Kresťania na Slovensku i vo svete slávia významné sviatky venované pamiatke svätých apoštolov, ktorí zohrali kľúčovú úlohu v šírení kresťanstva a formovaní raného cirkevného spoločenstva. Tieto slávnosti pripomínajú ich poslanie, obetu a neúnavnú prácu pri hlásaní evanjelia Ježiša Krista po celom vtedy známom svete. V rímskokatolíckej cirkvi je napríklad sviatok svätých Petra a Pavla prikázaným sviatkom.
Povolanie a poslanie apoštolov Kristom
Základom apoštolskej služby je samotné povolanie od Krista. Evanjelium opisuje, ako si Ježiš vybral svojich učeníkov. „V tých dňoch vyšiel Ježiš na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom.“
Táto udalosť, ako aj neskoršie pôsobenie Ježiša s apoštolmi, ukazuje dve sily, ktoré sa navzájom dopĺňajú: modlitba a aktivita - činnosť. Ak chceme ako kresťania nasledovať Ježišov príklad, nemôžeme zanedbať ani jednu z nich. Ježiš týmto výberom Dvanástich buduje svoju Cirkev. Po svojom Zmŕtvychvstaní im dal na jednom vrchu v Galilei jasný príkaz, známy ako Veľké poslanie (Mt 28,18-20): „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“
Ježiš volá svojich učeníkov || Povolanie prvých učeníkov || Biblické príbehy
Svätí apoštoli Peter a Pavol - pilíere Cirkvi
Svätí apoštoli Peter a Pavol sú jednými z najviac uctievaných postáv v kresťanstve. Ich sviatok sa v rímskokatolíckej cirkvi oslavuje 29. júna ako slávnosť, zatiaľ čo v pravoslávnych cirkvách sa niekedy spomína 12. júla (čo korešponduje s 29. júnom juliánskeho kalendára). Dvojicu apoštolov Petra a Pavla si pripomínajú aj evanjelici a veriaci iných kresťanských cirkví.
Život a povolanie svätého Petra
Svätý Peter, pôvodným menom Šimon, sa narodil v Palestíne, v mestečku Betsaida pri Genezaretskom jazere. Ako dospelý býval v meste Kafarnaum a bol bratom apoštola Ondreja. Keď ho Ježiš povolal za apoštola, zmenil mu meno na Peter, teda Skala, na ktorej založil svoju cirkev. Petrovi dal aj „kľúče od nebeského kráľovstva“. Podľa kresťanskej tradície bol Peter prvým biskupom Ríma.
Život a obrátenie svätého Pavla
Svätý Pavol sa narodil v Tarze, kultúrnom a obchodnom stredisku v Malej Ázii. Pôvodne sa volal Šavol. Študoval v Jeruzaleme a stal sa veľkým prenasledovateľom kresťanov. Okolo roku 33 až 35 sa mu však na ceste do Damasku zjavil Ježiš Kristus a Pavol sa stal kresťanom a horlivým misionárom medzi pohanmi. Pavol napísal množstvo listov, ktoré sú zahrnuté v Novom zákone, a zohral kľúčovú úlohu v šírení kresťanskej viery.
Mučenícka smrť v Ríme
Obidvaja apoštoli podľa tradície zomreli mučeníckou smrťou v Ríme, pravdepodobne okolo roku 67 n.l. Svätý Peter bol ukrižovaný dolu hlavou na Vatikánskom vŕšku, na jeho vlastnú žiadosť, keďže sa nepovažoval za hodného zomrieť rovnako ako Ježiš. Svätý Pavol bol ako rímsky občan sťatý pri Ostijskej bráne. Svätého Petra neskôr pochovali v bazilike, ktorú na mieste jeho umučenia dal postaviť cisár Konštantín. Pavol je pochovaný v Bazilike sv. Pavla za hradbami v Ríme.
Symbolika a oslava sviatku Petra a Pavla
Tento sviatok symbolizuje jednotu a rôznorodosť v kresťanskej viere. Peter a Pavol predstavujú dva rôzne cesty k viere: Peter ako priamy učeník Ježiša a Pavol ako obrátený prenasledovateľ, ktorý sa stal kazateľom. Obaja apoštoli demonštrujú dôležitosť odpustenia, pokánia a misijnej práce. V katolíckych kostoloch sa počas tohto dňa konajú sväté omše venované ich pamiatke a vyjadrujúce vďaku za ich pôsobenie. V Ríme sa v bazilikách svätého Petra a svätého Pavla za mestskými hradbami konajú veľké slávnosti. V pravoslávnej tradícii tento deň znamená koniec Petrovho pôstu. Sviatok Pavla a Petra nie je len náboženskou udalosťou, ale aj dôležitou kultúrnou tradíciou, ktorá pripomína veriacim význam viery, odpustenia a misijnej činnosti, ako aj zjednocujúcu silu kresťanstva.
O živote a pôsobení sv. Petra a Pavla sa zachovalo pomerne veľa údajov a informácií v evanjeliách, v knihe Skutky apoštolov a spisoch cirkevných otcov.
Lukáš ako spoločník svätého Pavla
Evanjelista Sv. Lukáš, ktorý je tretím zo štyroch evanjelistov, bol nejakú dobu spoločníkom apoštola Pavla na jeho 2. a 3. misijnej ceste. Tieto etapy cesty sa dajú pomerne presne zrekonštruovať na základe toho, že Lukáš nehovorí v tretej, ale v prvej osobe („my“) v správach z cesty v Skutkoch apoštolov. Na základe týchto „my“ pasáží (Sk 16, 10 - 16; 20, 6 - 16; 21, 1 - 18; 27 a 28) sa vynára obraz, že Lukáš bol prítomný na 2. misijnej ceste z Troady do Filíp, teda najmä pri veľmi významných prvých krokoch mladého kresťanstva na európskej pôde. Tam zostal, zatiaľ čo Pavol pokračoval v ceste. Na 3. misijnej ceste sa zúčastnil v opačnom smere, cez Troadu a Asos do Milétu a potom cez Rodos a Cézareu do Jeruzalema. Nakoniec sprevádzal zatknutého apoštola do Cézarey a počas väzenského transportu do Ríma.
