Život svätého Jána Krstiteľa bol často priblížený v životopisoch na jún, keďže jeho hlavný sviatok, pripomínajúci jeho narodenie, má tento svätec 24. júna. Avšak 29. augusta cirkevná liturgia pripomína inú kľúčovú udalosť jeho života - jeho mučenícku smrť, ktorá sa odohrala počas Ježišovho kázania v Galilei. Touto smrťou sa Ján Krstiteľ stal svedkom posolstva o Mesiášovi a príkladom viery. Celý jeho život sa točí okolo Ježiša až do takej miery, že bez Neho by samotná existencia a konanie svätého Jána nemali žiadny zmysel.
Život a poslanie Predchodcu
Ján Krstiteľ, predchodca Pánov, bol synom Zachariáša a Alžbety. Podľa evanjelistu Lukáša bol príbuzný s Ježišom, keďže Jánova matka Alžbeta bola sesternicou Ježišovej matky Panny Márie. Archanjel Gabriel zvestoval starozákonnému kňazovi Zachariášovi pri bohoslužbe v jeruzalemskom chráme, že sa mu narodí dlho očakávaný syn, ktorého má pomenovať Ján. Ján Krstiteľ sa narodil približne pol roka pred Ježišom. Už pred narodením, pri stretnutí Márie s Alžbetou, cítil Ježišovu blízkosť a radosť z neho.
Vo svojom poslaní ako Predchodca si Ján zachoval toto nadšenie. Pripravoval ľudí na stretnutie s Mesiášom a ohlasoval jeho príchod, pozývajúc ich k vnútornému obráteniu. Bol to on, kto ukázal na Ježiša slovami: „Hľa, Baránok Boží“ (Jn 1, 36). Samotný Ježiš Kristus sa vyjadril, že „medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ... Proroci i Zákon prorokovali až po Jána. A on sám - ak to chcete prijať - je Eliáš, ktorý má prísť“ (Mt 11,11.14).
Ján, ktorého prímeno Krstiteľ pochádza z toho, že krstil ľudí v rieke Jordán, zasvätil celý svoj život príprave na príchod Mesiáša. Jeho poslanie je tak úzko spojené s Kristovým poslaním, že v rímskom kalendári je jediným svätcom, ktorého narodenie sa 24. júna slávi rovnako ako jeho smrť. V byzantských liturgických textoch je Ján vyzdvihovaný nielen ako krstiteľ a prorok, ale najmä ako predchodca (po grécky: prodromos).
Biblický príbeh mučeníckej smrti
O Krstiteľovej smrti hovoria tri synoptické evanjeliá - evanjéliá podľa Matúša, Marka a Lukáša. Na tieto otázky dosť podrobne odpovedá Markovo evanjelium v 6. kapitole, ako aj židovský historik Jozef Flávius. Herodes dal Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ (Mk 6, 18). Týmto nebojácnym napomenutím Herodesa Antipasa, ktorému vyčítal nezákonitý vzťah, si vyslúžil väzenie.
Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, a preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval (Mk 6, 20).
Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“ A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“ Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“
Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Kat odišiel, vo väzení ho sťal, priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. Podľa tradície bol Ján uväznený v pevnosti Machaerus pri Mŕtvom mori a práve tam mu bola sťatá hlava. Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu v Sebaste v Samárii. Matúšovo evanjelium dodáva, že Krstiteľovi učeníci išli oznámiť smrť svojho učiteľa Ježišovi. Keď ten počul, čo sa stalo, utiahol sa s loďkou na pusté a osamelé miesto.
Liturgické slávenie a teologický význam
Od 5. storočia je v Jeruzaleme dosvedčené liturgické slávenie mučeníckej smrti Jána Krstiteľa. V Konštantínopole začali v 10. storočí v monastieri Stoudios sláviť Apotome tes timias kephales tou Prodromou (Sťatie úctyhodnej hlavy Predchodcu). V byzantskom obrade sa veriaci v tento deň postia alebo aspoň zdržiavajú od mäsa. Sviatok sťatia Jána Krstiteľa sa cez galsko-franskú liturgiu dostal aj do rímskeho cirkevného kalendára, v ktorom sa dnes slávi ako spomienka na „Mučenícku smrť svätého Jána Krstiteľa“.
