Slávnosť Sedembolestnej Panny Márie: História, význam a posolstvo

Slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, známa tiež ako Bolestná Panna Mária (lat. Virgo Maria Dolorosa), je neprikázaný sviatok katolíckej cirkvi, ktorý pripadá na 15. septembra. Na Slovensku má tento sviatok osobitný význam, pretože Sedembolestná Panna Mária je Patrónkou slovenského národa. Zákonom Národnej rady (NR) SR z 20. októbra 1993 bol tento deň vyhlásený za deň pracovného pokoja. Zatiaľ čo vo svetovej Cirkvi je to spomienka, len na Slovensku, ako v jedinej krajine na svete, je ustanovený za slávnosť. Vyplýva to z dávnej tradície uctievania Matky Božej, ku ktorej sa veriaci na Slovensku po stáročia utiekali najmä v ťažkých časoch.

Biblický a teologický kontext bolesti Panny Márie

Už pri narodení Ježiša, ktorého otec a matka sa divili tomu, čo sa o ňom hovorilo, počula Panna Mária z úst starého Simeona slová: „A tvoju vlastnú dušu prebodne meč“ (Lk 2,35). Toto vyhlásenie sa netýka iba umučenia jej Syna Ježiša Krista, ale aj jeho misijného diela, ktoré rozprúdi rozdelenie izraelského ľudu, a teda bolestný zármutok v Máriinom srdci. Počas celého Ježišovho verejného života prežívala Panna Mária veľké utrpenie, keď videla, ako veľrada a Pilát Ježišovi vyčítajú jeho skutky a odsúdia ho na smrť.

V evanjeliu na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie sú zachytené posledné slová, ktoré nám zomierajúci Kristus zanecháva ako svoj testament. Keď Ježiš z výšky kríža videl svoju matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn.“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka.“ A od tej chvíle si ju učeník vzal k sebe. Tieto posledné chvíle Ježišovho života sú pohľadom jeho veľkej lásky. Tak, ako nás Ježiš Kristus učil volať Boha našim „Otcom“, podobne nás naučil obracať sa aj na jeho Matku. Slovami, ktoré povedal učeníkovi „Hľa, tvoja matka“, nám zjavuje pravdu o všeobecnom materstve svojej Matky ako Matky všetkých ľudí.

Sedem bolestí Matky Božej

Číslo sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Sedem bolestí Matky Božej preto treba chápať symbolicky ako plnosť utrpenia, ktoré Panna Mária vo svojom živote prežila. Medzi najznámejšie bolesti Panny Márie patria:

• Proroctvo Simeona, ktorý jej 40 dní po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť jej Syna a to, že jej dušu „prenikne meč“.
• Útek s dieťaťom do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme chlapcov mladších ako 2 roky.
• Strata dvanásťročného Ježiša v jeruzalemskom chráme.
• Stretnutie s Ježišom na krížovej ceste, keď ho zajali a odsúdili.
• Prítomnosť pod krížom, keď Ježiš zomieral na kríži.
• Prijatie mŕtveho Ježiša do náručia, keď ho zložili z kríža.
• Pochovanie Ježiša.

Mária stála pri päte kríža na Kalvárii. Keď všetci apoštoli okrem Jána utiekli, ona stála vzpriamene, pevná vo svojej viere, že jej Syn je Syn Boží, že On je Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta, i keď bol zdanlivo porazený. Máriin úkon viery - že Ježiš naozaj získa najväčšie víťazstvo tým, že sa celý obetuje - bol najväčším, aký kedy na zemi niekto vykonal. Mária aj v tejto bolestnej situácii zostala verná, pretože milovala. Neklesala pod ťarchou utrpenia, bola silná, odvážna a vo viere a láske prijímala obetu svojho Syna. Prekonávala hranice aj ľudskej, čisto prirodzenej materskej lásky, ktorá má tendenciu vždy chrániť svojho syna a jeho život.

História úcty a sviatku Sedembolestnej Panny Márie

Prvá zmienka o slávení sviatku Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1412, keď sa spomenul na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú katolícku Cirkev ho ustanovil pápež Benedikt XIII. v roku 1727, a slávenie sviatku na 15. septembra určil pápež Pius X.

Patronát na Slovensku

Úcta k Sedembolestnej Panne Márii u Slovákov sa začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Slováci už oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru k Božej Matke Sedembolestnej v trápeniach. Prvé chrámy zasvätené Panne Márii sa začali objavovať na našom území po roku 1250, po odchode Tatárov. V druhej polovici 16. storočia sa zachovala zmienka o približne 45 kostoloch a kaplnkách zasvätených Sedembolestnej Panne Márii. Približne tri desaťročia pred rokom 1250 vznikla vo Florencii rehoľa servítov, ktorá sa venovala úcte k Sedembolestnej Panne Márie, a táto úcta prenikla aj na naše územie.

Obraz trpiacej Panny Márie pod Pánovým krížom bol nášmu národu odpradávna útechou a posilou v toľkých utrpeniach. Na žiadosť slovenských biskupov pápež Pius XI. dekrétom „Celebre apud Slovachiae gentem“ z 22. apríla 1927 dovolil používať invokáciu po litániách „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím potvrdil tradíciu Slovákov uctievať Pannu Máriu Sedembolestnú za svoju patrónku. Následne 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom „Quam pulchram“ potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska. V roku 1966 potom definitívne ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku Slovenska.

