Dátum 13. december, sviatok svätej Lucie, patrí medzi najtajomnejšie dni v slovenskom kalendári. Tento deň, kedysi považovaný za najkratší v roku podľa starého juliánskeho kalendára, bol v minulosti opradený mágiou, poverami a pranostikami. V tradičnej kultúre sa Lucia objavovala ako tajomná bytosť, ktorá prinášala svetlo do najtemnejšej časti roka, no zároveň sa spájal s vierou v mimoriadnu aktivizáciu ženských démonických bytostí - bosoriek a stríg.
Pôvod a život svätej Lucie
Svätá Lucia je kresťanská mučenica, ktorej meno pochádza z latinského slova lux, čo znamená svetlo, alebo Lucius, teda svetlá, žiarivá. Podľa legendy sa narodila v 3. storočí (niekde uvádzaný rok 286 n.l.) v Syrakúzach na Sicílii v rodine bohatých kresťanov. Už v mladosti dala sľub, že zasvätí svoj život službe Spasiteľovi a žiť v panenskej čistote.
Jej matka Euthícia ťažko ochorela, a tak Lucia vykonala púť k hrobu svätej Agáty do Catánie, kde prosila o matkino uzdravenie. Pri tejto príležitosti sa jej údajne zjavila svätá Agáta a predpovedala jej skoré mučeníctvo. Po návrate domov sa matke priznala so svojou túžbou ostať zasvätená Bohu a rozdávať majetok chudobným. Matka napokon súhlasila.
Luciu neskôr nútili vydať sa za pohanského mládenca, ktorému sa páčili jej krásne oči. Keď odmietla, jej sklamaný nápadník ju zo zášti udal pred úradmi ako kresťanku v období prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána. Luciu uväznili a predviedli pred súd. Ani sľubmi ani hrozbami ju nemohli prinútiť, aby sa zriekla kresťanskej viery. Podľa jednej z legiend si Lucia vylúpla oči a poslala mu ich, aby sa zbavila jeho záujmu. Slepá ale nezostala, za svoj sľub čistoty ju Mária obdarovala novými, ešte krajšími očami, čo z nej urobilo patrónku slepých a slabozrakých.
Po rozličnom mučení, vrátane neúspešného pokusu odvliecť ju na službu do nevestincov, keď sa voz ťahaný volmi nepohol, ju zabili prebodnutím hrdla. Údajne sa to stalo 13. decembra 303 alebo 304. Pred popravou stihla predpovedať pád Diokleciána a povolenie kresťanskej viery. Najstaršie zachovalé doklady o úcte svätej Lucie pochádzajú z 5. storočia a v 6. storočí už existovali svätyne a kláštory na jej počesť. V katolíckom aj pravoslávnom svete, rovnako ako aj medzi luteránskymi Švédmi a Nórmi, je uctievaná ako svätá. Je patrónkou mnohých skupín, vrátane slepých, chorých detí, farmárov, tkáčov, spisovateľov a advokátov. Býva zobrazovaná s atribútmi ako kríž, kniha, mučenícka palma, oči na miske, meč v hrdle a lampa.
Paradox: Svätica a bosorka
Hoci cirkev začala Luciu uctievať ako svätú, v našich končinách sa paradoxne stala v ľudových tradíciách zafixovanou ako najväčšia zo všetkých bosoriek. „Stridží deň“ bol kedysi hovorový názov pre 13. december. Predpokladalo sa, že v tento deň sa otvárajú dvere medzi svetmi a aktivizujú sa škodlivé sily. V západnej Európe, najmä vo Švédsku, je Lucia naďalej oslavovaná ako nevinná nevesta zahalená v bielom s vencom na hlave a sviecou v rukách, so sprievodmi svetiel.
Tradičné zvyky a obyčaje na Luciu
Sviatok svätej Lucie v minulosti sprevádzali bohaté zvyky a tradície, ktoré mali ochraňovať domácnosti a ľudí pred temnotou a zlými silami, ale aj veštiť budúcnosť. Mnohé z týchto zvykov dnes už zapadajú do zabudnutia alebo sa zachovávajú skôr ako folklórne spomienky.
Ochranné rituály a "Chodenie Lucií"
Jedným z najznámejších zvykov bolo „chodenie Lucií“. Z kultúrnohistorického pohľadu možno za najstarší typ tejto masky považovať Lucie zaodeté do bielych šiat, zahalené do plachty, s tvárou zakrytou bielou šatkou hlboko do čela. V mnohých regiónoch po dedinách chodievali mládenci, zahalení do bielych plachiet, s pomúčenou tvárou, mlčky, aby ich nespoznali. V rukách mali husacie krídlo (alebo metličku z peria) a vence cesnaku, ktorým vymetali všetky kúty v dome, čím robili magickú očistu príbytkov pred vianočnými sviatkami a vyháňali z domov a dvorov strašidlá, zlých duchov, temné sily, choroby a trápenia. Tí sa najradšej ukrývali v kútoch, pod stolom a posteľami, odkiaľ ich Lucie vymetali husím krídlom.
