Sedembolestná Panna Mária: Význam a História Patrónky Slovenska

Sedembolestná Panna Mária (lat. Mater Dolorosa) je titul Panny Márie, ktorý sa vzťahuje na jej bolesti a utrpenie počas života jej Syna Ježiša Krista. V Rímskokatolíckej cirkvi je Sedembolestná Panna Mária patrónkou Slovenska. Jej sviatok sa slávi každoročne 15. septembra a na Slovensku je dňom pracovného pokoja.

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie a jeho pôvod

Úcta k Máriiným bolestiam má svoje korene už na kresťanskom Východe, kde patril medzi jeho priekopníkov svätý Efrém Sýrsky. Na Západe sa kult vyvinul z úcty k piatim bolestiam (ranám) Ježiša Krista. Máriinými bolesťami sa zaoberali cirkevní otcovia a svätci ako Ambróz, Pavlín z Noly či Augustín z Hippa. Z 6. storočia pochádza dramatická báseň o umučení Ježiša Krista, pripisovaná svätému Gregorovi Naziánskemu. Mariánsky kult výrazne vzrástol v stredoveku. Od 11. storočia sa množili maľby Márie stojacej pod krížom i počet kostolov postavených na uctenie jej bolestí. Veľkým prínosom v oblasti úcty k Máriiným bolestiam bolo rytierstvo.

Historický vývoj sviatku v Cirkvi

Prvé stopy sviatku Sedembolestnej Panny Márie badať v 15. storočí. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1412 (iné zdroje uvádzajú 1423), keď sa spomenul na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pôvodne sa sviatok v roku 1423 slávil ako miestny sviatok, ktorý nariadila diecézna synoda v Kolíne nad Rýnom ako odprosenie za svätokrádeže, ktoré páchali husiti v chrámoch.

V 13. storočí, konkrétne v roku 1240, vznikla rehoľa Servítov (Služobníci Bolestnej Božej Matky), ktorej členovia horlivo rozširovali túto pobožnosť. Okolo roku 1667 pápež Klement IX. dovolil tejto reholi sláviť sviatok Siedmich bolestí Panny Márie, ktorý pripadal na tretiu nedeľu v septembri.

Pre celú Rímskokatolícku cirkev ho ustanovil až pápež Benedikt XIII. v roku 1727, pričom jeho slávenie pripadlo na piatok pred Kvetnou nedeľou. Pápež Pius VII. v roku 1814 ustanovil tento sviatok v celej Cirkvi z vďačnosti za svoj šťastný návrat zo zajatia. Následne zvýšil jeho liturgický stupeň slávenia a rozšíril ho na celú Katolícku cirkev. Pápež Pius X. určil v roku 1913 jeho slávenie na 15. septembra.

Sedem Bolestí Panny Márie

Titul „Sedembolestná Panna Mária“ sa vzťahuje na jej bolesti. Číslo sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Mária tak podľa katolíckej náuky nebola len plná milosti, ale aj bolesti. Mariánski ctitelia vymenúvajú aspoň sedem najznámejších bolestí Božej Matky, ktoré sú spojené s rozhodujúcimi udalosťami života jej Syna Ježiša Krista:

1. Proroctvo Simeona, ktorý jej na 40. deň po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť Božieho Syna a aj to, že „jej vlastnú dušu prenikne meč“.
2. Útek do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme a v okolí všetkých chlapcov mladších ako dvojročných.
3. Strata dvanásťročného Ježiša v jeruzalemskom chráme počas veľkonočných sviatkov.
4. Stretnutie s Ježišom na krížovej ceste, keď ho zajali a odsúdili.
5. Účasť pod krížom na Golgote pri Ježišovom ukrižovaní a smrti.
6. Vloženie Ježišovho mŕtveho tela do lona Panny Márie po jeho sňatí z kríža.
7. Pohreb Ježiša, keď jej ho vzali, aby ho uložili do hrobu.

