Sviatky a zvyky na strednom Slovensku

Slovensko je hrdé na svoj bohatý folklór a zvykoslovie. Každá oblasť, mesto alebo obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór, ktorý sa prejavuje v krojoch, hudbe, piesňach, architektúre, zvykoch, tradíciách, tancoch a nárečí. Ľudové zvyky a tradície oddávna ovplyvňovali život našich predkov, pričom ich vznik bol často motivovaný strachom z neznáma, neschopnosťou vysvetliť prírodné javy, ako aj snahou zabezpečiť si šťastie, zdravie či krásu. To viedlo k vzniku množstva povier, mýtov a legiend. Keďže naši predkovia žili v úzkom spojení s prírodou, zvyky a tradície slovenského ľudu sa viažu najmä na prírodný cyklus. S príchodom kresťanstva sa objavujú aj kresťanské sviatky a obyčaje, ktoré sa často prelínali s pôvodnými pohanskými zvykmi. Zvyky a tradície mali vždy regionálny charakter a mnoho z nich sa zachovalo až dodnes, aj keď často v časom zmenenej podobe.

Jarné a letné sviatky a tradície

Vynášanie Moreny

Jedným z pretrvávajúcich zvykov je {b}vynášanie Moreny{/b}, ktoré sa uskutočňuje v podobe slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat. Tento rituál symbolizuje koniec zimy a príchod jari, čím sa ľudia snažili pripomenúť obnovu prírody po chladnom období.

Traja králi

Dňa 6. januára, na sviatok Troch kráľov (Zjavenia Pána), chodia chlapci prezlečení za troch kráľov po domoch, spievajú koledy a predvádzajú trojkráľovú hru, zobrazujúcu návštevu troch kráľov po narodení Ježiša v Betleheme (tzv. chodenie s hviezdou). V dávnych dobách chodievalo kráľov viac a boli medzi nimi nielen deti, ale aj dospelí. Trojkráľový večer bol tiež časom predpovedania budúcnosti. Napríklad, ak ľudia chceli vedieť, kto z nich najskôr zomrie, zapálili rovnako dlhú sviečku a ten, komu zhorela najskôr, mal zomrieť ako prvý. Pre zistenie budúcnosti sa taktiež pripravovalo 7 hrnčekov, pod ktoré sa zakryli rôzne predmety (uhlie, hrebeň, peniaz, figúrka dieťaťa, prsteň, kúsok látky a chleba) a podľa zvoleného hrnčeka sa usudzovalo, čo koho čaká.

Fašiangy

Fašiangy boli odjakživa obdobím zábavy a hodovania, ktoré trvali od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Ich vrcholom je fašiangová zábava s maskami, ktoré predstavujú rôzne zvieratá. Názov je odvodený z nemčiny a fašiangové obrady sú spojené s očakávaním zmeny - prírodnej alebo spoločenskej - a svojským spôsobom dočasne rušia zavedené poriadky. Pre fašiangy je typické imitovanie a parodovanie vzťahov a bujaré veselie. Na dedinách robili pochôdzky s maskami muži. Tradičné masky ako medveď, turoň, koza či kôň znázorňovali mužskú silu plodnosti. Masky predvádzali často smrť a ožitie zvieraťa, čo malo vyjadriť obnovu a prebúdzanie prírody po zime. K najstarším maskám patria muži preoblečení za ženy, prespanky alebo Cigánky. Ukončením fašiangov je „pochovávanie basy“, pri ktorom sa paroduje skutočný pohreb.

Veľká noc

Najvýznamnejším kresťanským sviatkom roka je Veľká noc, ktorá oslavuje vzkriesenie Ježiša Krista. Veľkonočné zvyky v jednotlivých regiónoch sa navzájom odlišujú. Keďže Veľká noc sa v minulosti časovo prekrývala s pohanskými oslavami konca zimy a príchodu jari, sú dnes ľudové tradície zmesou kresťanských zvykov a zvykov z predkresťanského obdobia. Obdobie príprav na sviatok Veľkej noci je štyridsaťdňová doba nazývaná pôst, ktorá začína Popolcovou stredou a končí Bielou sobotou. Týždeň od Kvetnej nedele do Veľkonočnej nedele je známy ako Veľký týždeň, počas ktorého obrady v kostole pripomínajú Kristov život. Kvetná nedeľa označuje Kristov vstup do Jeruzalema a Zelený štvrtok symbolizuje poslednú večeru. Počas tohto obdobia ľudia zdobia svoje domovy jarnými kvetmi ako narcisy, tulipány, zlatý dážď, bahniatka a maľované veľkonočné vajíčka.

