Deň kráľa Svätého Štefana (maď. Szent István király napja), ktorý pripadá na 20. august, je jedným z najstarších maďarských sviatkov. V tento deň si Maďari, ale aj maďarská menšina žijúca mimo územia Maďarska, každoročne pripomínajú založenie kresťanského uhorského štátu (maď. magyar államalapítás), ako aj tisícročnú existenciu Uhorska. Dnes 20. augusta si všade pripomínajú vyhlásenie svojho prvého korunovaného kráľa za svätého. V Maďarsku je tento deň štátnym sviatkom ako Sviatok ústavy a kráľa sv. Štefana. Tento sviatok má význam aj pre "naše mesto", kde sa tiež prebiehajú oslavy. Sviatok svätého Štefana je najväčším štátnym sviatkom Maďarska.
Štefan I. - zakladateľ uhorského štátu a kresťanstva
Pôvodným menom Vajk, bol Štefan I. v období rokov 995-997 kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva, v rokoch 997-1000 veľkokniežaťom Uhorska a od roku 1000 do roku 1038 bol prvým kráľom Uhorska. Bol prvý uhorský kráľ, keďže dovtedajší vládcovia mali len titul kniežatá. Uhorsko sa premenilo z nejednotného celku s prevažne pohanským obyvateľstvom na centralizovaný štát s vybudovanou cirkevnou správou. A navyše sa Štefan I. stal svätým, čím sa stal symbolom celého Uhorska.
Cesta k moci a konsolidácia štátu
Prvým uhorským kresťanským kniežaťom bol Gejza, ktorého oddanosť kresťanstvu bola síce pochybná, ale uznal, že zabezpečiť mier Uhorsku môže jedine prijatím kresťanstva. Jeho zámer uskutočnil syn Vajk, ktorý sa narodil okolo roku 975 v Ostrihome. Pri krste dostal meno Štefan (István). V čase, keď Štefan preberal vládu od svojho otca veľkokniežaťa Gejzu, bolo Uhorsko konglomerátom viac či menej nezávislých uhorských kniežatstiev. Arpádovci však kontrolovali jeho najvyspelejšie časti, predovšetkým Zadunajsko (dnešné Maďarsko západne od Dunaja) a Nitriansko (ležiace na území dnešného Slovenska). Obe tieto územia mali už tradície kresťanstva a štátnosti. Štefan I. získal prvé skúsenosti s vládnutím ako údelné knieža v Nitre, kde pred ním vládol jeho strýko Michal. Toho dal zrejme zavraždiť jeho vlastný brat Gejza, aby svojmu synovi zabezpečil čo najlepšie postavenie.
Napriek tomu mal Štefan hneď po svojom nástupe veľké problémy. Gejza zomrel v roku 997 a proti Štefanovi sa hneď postavilo šomoďské knieža Kopáň. Mladému Štefanovi vtedy výrazne pomohli slovanské kniežatá Hunt a Poznan, vďaka ktorým bolo Kopáňovo vojsko porazené a on sám padol v boji. Krutým zúčtovaním s Kopáňom skonsolidoval Štefan svoju moc natoľko, že sa na Vianoce roku 1000 alebo roku 1001 nechal korunovať korunou získanou od pápeža Silvestra II. Cirkevný obrad korunovácie sa konal na Vianoce v roku 1000 v Ostrihome. Nasledovalo postupné zjednocovanie krajiny pod priamou kontrolou kráľa.
V roku 1003 poslal Štefan vojsko proti sedmohradskému kniežaťu Ďulovi II. (známemu tiež pod menom Prokuj) a zosadil ho, podobne aj jeho brata Zombora, ktorý vládol v severnom Sedmohradsku. Obe kniežatstvá premenil na komitáty Fehér a Doboka. Podobne si poradil aj s Marošvárskym kniežatstvom na juhu Uhorska a zrejme v roku 1028 poslal vojsko proti kniežaťu Ajtoňovi.
Administratívne a cirkevné reformy
Novú podobu uhorských územných jednotiek si kráľ Štefan nevymyslel. Použil pri nej vzory z nemeckých oblastí, no tiež z Veľkej Moravy. Svedčí o tom napríklad prebratie pôvodne zrejme avarského termínu župan (maď. ispán), známeho tiež z Veľkej Moravy, ktorý stál v Uhorsku na čele kráľovského komitátu. Správa krajiny však prebrala aj ďalšie termíny: pohárnik (poharnok), stolník (asztalnok) či dvorník (udvarnok).