Omšové texty zo sviatku Sedembolestnej vyjadrujú vieru, že „ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna”. Spomienka na Sedembolestnú nás pozýva prežívať rozhodujúce chvíle dejín vykúpenia a uctiť si Matku, zjednotenú s trpiacim a ukrižovaným Synom.

Sedembolestná Panna Mária ako Patrónka Slovenska

Slováci k Panne Márii oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru v trápeniach. Úcta k Sedembolestnej Panne Márie u Slovákov sa začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Ľud k jej úcte staval kaplnky a chrámy. Prudký nárast patrocínií Sedembolestnej na území Slovenska začal v 18. storočí a vyvrcholil v 20. storočí. Úcta k Božej Matke a Sedembolestnej sa šírila najmä po odchode Tatárov v polovici 13. storočia, pričom najstarší kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii pochádza z roku 1245 a nachádza sa v Trstíne-Hájičku, alebo františkánsky kostol v Skalici (1467). Slováci sa zvlášť horlivo utiekali k Bolestnej Panne Márii, ktorú začali nazývať „Sedembolestná Panna Mária“. Vďaka jej ochrane prežili kruté časy národného i náboženského prenasledovania aj vtedy, keď oveľa silnejšie národy podľahli a zahynuli. Je teda pochopiteľné, že na Slovensku azda nie je kostol, kde by nebol oltár alebo aspoň socha Sedembolestnej.

Oficiálne vyhlásenie Patrónky

V roku 1727 pápež Benedikt XIII. nielenže ustanovil sviatok Sedembolestnej pre celú Cirkev, ale zároveň povolil, aby sa Panna Mária Sedembolestná uctievala ako Patrónka Slovenska. Po dosiahnutí aspoň čiastočnej slobody slovenskí biskupi v roku 1927 požiadali Svätú Stolicu, aby odobrila úctu Sedembolestnej na Slovensku, čo sa aj uskutočnilo.

Pápež Pius XI. pápežským dekrétom „Celebre apud Slovaccham gentem” (v preklade „Slávna u slovenského národa”) z 22. apríla 1927 schválil žiadosť a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú Patrónku Slovenska. V tomto dekréte sa uvádzajú slová: "Slávna v Slovenskom národe stojí svätyňa v Šaštíne [...] Akou láskou a akou zbožnosťou lipnú Slováci ku Bohorodičke, ktorú obyčajne volajú Sedembolestnou, vysvitá z toho, že všade sa stavajú kostoly k jej úcte [...] napokon z toho, že sa jej materinskému príhovoru pripisuje, že katolíci Slovenska boli ochránení od moru protestantizmu a zachovaní pre pravú katolícku vieru".

Slovenský národ ústami svojich vodcov sa 22. mája 1927 oddal pod ochranu Sedembolestnej Panny Márie. Pápež Pavol VI. v roku 1966 riadne ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú Patrónku Slovenska.

Významný je kult Sedembolestnej aj u zahraničných Slovákov. Americkí Slováci jej dokonca zasvätili františkánsky kláštor vo Valparaise a v Kanade je uctievaná ako patrónka hlavného strediska jezuitov v Cambridge.

Národná Svätyňa v Šaštíne

Národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku sa stal chrám v Šaštíne, ktorý je starobylým pútnickým miestom. Je dnes zrejme najvýznamnejším a najväčším mariánskym pútnickým miestom na Slovensku.