V byzantskom cirkevnom kalendári nachádzame aj niekoľko ďalších sviatkov Krstiteľa, ktoré podčiarkujú jeho význam: jeho počatie (23. september); zhromaždenie k nemu po sviatku Bohozjavenia (7. január); prvé a druhé (24. február) a tretie (25. máj) nájdenie jeho úctyhodnej hlavy.
Ján Krstiteľ bol Ježišovým predchodcom v živote a predišiel Ho aj v jeho krutej smrti. Istý cirkevný Otec komentuje: „Je zatvorený v temnote žalára, on, ktorý prišiel vydať svedectvo o Svetle a zaslúžil si z úst samého Krista (...), aby ho nazývali horiacou a žiariacou pochodňou. Bol pokrstený vlastnou krvou, ten, ktorému bolo predtým dopriate pokrstiť Vykupiteľa sveta.“ A dodáva: „Predbehol teda Krista v jeho narodení, v jeho kázaní a v jeho krste, svojím mučeníctvom, ktoré predchádzalo Kristovo, ohlásil aj budúce umučenie Pána“ [1].
Byzantské bohoslužobné texty plne reflektujú Markovu lektúru Predchodcovej mučeníckej smrti: „Pri oslave svojich narodenín zaprisahal sa nemravný Herodes, že splní prosbu zločinnej tanečnice. Dal sťať hlavu Predchodcovi a na mise ju nechal doniesť hosťujúcim... Herodes, nemal si právo Jána smrťou trestať, lebo ťa karhal pre cudzoložstvo. Zabil si ho na prosbu zločinného dievčaťa, rozpálený zmyslenou žiadostivosťou... Proroka, mučeníka a Pánovho krstiteľa poďte osláviť, ľudia, lebo žil ako anjel v ľudskom tele. Herodes ho uväznil pre výčitky, čo mu Ján robil pre cudzoložstvo. Avšak pre nemravný tanec sťali jeho hlavu...“ (večiereň).
Duchovné poučenie z Jánovho mučeníctva
Mučenícka smrť svätého Jána Krstiteľa pripomína aj nám, kresťanom našej doby, že sa nemôžeme znížiť k vyjednávaniu s láskou ku Kristovi, k jeho slovu, k pravde [4]. Ján sa nám predstavuje ako človek, ktorý je ochotný zomrieť za to, čo má skutočnú cenu. Keď uvažujeme o živote Krstiteľa, a najmä o živote Pána, zisťujeme, že pravda je spojená s krížom. Pravda nás často provokuje a „v žiadnom prípade nie je lacná. Je náročná a páli. Ježišovo posolstvo obsahuje aj výzvu, ktorú nachádzame v tomto zápase s jeho súčasníkmi (...) Kto sa nechce nechať spáliť, kto nie je pripravený nechať sa spáliť, ani sa k nemu nepriblíži“ [5].
Svätý mních Béda Ctihodný († 735) v jednej svojej homílii vysvetľuje: „Svätý Ján dal svoj život za Krista - aj keď od neho nežiadali, aby poprel Krista, nútili ho, aby zamlčal pravdu. On ju však nezamlčal, a tak zomrel pre Krista, ktorý je Pravdou“ (Hom. 23: CCL 122, 354). Pravda, dobro a krása idú ruka v ruke s láskou. Kresťania sú povolaní k tomu, aby pravdu robili milou, vydávali odvážne svedectvo o našej viere a ukazovali, že je šťastnejšie žiť v pravde, než sa jej snažiť vyhnúť.
