Evanjelium o Posviacke chrámu a Ježišovom vyhlásení
V Jeruzaleme sa v čase sviatku Posvätenia chrámu, keď bola zima, odohral významný dialóg. Ježiš sa prechádzal v chráme, v Šalamúnovom stĺporadí, keď ho obstúpili Židia. Ich otázka znela: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“
Ježiš im odvetil slovami, ktoré odhaľujú jeho božskú podstatu a vzťah s Otcom: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“
Historický kontext Sviatku Posvätenia chrámu
Scéna z evanjelia sa odohráva okolo sviatku Posvätenia, ktorý sa slávil 25. kasleu (november-december). Tento sviatok každoročne pripomínal očistenie chrámu, ktoré vykonal Judáš Makabejský v seleukovskom roku 148, čo zodpovedá roku 165 pred Kr. po znesvätení chrámu Antiochom IV. Epifanom. Sviatok trval osem dní.
Zmienka o zime naznačuje obdobie, v ktorom sa scéna odohráva, a zároveň poukazuje na to, že Šalamúnova predsieň bola v tom čase útulným miestom.
Duchovný rozmer Ježišových slov a ľudská pýcha
Ježiš, ktorý číta srdcia ľudí, odpovedá Židom nežne, hoci ich otázka je položená bez dobrých úmyslov. Ich srdcia sú uzavreté v pýche, čo im bráni počúvať a prijať pravdu. Ježiš im jasne hovorí, že ak v ňom nevidia Mesiáša, je to preto, že nechcú veriť. „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca.“
Dodáva, že neveria, lebo nie sú z jeho oviec. Toto by sa dalo interpretovať ako pozvanie otvoriť svoje srdcia a prijať vieru. Ježiš potrebuje minimálnu otvorenosť srdca, aby mohol pôsobiť, pretože pýcha zaslepuje. Svätý Josemaría Escrivá zdôraznil, že diabol využíva pýchu na zaslepenie myslí, pretože vie, že otvorené duše sú náchylné prijať Božie dary.
Pán hovorí o daroch, ktoré dáva svojim ovciam: „počúvajú môj hlas“, „nasledujú ma“, „dávam im večný život“ a „nik mi ich nevytrhne z ruky“. Tieto slová sú posolstvom nádeje a istoty v Ježišovej láske a moci.
Stretnutie s Ježišom a sila túžby
Zmyslom bohoslužby je stretnutie s Ježišom, pričom chrám je miestom tohto stretnutia. Evanjelium opisuje rôzne stretnutia s Ježišom, od Zvestovania Panne Márii, cez pastierov, až po starca Simona a prorokyňu Annu v chráme. Títo ľudia milovali Boha a žili spravodlivo.
Evanjelium o Zachejovi ukazuje stretnutie Ježiša s človekom hlboko ponoreným v hriechu. Zachejova zbožná túžba vidieť Ježiša viedla k tomuto stretnutiu. Páter Jozef Augustín, SJ, hovorí o hlbokých prianiach a túžbach ako o podstate duchovného života.
Pred modlitbou je dôležité pýtať sa, akými prianiami sa naša modlitba riadi. Ak chceme vidieť Ježiša, On príde, nie preto, že sme bezhriešni, ale práve preto, že po ňom túžime, aj keď sme ponorení v hriechoch. Ježiš miloval Zacheja aj napriek jeho hriešnosti. Zachejova túžba bola kľúčová pre stretnutie s Kristom, ktorý vošiel do jeho domu.
Napriek kritike okolia, ktoré šomralo na Ježišovo stretnutie s hriešnikom, Boh miluje človeka bezpodmienečne. Zachejova úprimnosť a túžba po Bohu viedli k jeho obráteniu, keď sa rozhodol dať polovicu majetku chudobným a vrátiť štvornásobne, ak niekoho oklamal.