História pútnického miesta v Šaštíne

• 1564: Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, dala zhotoviť z hruškového dreva sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za vypočutie v rodinných trápeniach. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí podnes.
• Počas tureckých vojen: Sochu preniesli do blízkeho zámku a uschovali v kaplnke sv. Imricha.
• Začiatok 18. storočia (cca 1710): Socha bola znova uložená do kaplnky. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa pri nej mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši.
• 1732: Sochu preniesli do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu, ktorá preskúmala 726 zázračných prípadov. Následne bola socha slávnostne vyhlásená za zázračnú a znova uložená do trojhrannej kaplnky. Na tomto mieste sa slúžila po prvý raz svätá omša.
• 1733: Provinciál rádu Paulínov, František Rosa, vymohol, aby socha prešla pod ich opateru. Paulíni sa podujali postaviť pútnický chrám a kláštor.
• 1736: Posviacka základného kameňa, začali sa stavebné práce.
• 1748-1751: Bola dokončená stavba chrámu a kláštora.
• 1762: Vysviacka chrámu za účasti cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského. Socha bola slávnostne prenesená na hlavný oltár.
• 1786: Cisár Jozef II. zrušil rehoľu Paulínov. Chrám prešiel pod správu šaštínskeho farára.
• 1924: Do Šaštína prišli saleziáni - synovia Don Bosca. Opravili starý farský kostol.
• 1927: Pápež Pius XI. dekrétom vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska.
• 1928: Posviacka veľkého národného zvona Sedembolestnej.
• 1950: Saleziáni boli zo Šaštína násilne vyhnaní, správa prešla do rúk diecéznych kňazov.
• 1964: Pápež Pavol VI. dekrétom „Ad perpetuam rei memoriam” povýšil svätyňu Sedembolestnej na baziliku minor.
• 1966: Pápež Pavol VI. vyhlásil Sedembolestnú za hlavnú Patrónku Slovenska.
• 1987: V mariánskom roku baziliku navštívila Matka Tereza z Kalkaty.
• 1990: Saleziáni sa vrátili do Šaštína, pokračovala oprava baziliky. Pápež Ján Pavol II. pri ceste helikoptérou pozdravil baziliku.
• 1995: Bazilika privítala najvzácnejšieho pútnika, pápeža Jána Pavla II.
• 2012: Slávilo sa 250. výročie posviacky Baziliky.

Každoročne sa v Šaštíne na sviatok Sedembolestnej 15. septembra koná Národná púť, ktorá je najväčšou mariánskou púťou na Slovensku.

Teologický Význam Máriinej Účasti na Vykúpení

Mária mala účasť pri obeti kríža, a to ako zástupkyňa vykúpených. Kedysi vyjednávala s anjelom menom ľudstva a povedala svoje ÁNO. Keď potom Mária obetovala Božie Dieťa v chráme, Simeon ju poučil o význame tohto obradu pre ňu, keď jej povedal: „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč.”

Pod krížom Mária opakuje v srdci, čo povedala anjelovi pri zvestovaní: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova” a odovzdáva Otcovi plod svojho lona, ako kedysi Abrahám Izáka, svojho jediného syna, keď ho Pán od neho žiadal. Pod krížom zastupovala celé ľudstvo a obetovala nebeskému Otcovi za hriechy všetkých ľudí všetkých vekov svojho Syna, Baránka, ktorého porodila.

Môžeme povedať, že sme vtedy my, prostredníctvom Božej Matky, obetovali Krista Otcovi za svoje viny, takže týmto spôsobom sa vytvára obeť kríža ako obeť celého človečenstva, ktoré od neho pochádza a jemu patrí. Mária, ktorá mala účasť pri obeti kríža, dostala od Vykupiteľa všetky milosti, ktoré on zaslúžil svojou milosťou - ale ona ich dostala pre nás a ľudstvo sa stalo „vlastníkom“ týchto milostí skrze Máriu a v nej.

Zostaňme verní našej nebeskej Matke Panne Márii Sedembolestnej, pretože aj v dnešných časoch hrozí nášmu národu veľa nástrah. Modlime sa radi a veľmi často: „Nádejou a dôverou povzbudení pod Tvoju ochranu sa utiekame my, Tvoje dedičstvo, Tvoj národ, ktorí sa cítime Tvojimi deťmi a pre zvláštnu Tvoju ochranu voláme Teba dobrou Matkou nášho národa a našu domovinu Mariánskou krajinou.”

tags: #sviatok #sedembolestnej #panny #marie #cechy