Ku každému dňu veľkonočného týždňa sa viažu osobitné zvyky. Na Zelený štvrtok sa odporúčalo skoro vstať a umyť sa rosou, aby bol človek po celý rok zdravý. Na Veľký piatok ľudia nesmú pracovať v záhrade (nesmie sa nič robiť s hlinou) a v rámci pôstu kresťania nejedia mäso. Tradičným pôstnym jedlom je šunka, vajcia, syr, chren a koláčiky. Na Bielu sobotu sa až do polnoci nekonajú omše. Na Veľkonočnú nedeľu sa v kostoloch posväcuje jedlo a je po dlhom čase opäť dovolené jesť mäso.

S Veľkonočným pondelkom sa spája „šibačka“ a „polievačka“. Chlapci chodia po domoch, polievajú dievčatá vodou a šibú ich korbáčom z vŕbového prútia. Táto tradícia sa považovala za očistnú a mala dievčatám zabezpečiť na celý rok zdravie a plodnosť. Od dievčat dostanú maľované veľkonočné vajíčka (tzv. kraslice) a farebnú stužku na korbáč. Šibať zvyknú aj malé deti (chlapci aj dievčatá), ktoré za vyšibanie dostanú sladkosti, najmä čokoládové vajíčka a zajačikov.

Stavanie májov

Máj sa zvykne označovať ako mesiac lásky. V tomto období mal spomedzi rastlín najväčší význam strom, označovaný ako „máj“. Bol to zvyčajne smrek zbavený kôry, ktorého vrcholec mládenci ozdobili farebnými stuhami. Na prvého mája ľudia dodnes „stavajú máje“, obyčajne na námestí alebo uprostred dediny. V minulosti stavali máje mládenci tomu dievčaťu, o ktoré sa uchádzali.

Svätojánska noc

V letnom období mali mnohé zvyky chrániť ľudí pred zlými silami. Počas svätojánskej noci, oslavovanej v deň letného slnovratu (z 23. na 24. júna), sa verilo v magickú moc prírody.

Jesenné a zimné sviatky a tradície

Dušičky (Pamiatka zosnulých)

Dušičky sú obdobím na prelome októbra a novembra. V tomto čase, typickom sychravým počasím, keď vietor strháva zo stromov posledné lístie, ľudia zvyknú navštevovať cintoríny, aby si pripomenuli svojich blízkych zosnulých. Na hroby sa kladú vence a zapaľujú sa sviečky za duše zomretých.

Sviatok sv. Mikuláša

Šiesteho decembra, na sviatok sv. Mikuláša, sa nemôžu dočkať najmä deti. V tento deň má chodiť svätý Mikuláš s čertom po domácnostiach a rozdávať sladkosti, príp. hračky deťom, ktoré boli poslušné. Sladkosti sa vkladajú do čižmy, ktorú si deti večer pred spaním nachystajú.

Sviatok Lucie

13. december je sviatok Lucie, ktorá bola podľa ľudových povier bosorka. Ľudia verili, že v tento deň môžu bosorky aj uvidieť. So sviatkom Lucie sa spájajú najmä ľúbostné veštby. Dievčatá na dvanásť papierikov napísali rôzne mužské mená, trinásty nechali prázdny a všetky poskladali. Každý nasledujúci deň jeden z nich spálili. Ráno na Štedrý deň spálili predposledný a večer otvorili posledný lístok. Meno na ňom malo byť menom muža, za ktorého sa dievča vydá.

Vianočné tradície s dôrazom na stredné Slovensko

Množstvo zvykov je na Slovensku spojených s vianočnými sviatkami. Hoci ide o kresťanský sviatok, Vianoce slávia nielen kresťania, ale takmer každá rodina. Najväčšiu radosť z Vianoc majú deti, ktoré sa na ne tešia celý rok. Väčšina obyvateľov Slovenska sú kresťania a dodržiavajú kresťanské tradície.

Predvianočné obdobie a prípravy

Na Vianoce sa pripravuje 4 týždne vopred, počas obdobia nazývaného Advent. Jeho hlavnou myšlienkou je príprava na príchod Vianoc a oslavu narodenia Ježiša. Adventný veniec je plný symboliky: jeho kruhový tvar pripomína večnosť, jednotu a trvalú Božiu lásku, zelené vetvičky predstavujú život a nádej na obnovu. Najčastejšie sa používa ihličie, šišky, sušené plody, stuhy a ozdoby. Fialová je liturgickou farbou pokánia. Adventný kalendár slúži na odpočítavanie dní do Vianoc, často s malými prekvapeniami za 24 okienkami.