Niekde Lucie tiež napomínali domácich, neskôr hlavne deti, aby boli k sebe dobrí a privítali Ježiška s pokojom v srdci. Dobrým deťom dávala Lucia sušené ovocie alebo oriešok z košíka. Tam, kde boli v chalupe deti, sa Lucie zaujímali, ktoré sú poslušné a ktorým treba krídlom pohroziť. Naprázdno neobišli ani Lucie. Štedrý gazda či gazdiná sa im za vyhnanie duchov poďakovali a pridali drobný peniaz. Pre dievčatá to bola vítaná príležitosť, ako prísť k niekoľkým korunám na stužky či inú parádu.
Osobité bývali Lucky s tvárami od sadzí (napr. v Kšinnej či okolí Uhrovca). Niekde Lucie rozdávali sladkosti, alebo chodili len s metlou, prípadne dokonca aj spievali (Závadka). V niektorých lokalitách chodilo luciek aj päť či šesť, jedna s bábikou predstavujúcou dieťa v náručí, druhá umývala podlahu, tretia zisťovala od domácich, či ich deti poslúchali, štvrtá rozdávala sladkosti a posledná kropila miestnosti svätenou vodou. V Hrochoti lucky kontrolovali, či dospievajúce dievčatá vedia udržiavať poriadok a nie sú lenivé. Tieto obchôdzky zväčša končili spoločnou hostinou mládencov a dievčat, nazývanou derele.
Použitie cesnaku
Cesnak bol považovaný za silný ochranný prostriedok. V predvečer Lucie sa ho jedlo v zvýšenej miere, napríklad chlieb s cesnakom alebo cesnakové hrianky, aby ochránil jedinca pred zlými duchmi a silami. Cesnakom sa zvykli natierať aj vráta maštalí a kreslili sa ním kríže na dvere príbytkov a hospodárskych stavieb (často spolu s trojkráľovou kriedou), aby zabránili strigám a zlým mocnostiam vstúpiť. V takej Honte gazdiné pri kreslení odriekavali modlitby.
Zákaz dávať a požičiavať
V dňoch okolo Lucie sa z gazdovstva nesmeli predávať nijaké produkty a nič sa nepožičiavalo, ani jediné vajce. Verilo sa, že to, čo z domu odíde, by mohlo „vziať“ aj šťastie či úrodu. Rovnako sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu, považovanú za potenciálnu nositeľku nešťastia alebo strigu, ktorá by mohla „odoberať“ kravám mlieko.
Odhaľovanie stríg a ochrana
Návšteva Lucií v chalupách bola pre mládencov aj výzvou, aby zistili, ktorá z dievčat v dedine je bosorka. Na to potrebovali Luciin stolček. S jeho výrobou museli začať práve večer na sviatok svätej Lucie a potom každý deň niečo pridať tak, aby bol stolček hotový na Štedrý deň. Pri výrobe nesmeli použiť nijaké klince, iba dláta, lepidlo a čapy, prípadne drevené kliny. Niekde sa odporúčalo, aby bol stolček z deviatich rôznych druhov dreva (najmä smrek, menej buk) a čo najjednoduchší, najlepšie s tromi nohami, pretože každý deň sa do spracovávaného dreva mohlo len raz zaťať sekerou.
Keď sa mládenec na Štedrý večer v kostole počas polnočnej omše postavil (alebo si sadol) na stolček za oltárom, mal uvidieť všetky miestne bosorky a strigy, ako sedia obrátené chrbtom k oltáru. So sebou si strigy nosili aj charakteristické náradie svojej činnosti: tá, čo kravám kradla mlieko, držala šechtár na dojenie, iná mala maselnicu, batoh trávy, vreteno alebo lopatu na chlieb.
Odhalenie stríg bolo nebezpečné, lebo dedinské ženy - strigy by ho boli zato, že ich odhalil, roztrhali, ak by sa patrične nechránil. Z toho dôvodu mal mať pri sebe vrecko maku (premiešaného s obilím a šošovicou) a za hrsť ihiel, ktoré by pri úteku rozsýpal. Strigy totiž nesmeli zrno len tak prekročiť a museli ho do posledného zrnka prebrať a vyzbierať, rovnako ako sa verilo, že sa musia pretiahnuť cez ušká ihiel. V bezpečí bol až pod vlastnou strechou, kde mu už strigy ublížiť nemohli, no aby bol na istom, bolo treba si vôkol seba ešte nakresliť ochranný kruh trojkráľovou kriedou. Ak by sa mu útek nepodaril a strigy by ho chytili, na pupok by mu priložili žeravý uhlík.
Ďalšími ochrannými rituálmi boli:
- Hluk: Obecní pastieri s veľkou trúbou, mládenci s korbáčmi, píšťalkami, rohmi či kravskými zvoncami obchádzali dedinu a silným trúbením zaháňali bosorky.
- Slamený snop: V okolí Trenčína sa koncom 19. storočia dával do dverí stajne snop slamy. Ak sa chcela striga dostať dnu, musela, kým kohút trikrát nezakikiríkal, spočítať všetky slamky.
- Cibuľa nad dvere: Inde bolo zvykom dávať nad dvere cibuľu, lebo má vraj deväť koží a cez ne striga neprejde (napríklad na Horehroní).
