Novembrová reflexia a rozdielne tradície
Mesiac november charakterizujú návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch našich blízkych a modlitby za ich duše. Tento čas nás často napĺňa istým druhom smútku, reflexie a spomienok.
V tomto mesiaci si Katolícka cirkev pripomína dva významné sviatky: 1. novembra to je sviatok Všetkých svätých, na ktorý nadväzuje sviatok Pamiatky na všetkých verných zosnulých - ľudovo nazývaný Dušičky, ktorý sa slávi 2. novembra. Cirkev už po stáročia spája so sviatkom Všetkých svätých nádej na vzkriesenie, čo má byť zmyslom sviatku Všetkých svätých. Na Slovensku je sviatok Všetkých svätých dňom pracovného pokoja.
Na rozdiel od katolíkov, ktorí 1. novembra slávia Sviatok všetkých svätých a 2. novembra Spomienku na všetkých verných zosnulých, evanjelici nemajú Sviatok všetkých svätých. Namiesto toho si evanjelici už 31. októbra pripomínajú významný Deň reformácie a 2. novembra na deň Pamiatky zosnulých pri hroboch spomínajú na svojich príbuzných.
Katolícky Sviatok všetkých svätých: Pôvod a význam
Sviatok Všetkých svätých je kresťanský sviatok pripadajúci na 1. novembra. Presný pôvod sviatku známy nie je. Prvá zmienka o sviatku podobného charakteru pochádza zo 4. storočia z hymny Efréma Sýrskeho, v ktorej píše o oslavovaní mučeníkov z Edessy - toto oslavovanie pripadalo na 13. mája. Neskoršie zmienky z rôznych iných miest (i z Východu, i zo Západu) hovoria už o oslavovaní všetkých mučeníkov - tieto sviatky sa slávili v nedeľu po Turícoch.
Sviatok Všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon, a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým. V Ríme je zo 7. storočia tiež doložené oslavovanie všetkých mučeníkov, ktoré pripadalo na 13. mája.
Priblíženie sa k dátumu 1. novembra podľa niektorých zdrojov nastalo za pontifikátu pápeža Gregora III. (731-741), ktorý 1. novembra dal v Bazilike svätého Petra slávnostne vysvätiť kaplnku k úcte všetkých svätých. Podľa odlišných zdrojov presný dátum zasvätenia však známy nie je, iné zdroje hovoria o 12. apríli. Definitívny presun sviatku na 1. novembra sa udial až za pontifikátu pápeža Gregora IV. (827-844), ktorý rozšíril sviatok na celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých.
Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých zosnulých nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Okrem toho odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky: sv. spoveď (krátko predtým, alebo potom); sv. prijímanie (najlepšie v ten istý deň) a modlitba na úmysel Sv. Otca (stačí Otče náš, Zdravas a Sláva). Okrem toho ako vo všeobecnosti treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, i všednému. Tieto odpustky platia od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa. Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra. Treba splniť aj ďalšie podmienky. Jedna sv. spoveď stačí na všetky odpustky.
Pamiatka reformácie: Kľúčový sviatok evanjelikov (31. októbra)
Evanjelici na Slovensku a vo svete si 31. októbra pripomínajú sviatok Pamiatky reformácie. Tento deň, svätený v predvečer Sviatku všetkých svätých, je na počesť 95 téz na dišputáciu, ktoré Martin Luther 31. októbra 1517 vyvesil na dvere zámockého chrámu vo Wittenbergu a položil tak základy procesu reformácie stredovekej cirkvi. Podstatou reformácie bol od jej začiatku návrat k Božiemu slovu, náprava chýb a očistenie cirkvi.
Pre evanjelikov sviatok reformácie nie je len spomienkou na historické udalosti, ale ide o proces, počas ktorého si má jednotlivec aj spoločnosť uvedomiť, či je na správnej ceste, má naprávať chyby a usilovať sa o návrat na správnu cestu. Znamená to každodenný návrat k Božiemu slovu.
