Sviatok všetkých svätých sa oslavuje 1. novembra a je venovaný všetkým svätcom, známym aj neznámym, ktorí už dosiahli večný život v nebi. V rímskokatolíckej cirkvi je tento deň pre katolíkov dňom radosti a nádeje, kedy sa oslavuje víťazstvo svätých nad smrťou a ich vstup do večného života. Deň po Sviatku všetkých svätých, 2. novembra, sa slávi Pamiatka zosnulých, známa aj ako Dušičky. Tieto dva dni sú úzko prepojené. Kým 1. november je oslavou svätých v nebi, 2. november je dňom, kedy si veriaci spomínajú na svojich zosnulých blízkych a modlia sa za ich duše.
V súčasnosti sú tieto sviatky viac než len cirkevné obrady. Stali sa súčasťou kultúry, kde rodiny každoročne navštevujú hroby a spomínajú na svojich blízkych. Je to obdobie, keď sa rodiny stretávajú a delia sa o spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nimi. Obdobie Sviatku všetkých svätých a Dušičiek nám poskytuje príležitosť pozastaviť sa v našom hektickom živote, venovať čas spomienkam na tých, ktorí nás predišli, a zamyslieť sa nad vlastným vzťahom k životu a smrti.
História Sviatku všetkých svätých
Sviatok všetkých svätých má korene v ranom kresťanstve, keď sa začali uctievať mučeníci a neskôr aj svätí, ktorí boli príkladom viery a spravodlivého života. Presný pôvod sviatku známy nie je. Prvá zmienka o sviatku podobného charakteru pochádza zo 4. storočia z hymny Efréma Sýrskeho, v ktorej píše o oslavovaní mučeníkov z Edessy - toto oslavovanie pripadalo na 13. mája. Sviatok vznikol vo východnej kresťanskej cirkvi v štvrtom storočí ako spomienka na tých, čo pre vieru trpeli alebo za ňu položili život. Neskoršie zmienky z rôznych iných miest (i z Východu, i zo Západu) hovoria už o oslavovaní všetkých mučeníkov - tieto sviatky sa slávili v nedeľu po Turícoch. V Ríme je zo 7. storočia tiež doložené oslavovanie všetkých mučeníkov, ktoré pripadalo na 13. mája.
Pápež Gregor III. v 8. storočí ustanovil tento sviatok ako deň venovaný všetkým svätým, ktorí neboli zvlášť uctievaní na iné dni. Priblíženie sa k dátumu 1. novembra podľa niektorých zdrojov nastalo za pontifikátu pápeža Gregora III., ktorý 1. novembra dal v Bazilike svätého Petra zasvätiť kaplnku na počesť „všetkých svätcov“. Podľa odlišných zdrojov presný dátum zasvätenia však známy nie je, iné zdroje hovoria o 12. apríli. Sviatok pripadal podľa Popelkovej najskôr na siedmu nedeľu po Veľkej noci, ale definitívny presun sviatku na 1. novembra sa udial až za pontifikátu pápeža Gregora IV. v roku 835, keď sa slávi dodnes.
Pamiatka zosnulých (Dušičky): Vznik a význam
Dušičky majú osobnejší charakter ako Sviatok všetkých svätých. Zatiaľ čo 1. november je oslavou svätých v nebi, 2. november je dňom, kedy si veriaci spomínajú na svojich zosnulých blízkych a modlia sa za ich duše. V rímskokatolíckej cirkvi sa tento sviatok nazýva Spomienkou na všetkých verných zosnulých. Jeho obsahom je pripomínanie si všetkých duší v očistci a pomoc týmto dušiam modlitbami a odpustkami, ktoré možno získať v dušičkovom období modlitbou a návštevou kostola či cintorína, ako vysvetlila Popelková.
História sviatku siaha do stredoveku, keď ho cirkev zaviedla ako reakciu na pohanské obrady. Pohania si na prelome októbra a novembra pripomínali duše zomrelých a verili, že sa počas týchto dní vracajú do sveta živých. Sviatok Dušičky, v občianskom kalendári oficiálne nazývaný Pamiatka zosnulých, má podľa Popelkovej počiatok v kresťanskej tradícii slúžiť omše za duše zomrelých. V roku 998 Odilo, opát benediktínskeho kláštora vo francúzskom meste Cluny, preniesol pripomínanie si pamiatky zomrelých na deň po sviatku Všetkých svätých. Mnísi večer pred 2. novembrom zvonili a spievali žalmy za mŕtvych a modlili sa za ich duše. Nasledujúci deň slúžili zádušné omše. Tento zvyk sa rozšíril do celej západnej cirkvi a pápež Urban VI. nariadil v polovici 14. storočia, aby sa v nej pamiatka verných duší slávila ako sviatok.
V evanjelickej cirkvi a. v. má sviatok názov Pamiatka zosnulých. Veriaci počas neho prichádzajú ku hrobom príbuzných a známych a spomínajú na nich.
Tradície a kultúrny význam
Na Dušičky rodiny navštevujú cintoríny, kde zdobia hroby svojich blízkych kvetmi, vencami a sviečkami. Sviečky, ktoré sa počas týchto dní zapaľujú na hroboch, sú hlavným symbolom nádeje a svetla pre duše zosnulých. Ich plamene predstavujú večné svetlo a nádej na spásu. Pre katolíkov je zapaľovanie sviečok na hroboch znakom nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva. Kým Sviatok všetkých svätých oslavuje tých, ktorí už dosiahli nebeskú slávu, Dušičky sú venované dušiam, ktoré ešte čakajú na vstup do neba. Obdobie týchto sviatkov nám poskytuje príležitosť zamyslieť sa nad vlastným vzťahom k životu a smrti.
Sviatky na Slovensku a vo svete
V rímskokatolíckej cirkvi sa Sviatok všetkých svätých slávi omšami konanými v kostoloch alebo omšami a pobožnosťami na cintorínoch. Podľa zákona je na Slovensku tento sviatok zároveň dňom pracovného pokoja, vďaka čomu majú veriaci tejto cirkvi možnosť venovať sa jeho sláveniu bez nutnosti vziať si dovolenku.
Sviatok Všetkých svätých je štátnym sviatkom alebo dňom pracovného pokoja v mnohých krajinách, najmä v krajinách Západu ako Francúzsko, Rakúsko, Belgicko aj Slovensko. Oslavuje sa ale aj v niektorých afrických krajinách. Blížiaci sa Sviatok všetkých svätých býva v Bratislave už tradične spojený aj so zhustenejšou dopravou a obrovskou návštevnosťou cintorínov.