril až po roku 1990. Dnes je vnímaný aj ako komerčný aj partnerský sviatok. Hoci Valentín nie je sviatok, ktorý by Slováci považovali za „svoj“ tradičný, je pre mnohých skôr symbolom novodobej komercie. Všade na nás vyskakujú červené srdiečka a červené ružičky.
Darčeky a výdavky
Podľa prieskumu neplánuje osláviť 14. februára sviatok zamilovaných iba pätina (21 %) opýtaných Slovákov. Medzi najčastejšie valentínske darčeky, ktoré ľudia kupujú v nákupných centrách, patria kvety, ale aj čokoláda, bonboniéry, šperky či parfumy. V nákupoch vedú čokolády a dezerty (34 %), v závese za ním je pozvanie partnera do reštaurácie (21 %). Naopak, kvety sú doménou mužov, ako hlavný valentínsky darček ich dokonca plánuje kúpiť 21 % všetkých slovenských mužov. Za kyticu pre svoju partnerku pritom v priemere zaplatia až 22 eur.
Absolútne najdrahším valentínskym výdavkom je spodná bielizeň. Valentínske zvyky sa príliš nemenia, najväčší podiel respondentov plánuje tento rok minúť zhruba rovnaké množstvo peňazí ako vlani. V roku 2015 pritom Slováci na Valentína nakúpili darčeky alebo zaplatili v reštaurácii za celkom 24 eur, čo je takmer o 2,5 eura menej, ako rok predtým. Zhruba pätina respondentov plánuje svoju útratu zvýšiť, zatiaľ čo menej peňazí chce na tohoročného Valentína venovať len šesť percent opýtaných. Ochota míňať na Valentína silne závisí od veku. Zatiaľ čo tretina mladých chce míňať viac než vlani, medzi staršími nad 50 rokov je to len približne 11 %.
V Českej republike sa Valentín neuchytil tak silno ako na Slovensku. Neoslavuje ho takmer tretina Čechov, napriek tomu ale počas sviatku zamilovaných celkovo minú o niečo viac. Podľa analytičky z WOOD & Company Evy Sadovskej tento rok patrí Valentín k jedným z najdrahších za poslednú dekádu. Zvýšený dopyt po kvetoch, ale aj darčekoch zaznamenávajú aj predajcovia.
Každý piaty Slovák a dokonca každý tretí Čech plánuje obdariť svoju partnerku na Valentína kvetmi. U mužskej populácie Čechov sú pritom kvety najpreferovanejší darček pre ich nežnejšie polovičky. Podľa údajov európskeho štatistického úradu (Eurostat) sa kvety v Európe pestujú na viac ako 80 000 hektároch, čo predstavuje takmer 1 % ornej pôdy v Európe. Obe krajiny sú popri domácej produkcii kvetov vo veľkej miere odkázané aj na ich dovoz. Ročne sa na Slovensko dovezú kvety v hodnote 3,1 eura na jedného obyvateľa, do Čiech až v hodnote 4,9 eura. Kvety sa na Slovensko aj do Čiech dovážajú takmer výlučne z Holandska (viac ako 90 % dovozov kvetov), ktoré je európskou kvetinovou veľmocou. Práve cez holandské prístavy do Európy prúdia aj kvety z ostatných častí sveta. Zaujímavosťou je, že takmer 1 % kvetov dovezených do Českej republiky pochádza z Kolumbie.
Služby a tematické ponuky
Dnes už darčeky nie sú len zamilované listy či kvety, ale aj wellness pobyty alebo dokonca adopcia zvierat. Reštaurácie ponúkajú ako špecialitu valentínske menu zložené z jedál a nápojov so špeciálnymi názvami. Divadlá a kiná tiež tematicky prispôsobujú svoje predstavenia. Na sviatok reagujú aj hotely, rekreačné a kúpeľné zariadenia, cestovné kancelárie a nočné kluby. Pre tých, ktorí oslavujú sviatok zamilovaných, sa dnes ponúka skutočne pestrý výber darčekov. Ženu zaručene poteší niečo dobré pod zub alebo kvalitná kozmetika, napríklad vynikajúca čokoláda s jahodami či ručne vyrábané mydlo v tvare srdca. Muži si zase potrpia na dobrý alkohol, ako degustačná súprava vín, alebo kozmetiku pre skutočných gentlemanov.