Pri príležitosti Pamiatky reformácie adresovali pastiersky list do cirkevných zborov evanjelickí biskupi Ivan Eľko (generálny biskup ECAV), Ján Hroboň (biskup Západného dištriktu) a Peter Mihoč (biskup Východného dištriktu). Pozývajú v ňom na reflexiu piesne "Hrad prepevný je Pán Boh náš", ktorú Luther napísal na základe Žalmu 46 v čase životných ťažkostí. ECAV na Slovensku vyzýva k spievaniu tejto hymny ako prejavu chvály, vďaky, nádeje a potešenia. Biskupi dodávajú, že "V životných skúškach, ohrozeniach vonkajších aj vnútorných, v pokušeniach a sporoch v spoločnosti aj cirkvi, v situáciách, keď sa nám, obrazne povedané, rúca svet, Pán Ježiš je v strede toho ako pevný hrad. Paradoxne tak toto ťažké obdobie v živote Martina Luthera vyústilo do chvály a vďaky Bohu, na ktorého sa môžeme spoľahnúť za každých okolností."
Pamiatka zosnulých v Evanjelickej cirkvi (2. novembra)
Ako už bolo spomenuté, evanjelici nemajú Sviatok všetkých svätých v katolíckom ponímaní. V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa 2. novembra slávi Pamiatka zosnulých, počas ktorej si veriaci pri hroboch spomínajú na svojich príbuzných. Tento deň je venovaný osobnej spomienke a ucteniu pamiatky zosnulých blízkych bez špecifických teologických konceptov, ako sú odpustky či očistec, ktoré sú prítomné v rímskokatolíckej tradícii.
Ďalšie významné sviatky v Evanjelickej cirkvi a. v.: Svätodušné sviatky a Vstúpenie Pána
Svätodušné sviatky (Turíce)
Katolíci, evanjelici a veriaci ďalších kresťanských cirkví slávia v nedeľu, 50 dní po Veľkej noci, Svätodušné sviatky. Sú to tretie najvýznamnejšie sviatky po Vianociach a Veľkej noci. Pripomínajú zoslanie Ducha Svätého, na 50. deň po Veľkej noci, a vznik kresťanskej cirkvi. "Sú udalosti, ktoré sa hlboko zapísali do ľudských dejín. Medzi ne nepochybne patrí aj zoslanie Ducha Svätého a vznik kresťanskej cirkvi," uviedli generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik, biskup Západného dištriktu ECAV Milan Krivda a biskup Východného dištriktu ECAV Slavomír Sabol.
Duch Svätý naplnil všetkých učeníkov na desiaty deň po vstúpení Ježiša Krista na nebo. "Dal im skutočnú múdrosť a odvahu naplno svedčiť o Pánovi Ježišovi. Odvtedy ich možno nazývať apoštolmi, teda Božími poslami a svedkami Pána Ježiša Krista. Mnohí ľudia, ktorí ich počuli, zatúžili stať sa tiež kresťanmi a nasledovníkmi Pána Ježiša." Evanjelici veria, že ak majú ako kresťania veriť a svedčiť o Pánovi Ježišovi ostatným, musia byť sami touto živou vierou zapálení. "Nemôžeme sa dať ničím a nikým znechutiť, ale prosme v každodenných modlitbách o Radcu - Ducha Svätého, ktorý nám ukáže, ako máme svedčiť o Kristovi, vedie nás k pokániu, učí nás navzájom si odpúšťať, nezištne konať skutky lásky a milosrdenstva," uvádzajú biskupi s tým, že je potrebné veriť v Pána Ježiša Krista a spoznávať jeho vôľu skrze každodenné čítania Biblie. Zároveň tvrdia, že ak budú veriaci v modlitbách prosiť o Radcu Ducha Svätého, potom dokážu zapáliť vieru aj v ostatných.
