Choroba a utrpenie vždy patrili k najvážnejším problémom, ktoré podrobujú ľudský život skúške. V chorobe človek zakúša svoju bezmocnosť, svoje obmedzenia a svoju konečnosť. Každá choroba nám dáva možnosť vytušiť smrť a môže viesť k úzkosti, uzatvoreniu sa do seba, či dokonca k zúfalstvu a vzbure proti Bohu. Zároveň však môže urobiť človeka zrelším, pomôcť mu rozlíšiť, čo v živote nie je podstatné, a zamerať sa na to, čo je skutočne dôležité.
Biblické základy a Kristov súcit
Človek Starého zákona prežíval chorobu pred Božou tvárou. Izrael nadobudol skúsenosť, že choroba je tajomným spôsobom spojená s hriechom a zlom, no zároveň verí, že vernosť Bohu navracia život. Prorok Izaiáš tušil, že utrpenie môže mať vykupiteľský význam.
Kristov súcit s chorými a jeho mnohé uzdravenia boli výrazným znamením, že „Boh navštívil svoj ľud“ a že Božie kráľovstvo je blízko. Ježiš prišiel uzdraviť celého človeka - dušu i telo. Svojím utrpením a smrťou na kríži dal utrpeniu nový zmysel: choroba a trápenie nás môžu spojiť s jeho vykupiteľským dielom. Apoštolská Cirkev podľa svedectva svätého Jakuba (Jak 5, 14-15) poznala osobitný obrad pre chorých: „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene.“
Podstata a účinky sviatosti
Pomazanie chorých (lat. unctio infirmorum) je jednou zo siedmich sviatostí katolíckej cirkvi. Cirkev verí, že táto sviatosť je osobitne určená na posilnenie tých, čo sú skúšaní chorobou alebo starobou. Nejde o „posledné pomazanie“, ako sa mnohí mylne domnievajú, ale o sviatosť pre tých, ktorí vážne ochoreli.
Kľúčové milosti sviatosti
- Dar Ducha Svätého: Milosť posily, pokoja a odvahy na premáhanie ťažkostí spojených s chorobou alebo stareckou krehkosťou.
- Spojenie s Kristom: Chorý sa užšie spája s Kristovým utrpením a jeho smrťou, čím sa stáva účastným na jeho spasiteľnom diele.
- Uzdravenie duše i tela: Sviatosť privádza chorého k uzdraveniu duše a podľa Božej vôle môže priniesť aj uzdravenie tela.
- Odpustenie hriechov: Ak sa chorý nemôže vyspovedať, táto sviatosť mu môže priniesť odpustenie hriechov.
Kedy a ako prijímať sviatosť
Vhodný čas na prijatie pomazania chorých nastáva vtedy, keď sa veriaci začína ocitať v nebezpečenstve smrti v dôsledku choroby alebo staroby. Túto sviatosť možno prijať viackrát: zakaždým, keď veriaci upadne do ťažkej choroby, ak sa jeho stav zhorší, alebo pred náročnou operáciou.
| Fáza slávenia | Popis úkonu |
|---|---|
| Úvod | Liturgia slova a úkon pokánia. |
| Epikléza | Kňaz vkladá ruky na chorého a modlí sa vo viere Cirkvi. |
| Pomazanie | Pomazanie čela a rúk (v rímskom obrade) posväteným olejom. |
Praktické odporúčania pre veriacich
Vysluhovateľmi sviatosti sú výlučne biskupi a kňazi. Prosíme, aby ste kňaza k chorému zavolali čím skôr - nie až vtedy, keď je v bezvedomí alebo v agónii. Ak sa sviatosť vysluhuje doma, je vhodné pripraviť stôl prestretý bielym obrusom, kríž a dve horiace sviece. V prípade pobytu v nemocnici je potrebné nahlásiť záujem o sviatosť ošetrovateľskému personálu alebo duchovnému správcovi nemocnice.