Jeseň so sebou prináša obdobie, kedy sa častejšie zastavíme, aby sme si pripomenuli tých, ktorí nás predišli. V týchto dňoch žijeme cintorínmi, sviečkami a spomienkami na našich drahých zosnulých. Ľudovo tieto sviatky nazývame „Dušičkami“, no v skutočnosti ide o súbor sviatkov, ktoré majú rozdielne korene, význam aj tradície.
1. Sviatok všetkých svätých
Sviatok všetkých svätých, ktorý pripadá na 1. november, je na Slovensku dňom pracovného pokoja. V Rímskokatolíckej cirkvi je slávnosťou a prikázaným sviatkom. Ide o deň, keď si kresťania ctia všetkých svätých - nielen tých oficiálne kanonizovaných, ale aj milióny tých, ktorých mená nepoznáme, no svojím životom inšpirovali iných.
História vzniku
Korene sviatku siahajú do 4. storočia, kedy sa vo východnej cirkvi začala sláviť spomienka na mučeníkov. V západnej cirkvi sa vznik spomienky datuje do roku 609, keď pápež Bonifác IV. premenil rímsky Panteón (pôvodne pohanský chrám všetkých bohov) na kresťanský chrám zasvätený Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Pôvodne sa sviatok slávil 13. mája.
Súčasný dátum, 1. november, stanovil pápež Gregor III. v 8. storočí pri príležitosti posviacky kaplnky v Bazilike sv. Petra. Neskôr, v roku 844, pápež Gregor IV. rozšíril slávenie tohto sviatku na celú cirkev.
2. Pamiatka zosnulých (Dušičky)
Druhý novembrový deň patrí Pamiatke zosnulých, ľudovo nazývanej Dušičky. Tento sviatok má osobnejší charakter a je zameraný na modlitby za duše zosnulých, najmä za tie, ktoré sa podľa katolíckej náuky nachádzajú v očistci.
Pôvod a tradície
Spomienku zaviedol v roku 998 opát Odilo z Cluny. Mnísi v ten deň spievali žalmy a slúžili zádušné omše. Zvyk zdobenia hrobov vencami a kvetmi sa v našich končinách masovo rozšíril až koncom 19. storočia. Sviečky na hroboch sú symbolom nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva.
V minulosti boli tradície spojené aj s pohanskými zvykmi Slovanov a Keltov. Ľudia prinášali na hroby nápoje a koláče, či piekli pečivo v tvare kríža nazývané „kosti svätých“.
3. Deň reformácie
Deň reformácie sa oslavuje 31. októbra a je významným sviatkom najmä pre protestantské cirkvi. Pripomínajú si deň v roku 1517, kedy Martin Luther zverejnil svojich 95 téz. Pre veriacich je to čas bohoslužieb a pripomenutia si dôležitosti viery a Biblie.
4. Halloween: Pôvod a moderná podoba
Halloween, ktorého názov je skratkou pre „All Hallows’ Eve“ (predvečer Všetkých svätých), má svoje korene v keltskom sviatku Samhain. Kelti verili, že v túto noc sa stierajú hranice medzi svetom živých a mŕtvych.
Od svetlonosa k tekviciam
Hoci sa dnes Halloween spája s americkou kultúrou a vyrezávaním tekvíc (tzv. jack-o’-lantern), aj na našom území existovali podobné zvyky. Tradícia „svetlonosa“, lucerny vyrobenej z tekvice, slúžila ako orientačný bod. V ľudových poverách bol však svetlonos démonickou bytosťou, ktorá mala zvádzať pocestných z cesty.
| Sviatok | Dátum | Hlavný význam |
|---|---|---|
| Deň reformácie | 31. október | Pripomienka začiatku reformácie |
| Sviatok všetkých svätých | 1. november | Úcta ku všetkým svätým |
| Pamiatka zosnulých | 2. november | Spomienka na verných zosnulých |