Dňa 7. októbra si katolícka Cirkev uctieva sviatok Panny Márie Ružencovej. Je to jeden z mariánskych sviatkov, ktorý nás katolíkov približuje k Panne Márii, našej Matke, orodovníčke a pomocníčke na Nebesiach. Tento sviatok pripomína dôležitosť láskyplného obracania sa k našej Matke v modlitbe, najmä prostredníctvom modlitby ruženca, ktorá je nepochybne mariánskou modlitbou a istou pomocou pri raste lásky k Žene, skrze ktorú prišla spása.
Historické pozadie a pôvod sviatku
Pôvod sviatku Ružencovej Panny Márie treba hľadať v 16. storočí. V tom čase ohrozovali Európu mohamedánski Turci a rozhodujúca bitka sa odohrala 7. októbra 1571 na mori pri Lepante. Kresťanské vojsko pod vedením Dona Juana d'Austria odvrátilo útok divých a odhodlaných Turkov. Vtedajší pápež sv. Pius V. vyzýval celý katolícky svet na modlitby ruženca a sám sa spolu s kardinálmi a Božím ľudom zhromaždil v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme, kde sa modlili za víťazstvo.
Pápež Pius V. následne nariadil každoročne sláviť 7. október ako spomienku na víťazstvo a zasvätil ho Panne Márii Víťaznej. Neskôr pápež Gregor XIII. povolil sláviť túto slávnosť v kostoloch, ktoré majú kaplnku alebo oltár zasvätený Panne Márii Ružencovej. V roku 1716 pápež Klement XI. po víťazstve princa Eugena Savojského nad Turkami rozšíril ružencovú slávnosť na celú Cirkev.
Vznik a vývoj modlitby ruženca
Často sa pôvod modlitby ruženca pripisuje sv. Dominikovi (zjavenie z roku 1214), pretože na mnohých obrazoch je znázornená Panna Mária podávajúca ruženec sv. Dominikovi. Táto tradícia hovorí, že ruženec bol nástrojom boja proti kacírstvu a ochrany viery. Oficiálne zaviedol modlitbu ruženca s 15 tajomstvami pápež Pius V. v roku 1569 v bule Consueverunt Romani.
Poslednú výraznú zmenu urobil v roku 2002 pápež Ján Pavol II., ktorý k trom pôvodným ružencom (radostný, bolestný, slávnostný) pridal aj ruženec svetla. Ruženec, aj napriek tomu, že má mariánsky charakter, je modlitbou s christologickým srdcom, ktorá nás vedie k rozjímaniu o tajomstve spásy.
Štruktúra modlitby
Ruženec pozostáva zo štyroch častí, z ktorých každá má päť desiatkov:
- Radostný ruženec: udalosti Ježišovho detstva.
- Ruženec svetla: Ježišovo verejné účinkovanie.
- Bolestný ruženec: Ježišovo umučenie.
- Slávnostný ruženec: Ježišovo zmŕtvychvstanie.
Duchovný význam ruženca
Svätý Otec Ján Pavol II. o tejto modlitbe povedal: „Ruženec Panny Márie, ktorý sa z vnuknutia Ducha Svätého postupne rozvíjal v druhom tisícročí, je obľúbenou modlitbou mnohých svätcov. Pre svoju prostotu a hĺbku zostáva aj v treťom tisícročí veľmi významnou modlitbou, určenou k tomu, aby prinášala ovocie svätosti.“
Modlitba ruženca nie je otázkou opakovania bez premýšľania, ale spôsobom bytia v prítomnosti Boha. Prostredníctvom tajomstiev Kristovho života, videných Máriinými očami, môže rásť naša láska k Bohu. Svätý Josemaría Escrivá k tomu dodáva, že ruženec nám pomáha prežívať Ježišove tajomstvá tým, že do nich vstupujeme ruka v ruke s Máriou, ktorá je „vzorom meditácie o Kristových slovách“.
RUŽENEC SVETLA
tags: #sviatok #p #marie #ruzencovej