Súčasne s bojmi o centralizáciu krajiny prebiehala aj christianizácia Maďarov a budovanie cirkevnej správy. Začal s tým vlastne už Štefanov otec Gejza, ktorý požiadal nemeckého cisára Ota I. o vyslanie misionárov. V roku 972 prišla do Uhorska misia na čele s biskupom Brunom zo Sankt Gallenu a pokrstila knieža Gejzu a jeho syna Vajka. S touto misiou možno súviselo aj založenie prvého biskupstva v Uhorsku, ktorým sa stal Vesprím. Asi v roku 1000 už Štefan I. založil ostrihomské arcibiskupstvo, čím sa stalo Uhorsko z hľadiska cirkevnej správy nezávislé. Cirkevnosprávne rozdelil územie na desať diacéz, z toho boli dve arcibiskupstvá (Ostrihom a Kaloča). Nové biskupstvá vznikli na viacerých miestach krajiny, či už v blízkosti Dunaja (Vácov či Kaloča), ďalej v Päťkostolí (Pécs), v Rábe (Győr), v Jágri (Eger) či v Sedmohradsku. Zakladal kláštory a položil základy kresťanstva vo svojom štáte. Nemalý význam v christianizácii zeme mali aj mnísi, ktorí sprevádzali misionárov (Sv. Vojtech z Prahy, opát Astri atď.).
Štefan v prvom období svojej vlády vydal dva zákonníky, v ktorých sa dotkol okrem iného cirkevných aj majetkových vzťahov, kráľovskej súdnej moci, trestania násilia, ale zavrhol prax krvnej pomsty. Dal raziť prvé uhorské mince v mincovni v Bratislave. Výchovu svojho syna Imricha (Imre) - princa, dediča - zveril biskupovi sv. Gerhardovi, ktorý prišiel do Panónie z Benátok ako benediktínsky mních. Vo svojom diele „Ponaučenia princovi Imrichovi“ dáva rady, aký má byť správny vladár, vyzdvihuje vlastnosti ako prispôsobivosť, zbožnosť a toleranciu.
Zahraničná politika a odkaz
V zahraničnej politike bol Štefan pomerne obozretným panovníkom. Udržiaval priaznivé vzťahy s Nemeckou ríšou aj vďaka tomu, že jeho manželka Gizela pochádzala z Bavorska. Otvorenie podunajskej cesty bolo vítanou zmenou pre ľudí zo strednej Európy. Hoci dnes nemá Štefan I. významné miesto v slovenskom historickom povedomí, nie je tento stav príliš zaslúžený. Nesnažil sa totiž o vybudovanie maďarského štátu, ako by sa to mohlo niekedy zdať z oficiálnych osláv sviatku svätého Štefana v Maďarsku, ale o pestré a moderné Uhorsko.
Štefan zomrel 15. augusta 1038. Nechal po sebe veľkú zjednotenú krajinu s modernou správou a dvoma arcibiskupstvami. Budovanie uhorského štátu teda začalo bratovraždou: Gejza nechal zabiť svojho brata Michala. Podobne sa stredoeurópske monarchie Poľsko, Čechy a Uhorsko stabilizovali v krvi a vojnách, aby pretrvali niekoľko stáročí. V neskoršom obraze sv. Štefana sa povaha rytiera a svätca snúbila s povahou štátnika. Bol podporovateľom moderného štátu západného typu. Kráľovstvo Svätého Štefana bolo pevne a nerozlučne späté s kresťanskou Európou, bolo najrešpektovanejšie a najsilnejšie z monarchií založených v 10. storočí.
Kanonizácia a vývoj sviatku
Deň zakladateľa Uhorského štátu je najstarším cirkevným sviatkom v Maďarsku. Ešte za čias svojej vlády ustanovil Štefan I. za sviatok 15. august, deň Nanebovzatia Panny Márie. V tento deň zvolával kráľovskú radu do mesta Stoličný Belehrad (maď. Székesfehérvár). V r. 1031 Imrich - pri jednej poľovačke, vo veku 24 rokov utrpel vážne zranenie, ktorému podľahol. Zomrel 15. augusta v r. 1038, pochovaný je v Stoličnom Belehrade, v bazilike, ktorú dal vybudovať počas svojho života.