Ľudia už dlho pred sviatkami upratujú, pečú medovníky a vyzdobujú svoje domácnosti. Stromček sa vyzdobuje v rôznom čase - niektorí vo veľkom predstihu, iní deň či dva pred Štedrým dňom, alebo až v Štedrý deň ráno. Vo väčšine prípadov ho zdobia najmä deti. Na výzdobu sa používajú slamené a drevené ozdoby, sušené ovocie (najmä kolieska pomarančov a citrónov), panáčikovia, vata ako sneh, mašle, klasické sklené gule, reťaze, salónky, medovníky a samozrejme svetielka. Niektoré rodiny zvyknú dávať do stromčeka aj kúsok chleba. Typickou výzdobou obydlia sú tiež zavesené voňavé vetvičky a vence, či rozmiestnené sviece a kahance. Mnohé zvyky vznikli spojením kresťanskej tradície a starších ľudových zvykov. Zdobenie stromčeka má korene v dávnych pohanských zvykoch, keď sa počas zimného slnovratu zdobili stromy či vetvičky ako symbol svetla a obnovy. Do podoby, akú poznáme dnes, sa tradícia vyvinula v protestantskom Nemecku okolo roku 1570, kedy sa stromčeky zdobili sviečkami, sušeným ovocím a orechmi.

Štedrý deň na strednom Slovensku

Štedrý večer, na ktorý mnohí tak túžobne čakajú, je vyvrcholením adventného obdobia. Okrem tradičnej hostiny a následného rozbaľovania darčekov je tiež typický spievaním kolied a vianočných piesní či vykonávaním rôznych vianočných rituálov a zvykov.

Stredné Slovensko je pestré na zvyky aj dialekty. Bežným zvykom je dávať mince pod sviatočný obrus, aby bola zabezpečená finančná hojnosť v nasledujúcom roku. Pod obrusom nechýbajú peniaze a na stole cesnak, aby boli ľudia po celý rok zdraví. Taktiež sa zvykne prestierať jedno miesto navyše, pre náhodného hosťa alebo pre tuláka, prípadne symbolicky pre člena rodiny, ktorý už nežije. Tam, kde sa chovajú zvieratá, sa ešte niekde dodržiava zvyk obísť statok a dať zvieratám chlieb s medom. Pred jedlom sa rodina modlí a deťom sa robí medový krížik na čelo - aby boli „dobré ako med“.

Na strednom Slovensku sa tiež zvykne „chodiť po spievaní“. Domáci a rodina to oceňujú peniazmi, kamaráti a známi odmeňujú spev alkoholom. Okrem toho sa väčšinou všade taktiež zvyknú krájať jabĺčka - keď jadierka po rozkrojení vytvárajú pravidelnú päťcípu hviezdu, znamená to zdravie. Bohatstvo symbolizuje aj kapria šupina na stole alebo v peňaženke. Ďalším obľúbeným zvykom je liatie olova - roztavené olovo sa naleje do misky so studenou vodou a z rôzne tvarovaných odliatkov sa háda osud. Zachovalo sa aj púšťanie sviečok, čo sú lodičky vyrobené z orechovej škrupiny, do ktorých sa vloží malá zapálená sviečka.

Štedrovečerný stôl

Slávnostnej večeri predchádza príhovor a nasleduje sviatočný prípitok. Niektoré rodiny sa pred večerou spoločne pomodlia. Vianočná večera sa začína oblátkou s medom, prípadne aj s cesnakom, aby boli ľudia po celý rok zdraví.

Polievky: Na strednom Slovensku je najvernejšia kapustnica. Medzi polievky, ktoré sa pripravujú v tejto časti, patrí najmä kapustnica s hubami (napr. Liptov), rybacia kapustnica (napr. Žilina) a hríbová polievka (napr. Rimavská Sobota). Vyskytuje sa tu však aj hrachová alebo slivková polievka. Na Orave je obľúbená kapustnica s hubami a údenou rybou, so smotanou a zemiakmi, navrch sa pridáva opražená cibuľka. Táto kapustnica sa zvykne podávať aj so zemiakovou kašou. Pri štedrovečernom stole sa vyskytuje aj hríbová mliečna polievka na kyslo, v ktorej je údené koleno a klobása.