Tento vlastný opis v Skutkoch apoštolov potvrdzujú niekoľké zmienky o Lukášovi v troch Pavlových listoch: Z Kolosanom 4, 14 sa dozvedáme, že Lukáš bol povolaním lekár. List Filemonovi 24 potvrdzuje vzťah Lukáša k Pavlovi. Biblická stopa Lukáša sa končí Pavlovým uväznením (a pravdepodobne aj mučeníckou smrťou) v Ríme. Podľa starocirkevnej tradície bol Lukáš pôvodom pohan a pochádzal zo sýrskej Antiochie. Pavol ho v Liste Kolosanom nazýva „milovaným lekárom“ (4, 14).
Rozoslanie všetkých apoštolov a ich misie
Popri oslavách jednotlivých apoštolov, najmä Petra a Pavla, sa 15. júla na mnohých miestach vo Svätej Cirkvi slávi pamiatka rozoslania svätých apoštolov do širokého sveta, aby podľa nariadenia Kristovho hlásali sväté Evanjelium. Svätí apoštolovia sa rozišli po svete hneď po zavraždení sv. Jakuba Väčšieho, syna Zebedeovho a brata Jánovho, ktorý bol prvým mučeníkom medzi apoštolmi, usmrteným na rozkaz kráľa Herodesa Agrippu.
Predtým, než sa svätí apoštolovia rozišli, zostavili svoje apoštolské vyznanie viery. Zostavenie prvého článku apoštolského vyznania viery sa pripisuje svätému Petrovi, druhého článku sv. Andrejovi, tretieho sv. Jakubovi Väčšiemu, štvrtého sv. Jánovi, piateho sv. Tomášovi, šiesteho sv. Jakubovi Mladšiemu, siedmeho sv. Filipovi, ôsmeho sv. Bartolomejovi, deviateho sv. Matúšovi, desiateho sv. Šimonovi, jedenásteho sv. Júdovi Tadeášovi a dvanásteho sv. Matejovi.
Keď sa tak svätí apoštolovia uzniesli na rovnakom spôsobe vierovyznania a položili základ, podľa ktorého mala Cirkev šíriť vieru, vydali sa na misijné cesty:
- Sv. Peter odišiel do Antiochie a Ríma.
- Sv. Andrej precestoval Skýtiu, Tráciu, Epirus a usadil sa v Patrase.
- Sv. Jakub Väčší ohlasoval sväté Evanjelium prv, než bol mečom zabitý, najprv v Judei a Samárii, potom v Španielsku, odkiaľ sa vrátil do Jeruzalema, kde ho židovský kráľ Herodes Agrippa dal zavraždiť.
- Sv. Jakubovi Mladšiemu zveril sám božský Spasiteľ cirkev v Jeruzaleme.
- Svätý Ján rozširoval sväté Evanjelium v Malej Ázii, v Smyrne, Pergamone, Thyatire, Sardese, Filadelfii, Laodicei, Efeze, ba zašiel až k Partom.
- Sv. Tomáš cestoval k Partom, Médom, Peržanom, Karamanom, Hyrkánom, Baktrom; ba niektorí cirkevní spisovatelia sa domnievajú, že hlásal sväté Evanjelium i v Mezopotámii, Indii a Etiópii.
- Sv. Filip kázal vo Frýgii a Skýtii a zomrel v Hierapole.
- Sv. Bartolomej precestoval celú Arábiu až do jej najjužnejších krajov, preplavil sa do Indie, vrátil sa cez Perziu, Babylóniu, Mezopotámiu, Asýriu do Malej Ázie a Arménie.
- Sv. Matúš ohlasoval slovo spasenia najprv v Palestíne, potom v Arábii, Etiópii, Partii a Indii.
- Sv. Šimon cestoval po severnej Afrike, Egypte, po britských ostrovoch a so sv. Júdom Tadeášom aj po Perzii a Babylónii.
- Sv. Júda Tadeáš hlásal sám sväté Evanjelium vo Veľkej Arménii.
Tento rozkaz vyplnili teda svätí apoštolovia a sväté Evanjelium bolo hlásané po všetkom známom svete. Touto slávnosťou je i svätá Cirkev oslavovaná a známka jej všeobecnosti zjavne vyznávaná, ktorá tým bola uskutočnená, že apoštolovia opustili izraelský národ, ktorý ako prvý obdržal posolstvo spásy, ale ho neprijal, a do všetkých končín zeme išli, aby ho zvestovali.
Pokračovanie apoštolskej misie
Aj dnes konajú apoštolskí nástupcovia to, čo nebeský Spasiteľ prikázal, keď misionári cestujú do najvzdialenejších krajín, aby aj tým najdivokejším národom ohlasovali sväté učenie Kristovo a zhromažďovali ich ako stratené ovce do ovčinca Božieho. Láskavý Spasiteľ podporuje svojou milosťou toto veľké dielo spásy a svätá Cirkev sa neustále rozvíja vďaka neúnavnému poslaniu tých, ktorí nasledujú príklad apoštolov. My dnes zvelebujeme Božie milosrdenstvo, že božský Vykupiteľ svätým apoštolom naložiť ráčil, aby išli do celého sveta a vyvolený národ zo všetkých čiastok sveta zhromažďovali.
tags: #sviatok #rozoslania #apostolov