Jeseň so sebou prináša širokú škálu rozmanitých sviatkov, ktoré majú hlboké korene v histórii a kultúre. Okrem Sviatku všetkých svätých sú to aj Pamiatka zosnulých (Dušičky), Deň reformácie a Halloween. Tieto dni pripomínajú dôležité udalosti a tradície, ktoré formovali spoločnosť a vieru. Pozrime sa na pôvod, tradície, zvyky a zaujímavosti spojené s týmito jesennými sviatkami.
Sviatok všetkých svätých (All Saints' Day)
Sviatok všetkých svätých je dňom, keď si mnohí kresťania pripomínajú a ctia svätých, ktorí nás inšpirujú svojím životom a vierou. V katolíckej tradícii sa oslavy zameriavajú na tých svätých, ktorých cirkev oficiálne kanonizovala. Tento deň prináleží tým svätým, ktorým sa neušiel samostatný sviatok v kalendári.
Dátum a Význam
Sviatok všetkých svätých sa slávi 1. novembra. Cirkev v tento deň slávnostne pripomína osem blahoslavenstiev a všetkých, ktorí na svojej pozemskej ceste žili v priateľstve s Bohom, a tak vstúpili do jeho slávy. Niektorí svätí sú vyzdvihovaní na oltáre ako vzory cností a lásky k Bohu. Mnohí iní však zanechali každodennú stopu svätosti, ktorá môže zostať ľudským očiam nepovšimnutá, ale ktorá nikdy neunikne pozornému a láskyplnému Božiemu pohľadu.
Liturgia si ako evanjelium svätej Omše na Sviatok všetkých svätých vybrala úryvok z blahoslavenstiev podľa svätého Matúša. Blahoslavenstvá sú kompendiom svätosti a výzvou k nej, pretože objasňujú charakteristické skutky a postoje kresťanského života. Predstavujú paradoxné prísľuby, ktoré udržujú nádej v utrpeniach a zvestujú požehnania a odmeny, ktoré učeníci už tajomným spôsobom dostávajú. Pápež František pozýva veriacich vydať sa na cestu blahoslavenstiev, ktorá vedie do neba a k Božiemu šťastiu. „Všetci svätí sú sviatkom diskrétnej a jednoduchej svätosti,“ komentoval Fernando Ocáriz, prelát Opus Dei.
V katolíckej cirkvi je účasť na omši v tento deň povinná. Protestanti vychádzajú z biblickej tradície, podľa ktorej sú všetci veriaci svätí. Pre nich je preto Sviatok všetkých svätých sviatkom všetkých veriacich - živých aj zosnulých - a oslavou víťazstva Ježiša nad smrťou.
História Sviatku všetkých svätých
Sviatok všetkých svätých 1. novembra sa v kresťanskej cirkvi slávi od 8. storočia. Súčasný dátum 1. november stanovil pápež Gregor III., keď v rímskej Bazilike svätého Petra zasvätil kaplnku na počesť všetkých svätých. Neskôr sa slávenie sviatku „Všechsvätých“ rozšírilo na celú Cirkev. Sviatok Všetkých svätých v kresťanskej cirkvi vznikol ako víťazstvo nad pohanskými keltskými dožinkami.
V histórii sú zaznamenané aj konkrétne udalosti spojené s týmto dňom, napríklad 1. novembra 1755 oslavovali obyvatelia Lisabonu Sviatok Všetkých svätých. Historické záznamy tiež uvádzajú, že ešte v tom roku na sviatok Všetkých svätých kráľ porazil Angličanov na ostrove Ré a slávnostne vstúpil do La Rochelle. Okrem toho, 14. novembra slávi celá karmelitánska rodina sviatok všetkých svätých karmelitánskeho rádu.
Vo svojej múdrosti Cirkev zaradila bezprostredne po sebe Sviatok všetkých svätých a Spomienku všetkých verných zosnulých.
Pôvod sviatku Všetkých svätých a "Dušičiek"
Pamiatka zosnulých (Dušičky)
Pamiatka zosnulých, známa aj ako Dušičky, je katolícky sviatok, ktorý má hlboký význam pre veriacich.
Dátum a Význam
Pamiatka zosnulých sa slávi 2. novembra. V tento deň sa veriaci modlia za duše zosnulých v očistci. Protestanti tento sviatok neoslavujú, keďže neveria v existenciu očistca a nemodlia sa za mŕtvych. Odvolávajú sa na pasáže z Biblie o tom, že človek je spasený na základe toho, či sa počas svojho života rozhodol veriť v Ježiša.
História Pamiatky zosnulých
Spomienku na zosnulých zaviedol v 10. storočí opát Odilo z Cluny, ktorý sa snažil pokresťančiť keltské tradície. Podľa týchto pohanských zvykov príbuzní pomáhali dušiam zosnulých na ceste do podsvetia svietidlami vydlabanými z riep a tekvíc. V našich končinách, u pohanských Slovanov, boli predchodcom Dušičiek rituálne oslavy a hostiny, ktoré sa konali priamo na cintoríne na počesť mŕtvych predkov. "Večer na Sviatok všetkých svätých zostávali rodiny dlho hore a každý zjedol maličký "koláčik duše"."