Na Slovensku je viac ako 1200 kostolov či chrámov zasvätených Panne Márii, z toho okolo 200 Sedembolestnej Panne Márii. Najstarší kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii na Slovensku je v Trstíne - Hájičku z roku 1245.

Národná svätyňa v Šaštíne

Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márie je však na Slovensku najviac zviazaná so Šaštínom, ktorý sa stal národnou svätyňou a jedným z najvýznamnejších mariánskych pútnických miest. Sem prichádzajú veriaci zo všetkých strán ako synovia a dcéry k svojej milovanej Matke.

História pútnického miesta v Šaštíne

• 1564: Začiatok pútnictva. Grófka Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej Panny Márie. Uložila ju k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá stojí dodnes. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri obraze sochy v rodinných trápeniach.
• 1654: Sochu Sedembolestnej Panny Márie počas tureckých vojen preniesli do blízkeho zámku a uschovali v kaplnke sv. Imricha, kde bola do začiatku 18. storočia.
• 1710: Socha bola znova uložená do kaplnky. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši, preto sa začalo s ich vyšetrovaním.
• 1732: 25. augusta bola socha prenesená do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu, ktorá preskúmala 726 zázračných prípadov. Následne bola socha slávnostne vyhlásená za zázračnú a znova uložená do trojhrannej kaplnky. Na tomto mieste sa prvý raz slúžila svätá omša.
• 1733: Provinciál rádu Paulínov, František Rosa, vymohol, aby socha prešla pod ich opateru. Paulíni prišli do Šaštína 2. apríla a podujali sa postaviť pútnický chrám a kláštor.
• 1736: 16. júla sa uskutočnila posviacka základného kameňa.
• 1748 - 1751: Bola dokončená stavba kostola a kláštora.
• 1762: 12. augusta sa za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkóczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, uskutočnila vysviacka chrámu. 15. augusta nasledovalo slávnostné prenesenie sochy na hlavný oltár.
• 1786: Cisár Jozef II. zrušil rehoľu Paulínov. Chrám prešiel pod správu šaštínskeho farára.
• 1924: 8. septembra rozhodnutím trnavského biskupa Dr. Pavla Jantauscha prišli do Šaštína saleziáni - synovia Don Bosca. Opravili starý farský kostol na námestí, ktorý bol 150 rokov sýpkou, a zasvätili ho sv. Jánovi Boscovi.
• 1927: 2. apríla sv. Otec Pius XI. Dekrétom „Celebre apud Slovaccham gentem“ vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska.
• 1964: Pri 400-ročnom uctievaní sochy, pápež Pavol VI. povýšil svätyňu Sedembolestnej dekrétom „Ad perpetuam rei memoriam“ z 23. novembra na baziliku minor.
• 1968 - 1970: Salesiáni znova spravujú faru a modernizujú chrám.
• 1987: Mariánsky rok, baziliku navštívila Matka Tereza z Kalkaty.
• 1990: Koncom februára prichádzajú znova do Šaštína Saleziáni. 22. apríla pápež Ján Pavol II. pri ceste helikoptérou zvlášť pozdravil Sedembolestnú zakrúžením nad bazilikou a sľúbil, že príde na púť.
• 1995: 1. júla bazilika privítala najvzácnejšieho pútnika, pápeža Jána Pavla II.

Posolstvo Sedembolestnej pre súčasnosť

Sedembolestná Panna Mária je Patrónkou nášho národa. Za patrónku sme ju dostali nie preto, aby nás podporovala v sebaľútosti nad utrpením a spôsobenými krivdami. Mária nás učí, ako máme prijímať bolesť a premieňať ju na lásku. Ona je našou Matkou, ktorá nás nevychováva k detinskosti a nepobáda nás k úteku pred utrpením, ale pomáha nám ho niesť. Ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna. Preto ju oslavujeme ako patrónku nášho národa a uctievame ju ako našu nebeskú Matku. Aj nám vyprosuje silu niesť naše kríže trpezlivo a v spojení s Kristom.

Mária naplnená vierou, posilňovaná nádejou a roznecovaná ohňom lásky, stála pod krížom Pána a tu sa stala matkou každého jedného z nás. Aj dnes, možno viac ako inokedy, potrebujeme sa oprieť o Máriu, našu Matku, aby nám pomáhala ustáť všetky tie zmätky, napätia, rozdelenia v našich rodinách, v spoločenstvách, v Cirkvi a v celej spoločnosti. Potrebujeme Matku, aby sme uprostred tohto sveta, ktorý je pod veľkým tlakom a vplyvom morálneho relativizmu, dokázali byť prorockým hlasom ohlasujúcim Kristovu pravdu. Tak, ako Mária, aj my by sme mali denne stáť pod krížom a vytrvalo prosiť jej Syna, aby uzdravil všetko, čo je roztrieštené v našich životoch.

Ako pripomenul pápež František, Boh koná pokorne a zjavuje sa tam, kde ľudia už nič nečakajú. Práve v takýchto momentoch sa Mária stáva symbolom sily, ktorá dokáže dávať dokopy naše rozbité životy a ukazuje, že Boh je prítomný aj v najťažších situáciách.

tags: #sviatok #sedembolestnej #panny #marie #zamyslenie