- Svätená voda: Na Kysuciach sa z jedľovej vetvičky a obilného klásku vytvorila metlička. Do svätenej vody dali kúsok chleba a od Lucie do Vianoc ňou kropili celý príbytok, stajne a maštale.
- Mlieko: V prípade, že krava málo dojila, či jej mlieko nebolo dobrej kvality, gazda podozrieval bosorku. Vylievali mlieko na hnojisko a šľahali ho šípovými prútmi, prípadne ho vyliali na žeravé železo. Verilo sa, že striga pocíti bolesť a zjaví sa.
Veštenie a ľúbostná mágia
[1/51] Predvianočné zvyky a tradície na Luciu v podaní žiakov SOŠPg v Levoči (20. 12. 2022)
Deň svätej Lucie bol významný aj pre dievčatá zrelé na vydaj. S týmto dňom sa viazali rôzne ľúbostné veštby, ktoré pokračovali až do Štedrého večera, keď sa mal vyjaviť ich výsledok. Medzi najrozšírenejšie patrí:
- Lístočky s menami: Dievčatá napísali na 12 (alebo 13) papierikov mená možných ženíchov (niektoré dievky si na lístočky napísali aj slová ako Smrť, Prespanka, Vdovec, prípadne nechali jeden lístok prázdny). Ceduľky poskladali a zalepili. Potom každý deň až do Štedrého večera jeden papierik hodili do ohňa alebo roztrhali na márne kúsky bez toho, aby sa pozreli, čo lístok skrýva. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik a tak sa dozvedeli meno toho pravého.
- Jablko: Dievča vhodné na vydaj večer na Luciu jedenkrát zahryzlo do zdravého červeného jablka, ktoré si dobre schovalo. Každý večer z neho odhryzlo ďalší kúsok a so zvyškom išlo na Štedrý večer smerom ku kostolu. Ak jablko začalo hniť, symbolizovalo to, že sa dievča svojho vydaja nedožije. Ak ale na Štedrý večer pri večernom zvonení dievčina vyšla na ulicu a zjedla posledný kúsok, meno prvého chlapca, ktorého vtedy uvidela, malo byť meno jej budúceho manžela.
- Luciine halušky: Slobodné dievčatá si zo studne prinášali vodu tak, aby z nej neodkvapla ani kvapka, a v tejto vode potom varili malé halušky. Každá bola označená menom dievčaťa a verilo sa, že tá haluška, ktorá vyplávala na hladinu ako prvá, naznačí, ktorá dievčina sa v nasledujúcom roku vydá.
- Vajíčka: V Trenčíne bývalo zvykom schovávať vajíčka znesené na Luciu. Na Štedrý deň, po celodennom pôste a po návrate z kostola, podľa tvaru bielka hádali zamestnanie svojho nastávajúceho.
- Studňa a varecha: V Honte dievčatá k vešteniu využívali studňu, po ktorej klopali varechou. Podľa zvuku hádali, čím bude ich zákonitý.
- Umývanie v potoku: Na západnom Slovensku sa dievčatá na Luciu skoro ráno chodievali umývať do potočnej vody, pričom odriekali zariekania na privolanie pytačov.
Zákazy a predpovede počasia
S Luciou sa spájali aj rôzne zákazy a pranostiky:
Zákazy pre ženy
Podľa tradície nesmeli ženy na Luciu priasť, tkať, šiť ani vykonávať iné domáce práce (ako napríklad upratovať). Lucia bola vnímaná ako patrónka žien a ženských ručných prác, no porušenie zákazu mohlo viesť k nepríjemným následkom: zbierali (hnisali) by sa im prsty, strigy by ich utancovali k smrti, alebo by im Lucia spúšťala dole komínom prázdne vretená, ktoré museli do polnoci naplniť, inak by ich stihol trest alebo smrť.
Predpovede počasia a úrody
Deň svätej Lucie bol taktiež dôležitým orientačným bodom pre roľný cyklus a predpovede počasia:
- „Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.“ a „Lucia noci upíja, ale dňa nepridáva.“ Hoci po slnovrate sa dni predlžujú, slnko vychádza každý deň trochu neskôr.
- „Aká Lucia, taká zima.“
- Obdobie od Lucie do Vianoc tvorí cyklus 13 lucijských dní, z ktorých každý zodpovedá jednému mesiacu nasledujúceho roka. Podľa toho, aké bolo v ktorý deň počasie, také malo byť aj v príslušnom mesiaci.
- Siatie luciového obilia: Najpopulárnejším zvykom, ktorý sa udržal dodnes, je siatie luciového obilia (zvyčajne jačmeňa alebo pšenice) 13. decembra. Do Štedrého dňa by malo obilie vytvoriť hustý zelený porast, ktorý symbolizuje rast, zdravie a život počas zimy, prosperitu a hojnosť, návrat svetla do roka.
Sviatok svätej Lucie je jedným z najmagickejších dní pred Vianocami, ktorý aj dnes prináša kúsok tajomna a krásy do predvianočného obdobia, hoci mnohé rituály sa zachovali už len vo folklórnych skupinách a múzeách.