Hlavné jedlá: Po polievke nasleduje vyprážaný kapor a rybie filé, alebo tiež kapor na masle, a ako príloha je najčastejšie zemiakový majonézový šalát. Čoraz častejšie býva kapor nahrádzaný rybami ako pstruh či losos. V niektorých prípadoch sa dokonca nejedáva ryba, ale „vianočné“ rezne a vianočný majonézový šalát sa nahrádza opekanými zemiakmi. Niekde rodiny pripravujú zapečenú rybu, ktorá je obalená v múke a rybacom korení, a zaliata rozšľahanými vajíčkami. Takto pripravená ryba sa konzumuje s chlebom. V okolí Martina sa na štedrovečernom stole vyskytuje tiež pečená hus alebo kačka so zemiakovým šalátom. Na sviatočnom stole počas večere nesmie chýbať naservírovaný chlieb. Dokonca niektorým rodinám nesmie chýbať ani bryndza. V niektorých oblastiach, ako napríklad v okolí Rimavskej Soboty, sa k slávnostnému stolu pripravuje tiež tzv. „slávnostný trojboj“, čo je kombinácia kyslej kapusty, klobásy a mäsaníka. Mäsaník je hurka s bravčovým mäsom a ryžovou kašou. Tento „trojboj“ sa zvykne pripravovať deň pred Štedrým dňom.

Dezerty: Často sa pri sviatočnom stole vyskytujú aj opekance s makom. V mnohých rodinách večeru zakončuje sviatočný dezert podľa výberu - pripravujú sa rôzne šľahačkové dezerty, tiramisu, drobné vianočné pečivo či sušené ovocie a oriešky. Keď zazvoní zvonček, rodina sa presunie ku stromčeku.

Unikátne oravské vianočné zvyky

V niektorých oravských rodinách sa na štedrovečernú večeru podávajú oblátky s medom, sušené slivky, hrachová polievka, opekance s medom alebo makom, a potom následne kapustnica a kapor so zemiakovým šalátom. Tak ako všade inde sa tu pečú koláče, no i slané pečivo. V minulosti sa pieklo jednoduchšie ako teraz, skôr len z kysnutého cesta. Jedinou odlišnou špecialitou bol pálený cukor posypaný makom.

Staršie generácie v niektorých častiach Oravy dodnes dodržiavajú dlhoročné tradície. Kedysi bolo vianočné stolovanie na Orave spojené s mnohými zvykmi. Ľudia museli pri štedrovečernej večeri sedieť za stolom bosí a museli mať položenú aspoň jednu nohu na sekere, ktorá bola položená pod stolom. Toto ich malo ochrániť pred chorobou. Ďalšími zvykmi boli napr. zväzovanie nôh stola reťazou, aby rodina držala pokope, a sypanie zrna na stôl, aby bola rodina bohatá. V gazdovských dvoroch sa tradovalo na Štedrý deň nakŕmiť statok chlebom s medom a do šechtára (vedra) sa naberal sneh, ktorý mal zaistiť dostatok mlieka. Po večeri dievky vymietli popol z pece a vysypali ho na dvor a následne sa čakalo na prvý brechot psa. Z ktorej strany zabrechal pes, tým smerom sa mala dievka vydať.

Povianočné sviatky

Prvý sviatok vianočný, alebo tiež Boží hod či Božie narodenie, sa tradične oslavuje 25. decembra a je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič. Druhý sviatok vianočný oslavujeme 26. decembra a je známy aj ako Sviatok svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom. Tento deň má nielen náboženský, ale aj spoločenský význam.

Posledný deň v roku, 31. december (meniny má Silvester), je zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. Noci z 31. decembra na 1. januára sa v minulosti pripisovala magická moc - práve počas tejto noci mohli zlé sily najviac ublížiť. Ľudia ich zaháňali práskaním bičom, hlasným trúbením a pod. Väčšina Slovenska slávi Vianoce 24. - 26. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Pravoslávni veriaci však dodržiavajú juliánsky kalendár a Vianoce slávia 7. januára, teda o 13 dní neskôr, po 40-dňovom pôste.

Regionálne porovnanie vianočných zvykov

Hoci mnohé vianočné zvyky sú na celom Slovensku spoločné, existujú aj regionálne rozdiely, ktoré podčiarkujú bohatstvo kultúrneho dedičstva.

• Západné Slovensko: je o niečo menej ovplyvnené kresťanstvom, preto sa tu už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu.
• Stredné Slovensko: Ako už bolo spomenuté, je pestré na zvyky. Obľúbený je aj zvyk obviazať nohy stola reťazou. Pred jedlom sa rodina modlí. Ako hlavný chod býva vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom, v niektorých rodinách ju nahrádzajú rezne.
• Východné Slovensko: je výrazne ovplyvnené kresťanskou tradíciou, preto sa tu viac dodržiava pôst. Pred večerou sa rodina spoločne modlí. Často sa prestiera tanier navyše pre zosnulého alebo pocestného. Pred večerou sa niekde zvykne umyť tvár vo vode s mincou - pre bohatstvo. Koledovanie po susedoch a rodine je na východe stále živé. Odlišnosťou sú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, prípadne šošovicový či fazuľový prívarok, ktoré sa podávajú pred rybou so zemiakovým šalátom.

tags: #sviatok #v #stredoslovenskom #nareci