Štefan Mordel, falošní tradicionalisti a Christianitas.sk - takzvaný krst túžby vyvrátený
Na záver svojho života Pánov prorok, predchodca a krstiteľ Ján vydal svedectvo o svojej vernosti Božím prikázaniam. Čo sa môžeme naučiť od svätého Jána Krstiteľa?
- Odvaha žiť podľa pravdy: Ján Krstiteľ nám ukazuje, že je dôležité nebáť sa hovoriť pravdu, aj keď je to nepríjemné.
- Pokora a jednoduchosť života: Ján Krstiteľ viedol jednoduchý život bez zbytočného luxusu. Bol to on, kto povedal svojim učeníkom, že jeho poslanie sa skončilo: „On musí rásť a mňa musí ubúdať“ (Jn 3, 30). Nastal čas ustúpiť, aby sa Ježiš mohol dostať do centra pozornosti.
- Príprava na príchod Krista: Ján Krstiteľ zasvätil celý svoj život príprave na príchod Mesiáša. Všetko sleduje jediný cieľ: aby iní „hľadali Krista, aby našli Krista, aby sa stýkali s Kristom, aby nasledovali Krista, aby milovali Krista, aby zostali s Kristom“ [3].
„Mučenícka smrť svätého Jána Krstiteľa pripomína aj nám, kresťanom našej doby, že sa nemôžeme znížiť k vyjednávaniu s láskou ku Kristovi, k jeho slovu, k pravde“ [4]. Apoštol nestavia do stredu seba samého; jeho diela sú rovnako cenné ako druhoradé. Prejavovať láskavosť pravdy je dobrou definíciou apoštolátu, pretože spája lásku, pravdu a dobrotu.
Svätý kňaz Béda Ctihodný sa takto zamýšľa nad Jánom Krstiteľom: „Pánov blahoslavený predchodca v narodení, hlásaní a smrti osvedčil vo svojom zápase silu, hodnú pohľadu neba, lebo ako hovorí Písmo:„A hoci v očiach ľudí“ pretrpel „muky“, jeho „nádej je plná nesmrteľnosti“. Právom opäť slávime jeho narodeniny, lebo on nám tento deň urobil svojím vlastným mučeníctvom slávnym a ozdobil ho ružovou žiarou svojej krvi. A niet pochyby, že svätý Ján znášal žalár a okovy pre svedectvo o našom Vykupiteľovi, ktorého predchádzal, a za neho položil aj život. Prenasledovateľ mu síce nepovedal, aby zaprel Krista, ale aby zamlčal pravdu; a predsa zomrel za Krista. Veď sám Kristus vraví: „Ja som pravda“. A tak naozaj vylial krv za Krista, lebo ju vylial za pravdu. Taký veľký muž teda dokončil po dlhých útrapách v okovách pozemský život preliatím krvi. Toho, ktorý zvestoval slobodu nadpozemského pokoja, bezbožní vrhajú do okov. Zatvárajú do tmy žalára toho, ktorý prišiel vydať svedectvo o svetle, a samo Svetlo - Kristus ho právom nazval lampou, ktorá horí a svieti. Svojou vlastnou krvou bol pokrstený ten, ktorý smel pokrstiť Vykupiteľa sveta, počuť Otcov hlas nad ním a vidieť, ako naň zostupuje milosť Ducha Svätého.“
Referencie
- [1] Svätý Beda, Homílie 2,23.
- [2] Svätý Josemaría, Vyhňa, bod 624.
- [3] Svätý Josemaría, List 7, bod 12.
- [4] Benedikt XVI, Audiencia, 30-VIII-2012.
- [5] Joseph Ratzinger, Dios y el mundo, Círculo de lectores, Barcelona 2011.
- [6] Svätý Josemaría, Brázda, bod 29. (Tento zdroj nie je priamo v texte, ale podobná citácia sa nachádza v diele sv. Josemaríu)
- [7] Svätý Josemaría, List 2, bod 46. (Podobne ako vyššie, podobná myšlienka)