Sviatočný deň sa z 15. augusta presunul na 20. august pričinením kráľa Svätého Ladislava (maď. Szent László király). Dôvodom bolo to, že v roku 1083 práve v tento deň dosiahol kráľ Ladislav u pápeža Gregora VII. kanonizáciu Štefana aj jeho syna Imricha. Od čias vlády Ľudovíta I. Veľkého (maď. I. Nagy Lajos; 1342-1382) sa tento deň stáva cirkevným sviatkom. Kult Svätého Štefana sa rozšíril aj do bavorských a nemeckých miest, ako aj do mesta Namur či do Monte Cassino.
Napriek tomu v mene celej cirkvi bol kráľ Štefan vyhlásený za svätého až v roku 1686 pápežom Inocentom XI. V roku 1771 pápež Benedikt XIV. znížil počet cirkevných sviatkov, a tak sa sviatok Sv. Štefana vylúčil zo zoznamu všeobecných cirkevných sviatočných dní. Panovníčka Mária Terézia (1740-1780) však nariadila obnovenie dňa Sv. Štefana, ba čo viac, tento deň pridala ako národný sviatok aj do kalendárov.
Kult Svätej Pravice
Podľa legendy relikviu Sv. Štefana, jeho svätú pravicu, už Zlatá bula z roku 1222 ustanovila zákonom úctu tejto relikvie. Neskôr ju okolo roku 1590 znovu našli v dominikánskom kláštore v Dubrovníku. Práve Mária Terézia bola tá, ktorá v roku 1771 dala priviesť svätú pravicu pozostatkov Sv. Štefana do Viedne a potom do Budína. Odvtedy sa táto svätá relikvia každoročne 20. augusta prevezie cez mesto procesiou (maď. körmenet).
Oslavy ešte zmocnila v roku 1771 Mária Terézia, ktorá z mesta Raguza, dnešný Dubrovník, získala Svätú pravicu pozostatkov Svätého Štefana. Za veľkolepej celoštátnej oslavy bola relikvia uložená v Budíne. V roku 1818 Najvyššia rada stanovila presný slávnostný protokol a nariadila účasť vlády na oslavách.
Kresťania v Maďarsku si pripomínajú sviatok svätého Štefana
Sviatok v priebehu dejín a jeho moderný význam
Sviatok založenia štátu je súčasne aj sviatkom kresťanskej viery. Maďarsko oslavuje každoročne 20. augusta ako Deň sv. Štefana, ktorým si pripomína zakladateľa štátu a prvého uhorského kráľa.
V rokoch 1878 bolo vydané ministerské nariadenie, ktoré stanovilo 20. august ako oslavy Maďarskej štátnosti. Zmena politickej situácie v roku 1945 zmenila aj vzťah k oslavám - zo začiatku vynechali označenie "svätý", neskôr sa začal používať názov DOŽINKY (sviatok nového chleba). V roku 1949 bola prijatá komunistická ústava v tento deň a od toho momentu to bol Deň ústavy (Alkotmány napja). Počas komunistického režimu bol tento deň úmyselne potlačený, aby sa oslabilo náboženské a národné cítenie. Od roku 1989 je znovu Deň Svätého Štefana. Úplná rehabilitácia sviatku sa uskutočnila v roku 1991, keď parlament rozhodol, že 20. august bude aj úradným štátnym sviatkom Maďarskej republiky. Sviatok svätého Štefana je dnes nielen pripomienkou bohatej histórie, ale aj symbolom národnej identity.
Súčasné oslavy a interpretácie
Oslavy sa začínajú vztýčením maďarskej štátnej vlajky s vojenskými poctami na Kossuthovom námestí v Budapešti. Na slávnostnom akte pred budovou parlamentu sa zúčastňujú prezident, predstavitelia vlády, diplomati a stovky občanov. Oslavy pokračujú tradičnou prísahou dôstojníkov maďarskej armády. V Bazilike sv. Štefana sa koná svätá omša s procesiou so zabalzamovanou pravou rukou tohto panovníka. Večer sa nad Dunajom usporadúva tradičný ohňostroj. Prvý ohňostroj usporiadali v Budapešti na výročie založenia štátu v roku 1927 a odvtedy je každoročne hlavnou atrakciou. Vďaka prísnym preventívnym bezpečnostným opatreniam v uplynulých rokoch už nedošlo v súvislosti s ohňostrojom k vážnejším nehodám.