Vstúpenie Krista Pána na nebo
Na 40. deň po Veľkej noci sa v kresťanských cirkvách po celom svete slávi sviatok Nanebovstúpenia Pána. Veriaci si pripomínajú udalosť, keď sa Ježiš Kristus po svojom zmŕtvychvstaní posledný raz stretol so svojimi učeníkmi ako ľudská bytosť. Spolu s apoštolmi vystúpili na Olivovú horu. Ako ich žehnal, vzdialil sa a vznášal do neba, pričom im sľúbil zoslanie Ducha Svätého. Táto udalosť sa spomína aj v Biblii, v evanjeliách a v knihe Skutky apoštolov.
Pre veriacich Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku sa slávnosťou Vstúpenia Krista Pána na nebo 40 dní po Veľkej noci začína Svätodušný kruh cirkevného roka. Evanjelici po tomto sviatku slávia Nedeľu po Vstúpení. Duchovní predstavení ECAV majú počas tohto sviatku a Nedele po Vstúpení chrámové rúcho bielej farby.
Štruktúra cirkevného roka v ECAV
Všetky nedele a ďalšie sviatky v priebehu jedného roka tvoria Cirkevný rok a postupne predstavujú celú cestu spásy, ktorá vyplýva zo života a diela Pána Ježiša Krista. Cirkevný rok sa začína prvou adventnou nedeľou (posledná nedeľa v novembri alebo prvá v decembri) a končí sa poslednou nedeľou po Svätej Trojici. Cirkevný rok sa delí na dve časti:
- Slávnostná časť cirkevného roka
- Bezslávnostná časť cirkevného roka
Slávnostná časť cirkevného roka
- Vianočné obdobie:
- štyri adventné nedele
- Štedrý večer (24. 12.)
- 1. slávnosť vianočná (25. 12.) - pamiatka narodenia Pána Ježiša Krista
- 2. slávnosť vianočná (26. 12.) - spomienka na mučeníka diakona Štefana
- koniec občianskeho roku - Silvester, ďakovné služby Božie
- Nový rok (1. 1.) - 8. deň po sviatku narodenia Pána; vtedy dostal meno Ježiš; prosíme o Božie požehnanie na nový rok
- Zjavenie Krista Pána mudrcom (6. 1.) - posledný vianočný sviatok; nasledujú nedele po Zjavení
- Veľkonočné obdobie:
- šesť pôstnych nedieľ
- Smrtná nedeľa (piata pôstna nedeľa)
- Kvetná nedeľa (šiesta nedeľa) - začína sa Tichý alebo Veľký týždeň
- Zelený štvrtok - posledná večera Pána Ježiša s učeníkmi, keď Pán Ježiš ustanovil sviatosť Večere Pánovej
- Veľký piatok - deň utrpenia a smrti Pána Ježiša
- 1. slávnosť veľkonočná - deň vzkriesenia Pána Ježiša Krista
- 2. slávnosť veľkonočná
- päť nedieľ po Veľkej noci
- Svätodušné obdobie:
- Vstúpenie Krista Pána na nebo - 40. deň po Vzkriesení
- 1. slávnosť svätodušná - na 50. deň po Veľkej noci - Zoslanie Ducha Svätého; vznik kresťanskej cirkvi
- 2. slávnosť svätodušná
- Sviatok Svätej Trojice - oslava Trojjediného Pána Boha
Bezslávnostná časť cirkevného roka
V bezslávnostnej časti cirkevného roka nie sú slávnostné obdobia, ale svätia sa sviatočné nedele a pamätné dni:
- nedele po Svätej Trojici
- Sviatok apoštolov Petra a Pavla - 29. júna
- Sviatok slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda - 5. júla
- Pamätný deň upálenia Majstra Jána Husa roku 1415 - 6. júla
- Kajúca nedeľa - spomienka na skazu mesta Jeruzalem
- Poďakovanie za úrody zeme
- Pamiatka reformácie - 31. októbra
- Pamiatka zosnulých - 2. novembra
tags: #sviatok #vsetkych #svatych #evanjelici #helvetskeho #vyznania