Tento deň je tiež všeobecne obľúbený aj ako vhodný dátum zásnub či uzavretia sobáša.
Špecifické zvyky v iných krajinách
Ľudia si v niektorých krajinách dávajú špecifické dary. V Taliansku si zaľúbenci dávajú čokoládové cukrovinky s lieskovcami, nazývané baci perugina. V Chorvátsku sú zase obľúbené medovníkové srdcia s ornamentálnou výzdobou. V Portugalsku dievčatá venujú svojim vyvoleným ručne vyšívané vreckovky.
Nové trendy a alternatívne oslavy
V súčasnosti vznikajú aj rôzne nové tradície spojené s Valentínom. Príkladom sú autobusové či vlakové linky, ktoré sú určené na zoznamovanie sa cestujúcich. Zvyk je rozšírený napríklad v Estónsku, kde majú autobus lásky, alebo v Nemecku, v ktorom jazdí Flirt Express. Iným zvykom je zase zamykanie zámky lásky s monogramami zaľúbených. V rôznych krajinách sveta existujú aj ďalšie dni počas roka, ktoré majú podobný charakter ako Valentín.
Valentín sa spája aj s neoficiálnym sviatkom nezadaných, ktorý sa nazýva Deň slobodných alebo Deň singlov. V Európe sa slávi podľa krajiny 13., 14. alebo 15. februára. Slávia ho nezadaní a stretávajú sa aj preto, aby si navzájom pripomenuli, že v živote môžu byť spokojní, aj keď sú sami.
Valentín dnes: Viac než len komercia
Psychologička Vlasta Romanová konštatovala, že by sme nemali zabúdať, že sviatok by mal byť intímny. Jeho komerčná stránka môže pripomínať aj akýsi nátlak na tú časť populácie, ktorej sa až tak netýka. Sviatok má predsa prekrývať banality, a teda nebyť banálnym. Podľa nej by sme tento deň mohli vnímať ako symbolickú príležitosť, keď môžeme vyjadriť svoje city, tajné priania a túžby. Práve v tento deň si môžeme dovoliť priznať farbu a vyjadriť, že niekoho máme radi, že je nám niekto blízky, lebo v bežnom živote, pod nánosom každodenných banalít, romantické gestá často strácajú účinok.
Valentín už dávno nie je len o láske a zamilovaných listoch. Dnes mnohí riešia to, koľko ich sviatok lásky bude stáť. Dnes je to súčasne sviatkom partnerskej lásky, lásky v rodine, pozitívnych vzťahov medzi priateľmi, kolegami, charitatívnej lásky, lásky k domovskému mestu, prírode a životnému prostrediu. Po prelome tisícročí sa stal aj sviatkom partnerskej lásky cez lásku k Bohu. Takto ho často v prostredí kostolov slávia rímsko- a gréckokatolícki veriaci, ktorí si tak pripomínajú aj pamiatku sv. Valentína.
Valentín je sviatok, ktorý si najviac obľúbili najmä mladí a zamilovaní ľudia. Je to jedinečná príležitosť, ako obdarovať svoj náprotivok alebo niekoho, koho máme radi, a on to zatiaľ ešte netuší. Oslavu svätého Valentína každý poníma po svojom. Niekto to nerieši vôbec - mnoho ľudí v Česku radšej dáva prednosť 1. Máju, iní pozývajú svoje polovičky alebo aj celú rodinu na večeru.
Patrón zamilovaných svätý Valentín ukazuje, že láska niekedy znamená „stratiť hlavu“. Láska však nie je len romantická. Láska je aj ochota obetovať život za milovaných. Takúto lásku Valentín adresátke svojho listu určite prejavil. Pravda je taká, že lásku potrebujeme ako soľ. Nielen na Valentína a nielen romantickú. Ale normálnu ľudskú, rodinnú, priateľskú, dokonca aj tú k „nepriateľom“. A tá sa rodí ťažko.
tags: #sviatok #zamilovanych #u #primatorov