Prezident János Áder zdôraznil, že sv. Štefan z dynastie Arpádovcov vytvoril v Uhorsku silnú politickú jednotu, ku ktorej sa Maďari dokázali po každej skúške a hrozbe opätovne vrátiť. Minister obrany István Simicskó prihovoril dôstojníkom maďarskej armády a zdôraznil, že budúcnosť Maďarska treba zachovať pre ďalšie generácie a chrániť hranice krajiny pred hrozbami, akými sú masová ilegálna migrácia a terorizmus.
Premiér Viktor Orbán zdôraznil, že maďarský štát je „pilierom kresťanskej Európy“. Maďarsko oslávilo svoj národný sviatok - Deň svätého Štefana - s pompou a jasným odkazom na svoju kresťanskú minulosť.
Kontroverzie a slovensko-maďarské vzťahy
Hoci Štefan I. nemal významné miesto v slovenskom historickom povedomí, jeho odkaz je predmetom diskusií. Nesnažil sa totiž o vybudovanie maďarského štátu, ako by sa to mohlo niekedy zdať z oficiálnych osláv sviatku svätého Štefana v Maďarsku, ale o pestré a moderné Uhorsko. Svätoštefanská tradícia je v maďarských dejinách, ale aj v maďarskej spoločenskej a politickej súčasnosti vyslovene národnou tradíciou, ba ešte viac - tradíciou štátnou. Ten 20. august je dôležitým dátumom preto, lebo ide o štátny sviatok Maďarskej republiky. Svätoštefanská tradícia nie je pre Maďarov tradíciou rovnocenného spolunažívania s ostatnými národmi, je to tradícia budovania maďarskej štátnosti.
V roku 2009 sa v súvislosti s oslavami sviatku sv. Štefana odohrala udalosť v Komárne, ktorá vyvolala napätie v slovensko-maďarských vzťahoch. Odhalenie sochy sv. Štefana v Komárne 21. augusta vyvolalo diskusiu, pričom organizátori trvali na presnom termíne dokončenia sochy sochárom Lajosom Györfim na 20. augusta. Maďarský prezident László Sólyom otvorene povedal, že „deň sv. Štefana je slávnostným dňom všetkých Maďarov v Karpatskej kotline a na celom svete“.
László Sólyom totiž svojimi cestami za hranice pri príležitosti maďarského štátneho sviatku systematicky podporuje iredentistické myslenie Maďarov. To, že takúto cestu vyhlási za súkromnú, má veľký symbolický význam - vystupuje na nej pred verejnosťou ako jediný prítomný prezident, a to pri ceste do zahraničia nie je možné. Bývalý veľvyslanec SR v Budapešti Štefan Markuš pred časom celkom konkrétne povedal, čo si predstavuje „maďarský politik“ pod pojmom Karpatská kotlina: „Územie Veľkého Maďarska, územie, na ktorom dnes žijú Maďari v rôznych štátnych útvaroch.“ Politológ Michal Horský označil reakciu slovenskej vlády za „primeranú“ nielen vzhľadom na túto konkrétnu udalosť, ale „aj primeranú k dlhodobejšej politickej orientácie prezidenta L. Sólyoma vo vzťahu k Slovensku a k ďalším krajinám, ktoré boli svojho času súčasťou Veľkého Uhorska.“
Z maďarských politických strán prišli následne do Komárna položiť kvety k soche sv. Štefana iba predstavitelia Jobbiku, o ktorého extrémistickej nacionalistickej a šovinistickej povahe neboli pochybnosti. Napäté vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú nešťastím pre obe krajiny i oba národy. Reakcia švédskeho predsedníctva či Európskej komisie na udalosť dokázala, že EÚ nemieni Slovensko karhať za jeho razantnú reakciu. Maďarská vláda by tomuto odkazu mala porozumieť.