Nachádzame sa uprostred päťdňového festivalového diania, ktoré ponúka hlboké zamyslenia nad rôznymi aspektmi ľudskej existencie a kultúrneho dedičstva. Program festivalu je bohatý na umelecké diela, ktoré skúmajú identitu, etiku a odkaz významných osobností.
Streda: "Krajina nepokosených lúk" - Odraz slovenskej identity
Dňa 6. mája bol predstavený projekt „Krajina nepokosených lúk“, ktorý je megametaforickou správou o Slovensku a Slovákoch. Prazvláštne jazykové obrazy odkazujú na formovanie slovenského národa, na budovanie vlastnej identity, na vzťah k pôde, k územiu, k domovu, k tradíciám.
Toto dielo je tiež o našom vykročení z priemernosti, xenofóbii a o nespočetných migračných vlnách smerom na západ. Mikuláš Hoblina Šahanský vytvoril v štrnástich obrazoch niekoľko novodobých mýtov opierajúc sa o slovanskú mytológiu, ktorá je presiaknutá vlkolakmi, čarodejnicami, hladom a tmavými nocami s mesiacom v splne. Motívy čerpal aj zo slovenských ľudových rozprávok, ktoré sú zase plné zamordovaných panien, silných junákov, krvi a strachu.
Štvrtok: Monodráma "Obeť" - Etika a ľudské utrpenie
Program 7. mája priniesol sólový projekt Ivana Jurečku v réžii Pavla Štourača, ktorý spracováva tému lekárskej i ľudskej etiky v hraničnej životnej situácii. Vypovedá o genéze opojenia mocou, o otázkach zmysluplnosti ľudského utrpenia, o ľudskej odvahe i zbabelosti.
Hra je pohľadom späť, ktorý sa zmätene pýta, ako sa to mohlo stať a ako to, že veci dospeli až sem, do tak obludných rozmerov. Pavel Štourač čerpal inšpiráciu u tých najpostihnutejších - scenár je zložený z výpovedí Eriky Bezdíčkové, Marty Kottové a Adolfa Burgera, žijúcich pamätníkov a bývalých väzňov koncentračného tábora Osvienčim. Monodráma Obeť v podaní absolventa Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe Ivana Jurečku sleduje príbeh lekára židovského pôvodu, ktorý na konci Druhej svetovej vojny uteká cez Taliansko do Argentíny. Hlavná postava muža, ktorý sa pokúša emigrovať, pôsobí zo začiatku ako obeť.
Ethical dilemma: Would you lie? - Sarah Stroud
Piatok: Pocta Leopoldovi Laholovi - "Všade tá rieka…!"
Deň 8. mája bol venovaný Leopoldovi Laholovi a svetu, ktorý nami preteká, aj keď o ňom nevieme. Leopold Lahola vstúpil do slovenského kultúrneho života v roku 1947 ako autor poeticky ladenej hry Bezvetrie v Zuele, ktorej premiéra sa konala na Novej scéne ND.
Bol redaktorom, básnikom, prozaikom, dramatikom, prekladateľom, scenáristom, filmovým a divadelným režisérom, vynikal tiež v hudbe a výtvarnom umení. Leopold Lahola patril medzi najvýraznejšie talenty svojej generácie. Dôkazom toho, že jeho život a tvorba dokážu inšpirovať aj po viac ako polstoročí, je inscenácia Všade tá rieka…! V hre sú použité autentické citáty z diela Leopolda Laholu (1918 - 1968), ale aj z korešpondencie medzi Laholom a Špitzerom, či Špitzerovej knihy Nechcel som byť Žid. Inscenácia má charakter mozaiky, kaleidoskopických výjavov z Laholovho života. Hrajú: Judita Hansman, Michal Ďuriš, Ivan Martinka.