Ovocím veľkej túžby je radosť z Kristovho príchodu. Evanjelium píše: „On chytro zišiel a prijal ho s radosťou.“ Je dôležité zamyslieť sa nad vlastným postojom pri prijímaní Ježiša.
Chrám ako Boží dom a ľudský chrám
Pri príležitosti posvätenia chrámu sv. Augustín hovorí: „Zášli sme sa na slávnosť posviacky tohto domu modlitby. Toto je teda dom našich modlitieb a my sami sme Boží dom.“ V tomto živote sa budujeme ako Boží dom, ktorý bude na konci posvätený.
Budovanie chrámu je námaha, posviacka je plesanie. To, čo sa dialo pri raste fyzického chrámu, sa deje aj teraz, keď sa schádzajú veriaci v Krista. Pánov dom vytvoria, až keď ich spojí láska. Podobne ako kamene a brvná v budove musia byť v presnom poriadku a vzájomne sa spájať, tak aj veriaci musia byť spojení láskou.
Ježišovo očistenie chrámu a jeho božská identita
Pri židovskej Veľkej noci Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov a peňazomencov. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, pričom prevrátil stoly a rozhádzal peniaze. Jeho učeníci si spomenuli na slová zo Svätého písma: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“
Židia sa ho opýtali na znamenie potvrdzujúce jeho právo konať toto očistenie. Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Keďže oni stavali chrám štyridsaťšesť rokov, jeho slová boli pre nich nepochopiteľné. Ježiš však hovoril o chráme svojho tela.
Vysvetlenie Šalamúnovho chrámu
Skutočné miesto stretnutia s Bohom
Hoci žiadna budova nie je dostatočne veľká na obsiahnutie Božej nekonečnosti, ľudia vždy cítili potrebu vyhradiť si miesta na stretnutie s Bohom. Kresťania sa spočiatku stretávali v súkromných domoch, kde slávili modlitby a Eucharistiu. Zostavené spoločenstvo bolo a dodnes je Božím svätým chrámom.
Postupom času si spoločenstvá stavali budovy na liturgické slávenia. Kresťanstvo začalo stavať veľké baziliky, z ktorých najvýznamnejšou je Lateránska bazilika v Ríme, symbol jednoty všetkých miestnych cirkví s Rímskou cirkvou. Je považovaná za Matku a Hlavu všetkých cirkví na svete a je pápežovým katedrálnym chrámom.
Je však dôležité nezabúdať, že skutočným miestom stretnutia človeka s Bohom je Ježiš Kristus. Vďaka obeti svojho života Ježiš urobil z veriacich živý Boží chrám. Svätý Pavol hovorí: „Každý z nás je chrámom Ducha Svätého.“ Mali by sme si udržiavať svoju dušu krásnu a čistú, aby bola Božím svätým chrámom.
Jednota Otca a Syna v kontexte Trojice
V súvislosti s úryvkom evanjelia, kde Ježiš vyhlasuje: „Ja a Otec sme jedno,“ sa otvára otázka chápania Trojice Osôb a Jediného Boha. Podobne ako svetlo má vlnovú aj časticovú povahu (kvantová a vlnová teória), čo sa zdá byť protirečivé z ľudskej perspektívy, ale je potvrdené experimentmi, tak aj Boh sa javí ako jeden, ale zároveň v troch Osobách.
Ježiš tvrdí, že je Jedno s Otcom a že pošle Ducha Svätého. Tieto slová, hoci môžu byť pre ľudí šokujúce, odzrkadľujú jeho božskú podstatu. Ježiš, ktorý koná zázraky v mene svojho Otca, sa identifikuje s Bohom samotným, čím ponúka večný život tým, ktorí v neho uveria.
Dôležité je rozlišovať medzi skutočným Bohom a tými, ktorí sľubujú večnú blaženosť za materiálne či iné výhody. Praví služobníci Božieho kráľovstva, kňazi a duchovní, by mali pripomínať Kristových apoštolov, nie falošných mesiášov.
tags: #sviatok #posvietenia #chramu