Zvyky na Dušičky
Pamiatke zosnulých predchádza v našich končinách starostlivá výzdoba hrobov. Príbuzní prinášajú na hroby kvety, vence, ikebany a iné aranžmány. Po zotmení zapaľujú na hroboch sviečky a kahance. Návšteva cintorína na Dušičky je zážitkom pre veriacich aj neveriacich. Cintoríny ožívajú v tichej žiare sviečok a v tejto čarovnej atmosfére si ľudia pripomínajú svojich milovaných zosnulých. Sviatok všetkých svätých je deň, ktorý ľuďom pripomína, že smrťou sa nič nekončí.
Deň reformácie
Deň reformácie je mladší a menej známy ako Sviatok všetkých svätých alebo Dušičky.
Dátum a História
Deň reformácie sa slávi 31. októbra. V tento deň, pred Sviatkom všetkých svätých v roku 1517, Martin Luther uverejnil svojich 95 téz. V nich brojil aj proti predávaniu odpustkov, ktorých kúpou sa veriaci snažili oslobodiť od trestu za hriechy a dokonca vyslobodzovať duše mŕtvych z očistca. Luther volal po návrate k Božiemu slovu a náprave chýb v učení cirkvi.
Tradície a Zaujímavosti
Deň reformácie sa oslavuje v protestantských kresťanských kruhoch, predovšetkým formou bohoslužieb a teologických diskusií. Veriaci si pripomínajú dôležitosť viery, Božej milosti a Biblie. Keďže v 16. storočí neexistovali teologické časopisy ani sociálne siete, mních a profesor teológie Martin Luther pribil svojich 95 téz na dvere Kostola všetkých svätých vo Wittenbergu. Bol to bežný spôsob, ako vyvolať akademickú debatu. Do dvoch týždňov sa preklady tohto spisu rozšírili po celej Európe a stali sa iskrou, ktorá neskôr zapálila proces reformácie cirkvi.
Halloween
Halloween je sviatok, ktorý sa v posledných desaťročiach stal celosvetovo populárnym, hoci jeho korene siahajú hlboko do minulosti.
Dátum a História
Halloween sa slávi 31. októbra. Jeho názov je skratkou pre „All Hallows’ Eve“ (v preklade „Predvečer Pamiatky všetkých svätých“) a má keltské korene. Označoval koniec obdobia zberu úrody a začiatok temnejšej časti roka. Ľudia verili, že v túto noc sa stierajú hranice medzi živými a mŕtvymi a duchovia sa môžu voľne pohybovať medzi ľuďmi. Má začiatky z keltskej udalosti Samhain a z kresťanského sviatku všetkých svätých, aj keď je v dnešnej dobe väčšinou sekulárnou oslavou. Írski a škótski prisťahovalci priniesli tento sviatok do USA v polovici 19. storočia a odvtedy sa z neho stala americká a neskôr až celosvetová udalosť karnevalového charakteru. Staré príbehy hovoria aj o tom, ako sa „ďalší Sviatok všetkých svätých Diabol objavil a prišiel si opäť pre Jackovu dušu.“
Zvyky Halloweenu
Dnes sa Halloween spája s oslavou a párty, obliekaním sa do prepracovaných kostýmov, vyrezávaním strašidelných tekvíc (jack-o’-lanterns) a v niektorých krajinách aj s koledovaním o sladkosti. Halloween je sviatok všetkých svätých, zobrazí sa v noci s mŕtvymi, zombie, čarodejnice a tekvice. Napriek tomu, že pôvodne mohol súvisieť s kresťanským sviatkom, mnohí dnes vnímajú, že "nič nemá spoločné s naším kresťanským sviatkom (Sviatok všetkých svätých)".
Kresťanský pohľad na Halloween
Medzi kresťanmi dnes vládnu tri hlavné postoje k Halloweenu. Niektorí ho odmietajú, odvolávajúc sa na biblické verše odsudzujúce čarodejníctvo a vzývanie diabolských síl. Iní ho prijímajú jednoducho ako maškarný ples, prípadne ho využívajú ako príležitosť hovoriť s ľuďmi o reálnej existencii duchovného sveta. A tretia skupina kresťanov „vykupuje“ staré pohanské tradície a dáva im novú, kresťanskú podobu: napríklad vo forme vyššie spomínaných kresťanských sviatkov alebo rôznych jesenných slávností úrody či vďakyvzdania. Aký postoj zaujmeš ty? Skúmaj svoje motívy a svedomie a hľadaj Božiu múdrosť.
Ak to zhrnieme, jeseň je krásnym obdobím, v ktorom rozmanitá škála sviatkov ponúka niečo pre každého. Nájdi si chvíľu na spomalenie a rozjímanie.